Ja neviem.
Už asi dva roky, len ahoj. Čau. Ako? Fajn.
A jediná využitá príležitosť, na byte, s viac ľuďmi, no od začiatku som bola zameraná naňho. Nakreslil a smrrrk.
Nie preto. Určite nie.
Ale zaujímal sa. Aspoň trochu. A srandu si robiiil. A potom už nespomínam. Asi som ho nepustila k slovu.
A potom mi chyyyybal moc. Fakt že moc.
Nie že zaľúbená, zmotaná, alebo taaak. Len jeho prítomnosť mi robila faajn. Tak kamoškovsky, len som s ním chcela byť zas. A dlhšie.
Lenže týždeň nič. Len som sa informovala u iných a bolo mi to trošku blbé.
Ale po týždni zas v robote. A sľúbil, že ma príde pozrieť. A prišiel. A zas nakreslil. A zase debata. A už sa zberal na odchod. Videl, že som smutko. Mi povedal, že zostane somnou, ale aj tak sa zobral a šiel. Tak reku chlapci. Záverečná. Pomohol mi ešte zamknúť bránu a ja som šla s chlapcami a on opačnou stranou. Potom pípa sms. A že on povedal že somnou zostane. Len na tajnáča, tak psst a ráno ide domov.
Skoro som si dolámala nohy, jak som letela nazad, odomykala, a už som cítila jak ma načítalo. Sadla som si do tmy a čakala.
.
.
Počúval ma, rozprával, smiali sme sa, chápali jeden druhého. A ja som nemohla uveriť tomu, že sedí vedľa mňa, a len sám, len somnou.
Zase kreslil. A noc bola dlhá. Aj tak mi nestačila. Lebo len sem tam letmý dotkyk. Viac som si dovoliť nemohla. Oprela som sa mu o hruď. Len tak kúskom, tak zľahka, ale bolo mi to vzácne.
Škoda, že nie čistý, lebo viac by som ho spoznala. Viac by som to cenila. Viac by som vnímala. Asi.
Unesená. Ale stále v strachu. Že odíde... A nechá ma tu. Chcela som zastaviť čas. Lebo tak fajn mi už dávno s nikým nebolo.
....ale len tak...kamoškovsky....
fakt ho mám kurevsky rada.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár