3-ročné blonďavé dievčatko, šťastné, hrajúce sa so svojou mamou. Potom prišiel domov otec. Kričal, veľmi... Nepamätám si to, bola som maličká, ale ten krik poznám až príliš dobre. Hysterický, nerozmýšľal nad slovami, ani nad tým, že by niekoho mohli zraniť. Tresli dvere. Tak silno, až sa náš psík schoval od strachu pod posteľ. Otec prišiel až v noci. Na mol ožratý. Znovu kričal, ale tentokrát ešte horšie. Mama plakala, vravela mu, že sa odsťahuje, na čo otec vytiahol pištol. Noačo že len plynovú, ktorú nosil do práce, keďže s jeho bratom vlastnili asi ten najhnusnejší pajzel v meste. Tak či tak, bola to zbraň.
A tak mama, ktorá bola vtedy na materskej, takže nemala peniaze, na druhý deň ráno zbalila veci mne aj jej, a jednoducho od neho odišla. Po pár dňoch bývania u jej sestry našla dvojizbový byt na kraji mesta, kde bývame dodnes.
Ale otcov teror pokračoval, chodil ku nám domov a vyhrážal sa mame súdom a bohvie čím iným, bojoval o to, že ma chce vychovávať. Ale nebojoval o mňa.
Rok 2006.
9-ročná školáčka s dvoma vrkočmi si robila doma s mamou úlohy. A vtedy zazvonil on - otec.
Po šiestich rokoch čo ma nevidel, nezavolal, ani mi nedal darček na narodeniny sa začal oháňať tým, že veď on je môj otec. Ale ja som vtedy už otca mala. Mala som človeka, maminho priateľa, ktorý ma naučil čítať, písať, počítať, plávať, lyžovať, bicyklovať... Jednoducho tie veci, ktoré otcovia učia svoje dcéry. Ale ten môj biologický otec trval na tom, že ma chce vídať. Súd určil, že každý druhý víkend.
Najskôr som z toho nebola nadšená, veď som ani poriadne nevedela kto to je. Ale on ma brával do Aquaparku, na výlety, na ktoré moja mama z toho jej minimálneho platu nemala a kupoval mi drahé darčeky, o akých sa mi ani len nesnívalo. Aj do Disneylandu ma vzal, vtedy som bola najšťastnejšie decko na svete. A on sa celý ten čas len snažil zmagoriť tú malú hlavičku.
Jednoducho mi dovolil a kúpil úplne všetko, čo mi mama zakázala. Áno presne o to mu celý ten čas šlo, poštvať ma proti nej.
Rok 2013.
(Skoro) 16-ročná pubertiačka, ktorá o rok maturuje na gympli, zo slzami v očiach píše tento blog. Lebo pochopila, že jej otec je proste hajzel. A ona len prostriedok, ktorým sa snažil zničiť jej mamu, tú najlepšiu mamu na svete...
Viete, on bol to, po čom som celé detstvo túžila. Po otcovi.
Ale nie po takom čo mi dovolí všetko.
Po takom, čo mi spraví výsluch, zakaždým keď pôjdem von.
Po takom, čo sa o mňa bude báť.
Po takom, čo ani keď budem mať vlastnú rodinu nepochopí, že už nie som jeho malé dievčatko.
Po takom, ktorému na otázku ako sa mám nebude stačiť odpoveď "fajn."
Po takom, čo ma podporí namiesto toho aby mi povedal, že nemám na to, aby som zmaturovala na gympli.
Po takom, čo sa bude o mňa zaujímať.
Ale to hlavné po čom som vždy túžila je aspoň raz, jediný raz, počuť od otca že ma má rád.
Za to by som dala čokoľvek na svete...
Záchod
Komentuj
10 komentov k blogu
1
georg21
29. 10.októbra 2013 22:55
Potom aj ja ešte vždy túžim. Tak buď vďačná za to, že ho máš, veľa detí je napr. opustených. A snaž sa objavovať, chápať dôvody prečo ti to nehovorí. Zrejme ani jemu to nehovorili a tak celkom necíti, že by to on mal robiť...
3
to "nehovorí" som myslel obrazne, že to má svoje dôvody prečo to tak robí...
5
Chápem ťa tak sakramensky ťa chápem. Len ja to mám opačne.... Môj otec je ten najskvelejší človek na svete... Moja mama sebecká sviňa. Píše sa mi to ťažko, ale ona naozaj taká je... Nehovorím to len ja, keď ti povie už aj môj otec, moja babka, aj teta, dokonca aj krsnému to behá hlavou, a brat sa jej radšej vyhýba, asi na tom niečo bude... Nikdy pre ňu nikto nebol dosť dobrý, vďaka nej moje ♥ nebude úplne.... A preto ťa chápem Ale buď rada, yže tvojho otca ti nahradil mamin priateľ A váž si to.... On ti nestojí za trápenie...
6
@LolaStylesova tak to máš fakt presne naopak, a som rada, že aspoň niekto ma chápe. Ale mama už s tým jej priateľom nie je, a keďže on býva na opačnom konci Slovenska, vidím ho len sem-tam. Ale aspoň sa mi niekedy ozve.. Inak, ja mám tiež vždy pocit ako keby som vlastne nebolá úplná, keďže mám vlastne iba mamu a rodinu z jej strany. Otcova rodina ma nikdy nemala rada, a vždy mi to dávali najavo. Oni katolíci a ja som nemanželské decko, ktoré ani nie je pokrstené, chápeš..
9
zrejme som tu asi jeden z mála, čo má obi dvoch rodičov tých najlepších na svete slovami to nejde vyjadriť
Napíš svoj komentár