Vidíš ju tam, na poličke nad presklenou skrinkou.
Sedí tam. Tak krehká, dievčenská, neživá a predsa nádherná.
Na matnej tvári ten istý umelý úsmev. Už roky.
Nedotýkaj sa jej. Je krehká. Nedotýkaj sa jej. Môžeš jej ublížiť.
A čo by sa stalo, keby dolly ožila? Predstavuj. Usmievavé pery sa narovnávajú a z očí mizne lesk.
Ide za tebou. Áno. Za tebou.
Chceš?
Dotkol si sa jej.
Vedel si, že je tak krehká. Vidíš tú puklinu, stredom tváričky?
Vidíš? Spôsobili ju tvoje dotyky.
Zvedavosť a hravosť. Teraz je na rade ona.
Pozeraj, cíť to.
Precíť tú krehkosť.
Porcelán bude škrabať na kartón.
Nemal si sa dotýkať.
Bola tak k r e h k á.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár