Precitla som pri spomienke

Ľúbim ťa!
Ako inak by som mohla začať?
Ľúbim ťa. Tak skutočne. Tak naozaj. Tak, že je to pravda, tak, že (po)city nie sú lži, tak, že nechcem, aby si sa bál, dôverovať mi. Lebo som tvoja. Len tvoja. Už nikdy nie skúpa, na slovo, a ani na dotyk. A chcela by som dávať. Veľa. A ešte trochu viac. Lebo si zaslúžiš. Ja viem, že áno. A viem, že aj ty vieš. Ponúknem, koľko dokážem. Ponúknem, koľko viem. A ty ma naučíš to ostatné. Pretože chcem, aby som ti patrila. Pretože chcem, aby si vedel, že ti patrím. Tak si ber, zlato, nárokuj si. Lebo smieš. Len Ty to smieš. Môj jediný a jedinečný. Môj trpezlivý. Môj najkrajší. Môj najdrahší. Môj najlepší. Môj. Viem, že môj. Môj tvorca, lepšieho zajtrajšku. Môj chlap.!
Tak čo teda, cítiš? Veríš? Berieš? . . . Len tvoje, to niečo zo mňa, aj keď len málo, zatiaľ viac nedokážem.
. . .
Milujem kávu. Milujem fakt, že TY si ma naučil milovať kávu. Milujem, keď vonia pre dvoch. Pre nás. Milujem milovať niečo, keď ma to naučí milovať môj milovaný.
Zo šálok stúpa para, mieša sa s cigaretovým dymom. V priestore cítiť vôňu, charakterizujúcu všetko to naše. Sledujem to stúpanie, sledujem prázdno, plniace sa prázdnom. Buď sa smeješ, alebo v tej vete hľadáš zmysel. Viem to isto.
Lenže ten nenájdeš.
Musíš si to prestaviť. Musíš poznať myšlienku.
... Ponad naše šálky, nesú sa slová, vety, smiech. A zrazu, ten úsmev, jeho úsmev. Úplne odzbrojujúci. Najviac ňuňu úsmev, aký môže byť. Taký úsmev, má len môj chlap! Z ticha sa stáva ešte hlasnejšie ticho.
Všetko stratilo zmysel, jak hlasné ticho.
Chápeš, nie? Hah.
Lebo sa usmievaš. A si taký sladký. Stále sa usmievaš. A viac a viac, keď vidíš, čo mi tým spôsobuješ, keď vidíš, že ma roztápaš, až sa obaja nahlas zasmejeme.
Smiech v kope ticha a tvoj úsmev. Krásny a hravý, taký, pre ktorý mám slabosť. Som presvedčená o tom, že je to najkrajší a najsladší úsmev na svete. A ja chcem byť dôvod. Aby som ho nevídala len zriedka. Aby sa usmieval, aj keď práve nemá prečo. Chcela by som, vidieť ho usmiateho. Kedykoľvek. Len tak. Keď sa na mňa pozrie. Lebo vtedy budem vedieť, že ho robím šťastným. Vtedy budem šťastná aj ja.
Lebo šťastie plodí šťastie.
A ja chcem ten uuuusmev

 Vyznanie

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu