Trpkost vsednych dni, mucenie, aneb. zmyslom sa stalo to ono.

Ked chces, ale nevies, nemozes. proste to nedokazes.
...Vies, co to znamena, byt na citovom dne.
Ked vies, aky je to pocit, ze vsetko stratis behom jedineho dna. Dna, ktory od zakladov zmeni tvoj zivot.
Ked skusas mozne, aj nemozne a dufas, ze raz najdes to, co hladas.
Zabudnes a budes stastna. Stastna aj bez neho.
Cakas len na den, kedy prestanes prahnut po jeho dotykoch a objatiach. Bozkoch. po jeho voni.
Den, ked prides na to, ze uz nelubis. Ze uz ti nechyba. A ze to uz nebude len ta mesiace zauzivana fraza, ktoru si opakujes pred spanim, aj rano, kym si umyvas tvar.

Prestanes ublizovat a rozdupavat city chlapov, ktori ta maju naozaj radi. Chlapi, ktorim by si pred casom padla k noham. Lebo takych si cenila. Takych si chcela. Taky pre teba znamenali viac nez akakolvek dobra kamaratka. A s kazdej strany pocuvas :
"preco ho nelubis? ved sa pozri aky je k tebe mily, pozorny, dal by ti aj modre z neba. Preco ho stale odmietas? Mala by si sa dobre. On ta lubi"

A taky, co v by v zivote nedopustil, aby sa Tinieco stalo, aby Ti niekto ublizil, aby si si dokurvila zivot. Nikdy. Nikdy by neodpustil, aby sa Ti nieco stalo kvoli nemu. Taky, ktory chce pomoct v kjazdej situaci, taky, o ktorom vies, ze stoji pri tebe, nech deje cokolvek. Je tu. Je tu len pre teba. Vies to.Taky, ktoremu mozes bezvyhradne doverovat. Taky, ktoreho zaujima kazdy tvoj pocit, tvoja myslienka. Taky, ktory ta dokonca donuti na chvilu uverit tomu, ze s nim si stastna, ze jeho budes lubit, ze jeho chces zit... A trapi ho, ked mlcis.

Ale ty by si vsetko radsej hovorila tomu tvojmu jedinemu. Pozerala by si sa mu do oci a povedala by si mu vsetko. Dokazala by si mu povedat to, co nikomu inemu nie. Vedela by si byt uprimna, po kazdej stranke, pretoze sa uz dokonale poznate. Nikdy si sa ho nemusela hanbit, nikdy si sa pri nom nemusela citit blbo, ci trapne. Nemusela si sa bat jeho reakcii. Chces povedat vsetko.Vsetko len jemu. Nikomu inemu. Proste to nedokazes. Miesto toho len volas do prazdna a prosis o navrat.
Vies, ze nic uz nebude ako predtym. Aj tak v to naivne dufas.

Cestou zo skoly si predstavujes, ze ho uvidis stat na mieste, kde ste sa stretavali. Ze sa za nim budes moct rozbehnut, ze ho zas budes moct objat, ze sa mu vyplaces a nebudes mu hovorit ako velmi ti cely cas chybal. bude to vediet, povedia to tvoje objatia. tvoje slzy, ktore ti bude nezne utierat z tvare ako kedisi. Ako vzdy, ked ta nieco trapilo. Ako vzdy, ked si to potrebovala. A on to vedel.

Nebudes mu hovorit, ze ho milujes. Auto odparkuje na miesto, kam ste chodievali, tak casto. Tam,nad mesto. A budete sa venovat jeden druhemu. Vnimat kazdy dotyk, vnimat zrychleny dych. A povedat to telom. Nie sexovat. Milovat sa.

Nebudes sa mu ospravedlnovat a 100x mu opakovat, ze vsetko ti je to luto, ze ta to mrzi. On ta vezme za ruku a vsetko Ti vycita z oci. Chyti ta tak silno, ako to vie len on. A ty budes vediet, ze uz ta nikdy nechce pustit.

Dufas a cakas. Stale. Aj v praci. sedis a pozeras sa z okna. Mozno by ta raz chcel prekvapit, zistil by si, kde pracujes a siel by za tebou.Vie, ze nic si neprajes viac, ako to, aby ta prisiel pozriet. Aby o to stal. Aby si mu za to stala.

Mas okolo seba miliony ludi. Kazdy posrany den. A hovoris si, ze naco taki. Snazia sa ta rozosmiat, no tebe kazdy ich pokus pride trapny. Vsetky sposoby utechy zamietas s odovodnenim, ze su to len prazdne slova utechy.Uz davno si takemu prestala verit. Uz davno si dospela. Uz davno to cele vidis inak. Hovoris im stale, klames, ze sa nic nedeje, aj ked ledva udrzis slzy v ociach. Slzy, pre ktore uz nevidis svet, ani lepsi zajtrajsok. I tak je v nedohladne.
A vo chvili ked si sama, potrebujes to zo seba dostat von. Citis, ze prave teraz to potrebujes. Hned. Places, kricis, vzlykas, chces si vykricat dusu. Slzy, ktore ti palia tvar ti sposobuju rozkos. Vies, ze je to presne to, co potrebujes. Kricis. Bezutesne. Ako dieta, ktore zufalo hlada svoju matku. Vies, ze nieje nik, kto by ti vedel pomoct. Vies, ze dlho nebudes mat z nicoho radost. Zabudla si sa tesit. Zivot bez neho si nevies predstavit. Ani po pol roku.
Pretoze sa nim si si vedela predstavit vsetko. Chcela si, snivala si. Uz ako 17rocna. Ze budete mat svoj bytik. Maly, utulny, ktory bude vonat domovom a bude z neho salat teplo a laska. Ze budete mat dvoch psov a hadat sa, kto ich berie na prechadzku dnes. Ze si spravite Babatko.
A ty ho budes cakat, kazdy den, kym priáde s prace domov. So psim pohladom mu oznamis ze obed sa ti nevydaril celkom podla tvojich predstav, budes cakat na reakciu a potesis sa ked tvoje amaterske kucharske dielo pochvali.
Das mu do ruk vas poklad.
A mas rada, aj to, ked sa hadate. Pretoze udobrovanie je najkrajsie. ON. Ho vie spravit najkrajsim.
A ty vies, ze nic nieje vzdy ruzove. Aj tak chces byt len s nim, prekonavat vsetky prekazky, smiat sa, aj smutit. Nudit sa aj blaznit. Podpichovat sa, aj vyznavat si lasku. Chces s nim zostarnut. Vies, ze len s nim. Navzdy. Len s nim.

Miesto toho, kazdy den, furt, taky isty, len znamy sklenny pohlad, a tie skurvene pocity. Odisiel a zobral zo sebou aj tvoje srdce. Odisiel. A nikdy sa nevrati. Nikdy ti ho nevrati. Rozmyslas, ako dlho este potiahnes.
Siahnes na obalku, fuknes, ides "zijes" . Vies, ze inak nevies. Nema ti kto zakazat. Nikomu nezalezi.
A uz ani tebe nie. Zijes svoju stoku. Navzdy bez neho.
Bez polovice Teba samej. Bez polovice tvojho ja.
Lutujes prilis neskoro.

 Blog

2 0 1 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu