..a po celý ten čas bola DRBNA zaplavovaná pocitmi menejcennosti viac ako pocitmi tepla žena menopauze ..

Na to, že som agresívna a výbušná som si zvykla...Viem aj to, že som nenormálny egoista mysliaci v prvom rade len a len na seba...že osudy cudzích ľudí sú mi ukradnuté, bezdomovcom drobné nedávam a od istého času som aj rasistka (jeden blek boj sa mi snažil predať príbor a keď mu kšeft nevyšiel, tak sa snažil aspoň ocápať, čo sa dalo...)


Tak prečo som si DPČ dala prihlášku na SOCIALNU PRACU ?!


To netuší ani Bambiho mama, otec, a ani chudák Bambi...


Nahodila som stajl „SST“ (sexy sekretársky typ“) a nacupitala na Šoltésovú strít, kde sa konali prijímačky.. Ujo vrátnik mi oznámil, že učebňa 59 je "tam", tak som šla "tam", čo si vyžadovalo nehoráznu sústredenosť (nemám rada neznáme priestory a neznámych ľudí)..musela som sa riadiť šípkami, ktoré ma naviedli k únikovému východu č.2, potom som musela prejsť cez "parčík" postavený v štýle Lunik IX (pozdravujem architektov) a nájsť vchod do seknd budovy...po hodnej chvíli, keď som zistila, že všetky dvere, okrem tých plechových, sú zamknuté, som neisto vošla...smrad vajíčkových chlebov (pripomínajúci škôlku) sa miešal s niečím, čo mi pripomínalo kadidlo v kostole...áno, určite som tu správne...


Čo sa týkalo vekovej kategórie, DRBNA zasa raz bola za krpca...



Nasledovala písomná časť, ktorá bola podľa mňa ízy ale potom nasledovalo niečo, čo mi pripomínalo terapiu v kruhu anonymných alkoholikov . Všetci sme si posadali, očíslovali nás ako ofce a po jednom sme sa predstavovali ..


..a po celý ten čas bola DRBNA zaplavovaná pocitmi menejcennosti viac ako pocitmi tepla žena menopauze ..


...nielenže nepracujem v detskom domove....nie som zaregistrovaná ani ako dobrovoľník v žiadnej neziskovej organizácií... nechodím hrať šach s ujami a tetami v domove dôchodcov ..ja dokonca nie som ani z východu Slovenska ! Čo som to ja za netvora ?! Hanba mi !


Vedúci kruhu- Náčelník Veľký Had nám povedal, že kvôli anonymite meno povedať nemusíme ...ľudia sa postupne predstavovali a moje srdce bilo tak silno, že som len dúfala, že ramienko na podprsenke sa neuvoľní a moje srdce sa neskotúľa do stredu kruhu, lebo to by ma asi hneď vylúčili...


Lenže Drbna by nebola Drbna keby sa zasa raz neprejavila: „ Dobrý deň, som číslo 8 a nie som z východného Slovenska, dokonca som nepracovala v žiadnom detskom domove, a ani nepracujem v Nota Bene, Tento rok som ukončila gymnázium a okrem komparzu v televízií , triedeniu šróbikov v jednej nemenovanej firme a práci v novinách som nerobila nič. Ale myslím si, že mám sociálne cítenie...“



Takže asi tak...ďalšiu hoďku a pol som nepovedala ani slovo (a myslím, že tak mali urobiť aj viacerí) .. v úvode som povedala všetko...


To však neplatilo o adr pípl.. Tí sa doslova trhali o slovo...aspoň som mala kino zadara ( i keď aj teraz budem mať, kedže Gapka pracuje ako „trhačka“)... Najlepšia bola asi cca 30ročná ženská, ktorej vyjadrovanie by zodpovedalo tete dojičke z družstva, ktorá každému skákala do reči, počas prejavu sa škrtila, padala zo stoličky, stále prekladala modrinové nohy ako Šeron Stoun v Inštinkte v nechutných šľapkách, chytala sa mastného hajra a tak...sranda no...



A vzdávam hold každému, komu osud DRBNY nie je ľahostajný a venoval svoje drahocenné 2minúty práve čítaním tohto blogu a následným komentárom, ktorým pomohol vyčariť úsmev na jej detskej tváričke.. Ďakujeme

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu