..najskôr som chcela poskytnúť umelé dýchanie ale nenašla som žieden vhodný otvor a tak som ten bezvládny kyptík prefackala...

Znechutene som sa na posadila.. kua, to ma vždy musia zobudiť v tom najlepšom?...toto nieje fér...pol minúty som sa vyhrabávala najskôr z môjho paplónu, a potom ešte aj sestrinho (keďže ja som známa zlodejka paplónov a vankúšov pričom som prišla na závažné zistenie, že moja pravá ruka nejaví žiadne známky života...najskôr som jej chcela poskytnúť umelé dýchanie ale nenašla som žiaden vhodný otvor a tak som ten bezvládny kyptík zľahka prefackala...


Klopanie sa ozvalo znovu...trochu intenzívnejšie...



„Veď už idem.. počkaj, chvíľu.. odumrela mi ruka a musela som jej poskytnúť 1. pomoc a chápeš...ja nie som Mič Bjuk...“ ... „ale, vy nie ste môj tatko..“ dopovedala som značne zmätene..(a Teba neučila maminka, že nemáš neznámym ujom otvárať dvere?)


„Nie, ja som k Vám prišiel omaľovať chodbu. Tvoj otec povedal, že Ti zavolá, nevolal Ti DOMINIKA?“ povedal asi 30 ročný ujo maliar z čoho som ostala ešte viac konfjust ako zo samotného faktu, že nejde o muža s menom môj OTEC (fíha, zlodej, čo ma najskôr uškrtí, následne znásilní- dobre, pripadá možnosť aj iného poradia- a okradne pozná moje meno..to nebude amatér...zistil si všetko o svojej obeti..ó, ja úbohá)

moja úbohá bunka mozgová stihla ešte oplakať fešiho maliara Marcela, ktorého už zjavne nikdy neuvidím a to som si preňho pripravila aj uvítaciu pesničku... a ani jeho oholené nožky(čo mi chýbať až tak veľmi nebude..ale predstava ako sedí vo vani a lepí na ne pásiky Vít ma vždy dosť pobavila)..


..chcela som ho ešte poprosiť nech sa vyzuje lebo som leštila včera dlážku, poukazovať mu, kde máme cennosti, aby sa mamina nenahnevala na neporiadok a tiež ho pekne poprosiť, nech neublíži mojej čičinke Ryšinkovi ale rozhodla som sa ešte počkať.. stále mu to budem môcť povedať počas znásilnenia....keby som samozrejme ešte žila...


„Ja neviem, možno aj volal..ja..som spala...a..my maľujeme? Prečo ja nikdy o ničom neviem...“
„Ja som tu bol aj pred 2 týždňami, si nepamätáš, veď si mi skoro podkopla rebrík..“



moja bunka úporne premýšľa...rekapituluje udalosti predminulého týždňa...bolí..veľmi to bolí
...Domka sa tvári zmätene...áááá... „Áno, už viem.. poďte ďalej ..ja nemám moc pamäť na tváre...


..takže ponaučenie milé deti, pretože tento blog bol prudko poučný..
po 1. nepozerajte žiadne strach spôsobujúce filmy aby ste nemuseli po nociach otravovať súrodencov..
2.-ak už ich aj pozeráte, tak aspoň v noci nekradnite svojím spoluspiacim paplóny a vankúše (chápem, že na 4 sa Vám nespí tak dobre ako na 6 ale buďte trochu solidárni)
3.-v noci si nepriľahávjte žiadne končatiny..ono sa kľudne môže stať, že to už nerozchodia...
4.-neberte si od cudzích ujov a tiet žiadne cukríky a ani im neotvárajte dvere pretože vás kľudne môžu predať na orgány, vyviezť do Talianska ako biele mäso (talianska kuchyňa je týmtošpecefická), či zneužiť na lacnú pracovnú silu..
5.-venujte svojej mozgovej bunke viac času...ono sa Vám to v budúcnosti vráti..aspoň raz za deň napočítajte od 1 po 10 aby nezlenivela

*každú sobotu ráno mi sestra plná očakávania hodí na stred izby paplón, 4 vankúše a môj lapač prachu v podobe 6 ročného prehnitého plyšáka a ja sa potom každú sobotu večer opatrne vkrádam do jej izby aby som jej zničila jej nádeje…takže vyhlasujem konkurz, kto má záujem, nech sa mi ozve..
Podmienky prijatia-
1.-nesmiete chrápať
2.-mrviť sa
3.-dýcahť mi na krk (prípadne iné výrastky z tela )
4.-vykladať si na mňa nožky a rúčky -to môžem len JA
5.-trvám na maximálnej hygiene
a ako bonus mi môžete škrabkať chrbát a čítať rozprávku

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu