Vytáčam ťa, lebo nechcem hovoriť. Ty ma vytáčaš, lebo nevieš ustúpiť. Nechcem sa hádať. Vraj ani ty nie. Čo tak nejaký kompromis?.
Moja snaha. . . Vyšla na zmar. Akoby to bolo mienené len zle. Telefonáty, ktoré zrazu boli o niečom, slová, ktoré si chcel počuť a ja som ich už nevedela vysloviť.
Nevedela. Nechcela. Nemohla. Dlhú dobu.
A potom som to vedela. Aby si vedel aj ty. Že mi chýbaš. Každý jeden deň. Každú chvíľu. Že na teba myslím. Stále. A že práve teraz by som si priala byť s tebou. A že sa ma nemusíš stále pýtať, kedy chcem, aby si prišiel. Lebo ja chcem stále. Chcem vždy. A áno, aj práve teraz chcem.
Čo bolo to zlo? Asi pravda. Pravda, ktorú si vždy chcel.
A ja som ti to chcela vysvetliť. Chcela som sa rozprávať. Lebo si mi za to stál. Lebo to pre mňa nieje ľahké. Bez všetkého. Len skončiť ten (sú)boj.
Zachoval si sa inak. Len preto, že som ešte mladá. A chcem skúšať. Chcem vedieť. Chcem zažiť.
Sama chcem prísť na to, prečo je to, či ono zlé. Prečo sa to nemá. Aj ty si mal 18!
Kde je to "ľúbim ťa". Povedz, že kde?
Kde je tvoja schopnosť všetko vyriešiť. O všetkom sa rozprávať. Prečo si teraz ty ten, čo nechce. Prečo reaguješ úplne inak. A prečo mi nedáš priestor. . .
Prečo teraz smiem len mlčať. Prečo teraz, keď som našla to záchranné koleso. Prečo pre takú kravinu. . . Prečo už nechceš byť môj. Prečo, prečo, prečo! Milión otázok a ty zrazu niesi schopný odpovedať. Akoby si to ani nebol ty.
... Ja ti poviem prečo.
Myslíš si, že ma pripravíš o mladosť. Myslíš si, že raz sa ti začnem podriaďovať. Myslíš si, že túžim po tom, správať sa dospelo a vždy len rozumne.
Chcel by si, aby som už dospela. A chcel by si, aby som bola bez chýb. Ty hľadáš do-ko-na-losť.
Ale ja viem, že pre teba nikdy nebudem dosť dobrá. Ja viem, že som úplne inde, ako si ty. Vždy budem oproti tebe len taká malinká. A nikdy ma nebudeš brať vážne. Nikdy ma nebudeš chcieť pochopiť. Nikdy mi nedáš za pravdu. Nikdy nebudem lepšia ako ty. Nikdy sa ti nebudem môcť ani v ničom rovnať... Nikdy pri tebe nebudem môcť byť sama sebou. Nikdy ma nebudeš brať takú aká som.
Možno niesom najlepšia. A možno ti neviem dokázať city tak, ako by som chcela. Ako by si chcel. Ako sa to má.
Možno nemám najrozumnejšie názory. Možno nerobím vždy správne rozhodnutia. A možno viem len vyrábať prúsery. Možno všetko len dojebem. Možno si neviem vážiť ľudí okolo seba.
A možno neviem celkom nič. Možno v živote nič nedokážem.
Ale teraz, keď som ti chcela dokázať, čo všetko si bol, čo všetko som chcela, nedal si príležitosť. Nedal si šancu. Nedal si ani jednu minútku. A mne je to ľúto. A neviem to prelomiť. A zožiera ma to. Fakt sa trápim. A ty to dopustíš.
.... Presne TU je to tvoje "ľúbim ťa" .
. .
Robíme chyby, aj na to sme živí. Vieš?
Záchod
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ajus19
12. 4.apríla 2015 12:18
z reálnej skúsenosti?
3
V časoch mojej naj-top pýchy, namyslenosti a nadutosti ... som vo vzťahoch často komolil a zamieňal slová: "Ťa" a "sa". A tak namiesto "Ľúbim sa" som hovorieval "Ľúbim Ťa". Dalo by sa povedať že typický prejav chlapčenského narcizmu, event. egoizmu. Myslím že som tým spôsobil dosť veľa bolesti a pohoršenia. No ale na druhej strane... nie je to horké utrpenie lásky sladké a horúce slzy slastné? Keď sa ohliadnem dozadu tak áno. Ale len vďaka tomu, že som neprekročil istú posvätnú hranicu, ktorá patrí územiu nazývanému manželstvo.
4
PS: Pre svoje ospravedlnenie musím dodať, že som ani len netušil že a ako sa (a tým aj druhých) klamem.
Napíš svoj komentár