Útržky spomienok mi krájajú myseľ. Krátke šteky šťastia a smútku. Bezvýznamné. Pohlady do zrkadla dotýkanie sa odrazu vlastnej tváre akoby som nemohla uveriť tomu čo vidím. Rozmazaný mejkap. Vychudnuté telo, priesvitná tvár. Takto chutí smrť?

Som pokojná. Necítim bolesť. Hviezdy sú dnes naozaj prekrásne. Cítim sa akoby som bola jedna z nich. Krásna žiarivá.... Na nebi plnom ostatných no predsa sama. Okolo mňa prázdno.

Vnímam všetko v plnom rozsahu. Svet je iný. Chce sa mi plakať. Aké je to tu všetko krásne. Vychádzajúce slnko. Vzduch. Vločky. Chlad. Vnímam svetlo aj keď je tma. Som nič a predsa všetko. Zatváram oči. Cítim svoje srdce. Bije tak silno....

Takto sa človek cíti keď umiera? Cíti sa živí ako nikdy predtým. Život ma bozkáva hladí moje skrehnuté telo. Šepká mi do hlavy krásne predstavy. Vyprevádza ma.

Vychádza slnko. Už na ničom nezáleží. Som len ja. Všetko čo sa stalo dostalo svoj zmysel. Všetko čo sa stalo ma priviedlo sem. Na chladnú zem. Medzi vločky. Medzi moje hviezdy.

Zviera mi hruď. Chlad mi preniká do tela. Je to úžasné. Plačem.

Zatváram oči, cítim svoje srdce.....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár