Hriešnosť. Pamätám sa ako mi to prebleslo hlavou. Myslela som na to, že som práve spáchala niečo nové, niečo neobjavené. Bolo to vzrušujúce, ale zároveň také trpké. Pomyslela som si, že za toto ma Boh..za toto nás znenávidí uvrhne niekam do pekiel. Rozosmiala ma myšlienka, že ak tam bude takto teplo tak mi to nebude tak vadiť. Potom si sa zobudil.
„Si krásna.“ zaznelo mi za chrbtom.
„To preto, že ma vidíš zozadu.“
„Včera som z teba videl viac než dosť a nebolo to až také zlé.“ Pritiahol si sa ku mne a jemne mi prešiel prstami po chrbte. Bolo to nádherné. Ihneď mi naskočila husia koža.
„Včera bola tma.“ Postavila som sa a obliekla si tvoju košeľu. Sadla si za kuchynský stôl a zapálila si cigaretu.
Hralo vo mne milión pocitov. Vina, radosť, vzrušenie, vášeň, bolesť, no nič si na mne nemohol vidieť bola som chladná. Vždy som bývala chladná. Nevyjadrujem svoje emócie. Teším sa vnútorne a slzy? Plačem vždy sama, najlepšie za dverami kúpeľne.
„Mali by sme zabudnúť na to čo sa stalo.“ pokračovala som. „ Náš vzťah by mnohé skomplikovalo. Ja... Ja mám Marcela a ty tiež nie si slobodný. Ublížili by sme.“
Náhle si sa postavil a navliekol si si nohavice. „To nemyslíš vážne! Toto pre teba nič neznamenalo?“
„Zvláštna situácia. Nezvyk keď ťa z postele vyhadzuje žena však?“ zasmiala som sa. „Cítim sa tak mužne.“
Nechápavo si na mňa hľadel. Ten tvoj pohľad. Vraždila by som preň.
Náhle si ku mne podišiel a nahol sa k mojej tvári. „Ty ho nemiluješ! Vidím ti to na tvári. A na posteli za mnou. Veď poznám ťa roky. Poznám ťa! Viem aká si čo miluješ a čo nenávidíš. Chcela si to. A ja tiež. Stalo sa. A treba s tým niečo robiť. Veď... och!“ založil si si ruky a otočil sa chrbtom. Ako dieťa ktoré práve nedostalo svoju hračku.
„Panebože! Ty ma...“ zahasila som cigaretu a zozadu ťa objala. „Srdiečko.... si mi najdrahší. Vždy si bol. Ale ja ťa príliš milujem na to, aby som s tebou mala normálny vzťah. Čo ak to nepôjde? Ak sa to niekde pokazí? Si mi príliš vzácny na to, aby som ťa stratila. Žime tak, ako keby sa nič nestalo. Ako predtým. Ver mi je to tak najlepšie. Nepleť sem city. Zabudni.“
Znova si sa otočil a povzdychol si. Zase ten tvoj pohľad. Nadýchol si sa akoby si chcel niečo povedať no ostalo ticho. Neznášam keď mi ticho trhá uši a srdce. Pobozkal si ma, vyzliekol košeľu a odišiel.
O chvíľu zazvonil telefón. Vyhrabala som mobil z pod vankúša. „Ahoj Marcel.“
(celá séria na požiadanie..)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kawanabe
29. 3.marca 2011 17:59
Nie som teda vôbec na takéto príbehy, tento sa mi však veľmi páči. Asi sa mi zdá akosi bližší realite, než tie ostatné...
Napíš svoj komentár