Zúfalý pokus o poviedku aneb Drbna, nerob to, čo Ti nejde...

„Iďte v mene Božom“
„Bohu vďaka“ povedala a s láskou sa prežehnala...pred odchodom z kostola ešte zbožne pokľakla. Milovala to tu. Milovala Boha. Celá jej rodina bola silne veriaca a v tomto duchu bola i ona vychovávaná. K Bohu sa utiekala keď jej bolo ťažko, keď sa potrebovala vyrozprávať či posťažovať.. nebola ako iné 14ročné deti...


Dofajčila poslednú cigaretu. Boli 2hodiny v noci ..mala by už ísť domov ale nechcelo sa jej...vo dverách ju nebudú čakať znepokojený rodičia...jej otec jej nevlepí hneď pri vchode zaucho...jej rovesníčky už dávno spia.. ale ona je iná...


Ráno začínala modlitbou. Obliekla si tenkú košieľku, ktorú pozapínala až ku krku.. nerada sa odhaľovala.. nepovažovala to za potrebné...zo stola si zobrala obedár a bežala na autobus...bola dobrá žiačka...svedomito pripravená na každú hodinu.. v kolektíve skôr utiahnutá...neznášala vymaľované fifleny


Vynikala...vždy a všade... veď, o to jej vlastne vždy šlo...upútať na seba čo najväčšiu pozornosť ..iba vtedy to malo význam..dlhé hodiny sa prezerala nahá pred zrkadlom...


O chlapcov sa nezaujímala...nepatrilo sa to dievčatám v jej veku...


Sadla si na posteľ...chvíľu bezducho behala očami po izbe...nemala ju rada...vždy ju neznášala...neznášala každý jeden kus nábytku, neznášala závesy, koberec. .najradšej by ju spálila..celú a so všetkým...zo zásuvky vybrala červený lak a začala si lakovať nechty...do kelu..kvaplo jej na biely koberec...no nič..dnes to už neočistí.. nestíha...čaká na ňu On...jemu nevadí ,že je ešte dieťa...pre neho je žena..


Bolo jej zle...veľmi jej bolo zle.. vlastne sa tak cíti už dlhšie...v škole je nejaký vírus...ale predsa kvôli hlúpej chorobe neostane doma?!...ona nie.. nezanedbá štúdium ...Boh jej dá silu...


Zhrozene zliezla z osobnej váhy.. pribrala.. čo ak sa mu už nebude páčiť? A čo ak je... mohlo sa to stať? Veď si dávala pozor.. nie, určite nie.. povedala si v duchu a pretrela ústa rúžom...ponáhľala sa...

Bolo to vo všetkých novinách..v televízií sa nehovorilo o ničom inom....rodina bola zúfalá.. bola taká mladá...bolo to ešte dieťa...ako mohol ?! Kto a prečo? Našli ju ležať v kaluži krvi...dobodané telo dieťaťa odetého v šatách ženy...mŕtve dieťa v mŕtvom dieťati...

„Dobrý večer,tu polícia..Prepáčte, že Vás vyrušujeme takto v noci, ale je vaša dcéra doma?“
„Č..čo? No samozrejme, spí vo svojej izbe“
„Môžete to overiť? Je to dôležité.“
„Ale, kde by bola..má 14rokov...
„Môžete to prosím Vás overiť.“
„Miláčik, choď skontroľovať Peťku do jej izby.“


Rodičia v márnici takmer nespoznali vlastnú dcéru..ich malé dievčatko...anjelik, ktorého nadovšetko milovali a v ktorom videli svoju budúcnosť...bola bledá...a jej tvár...to nebola tvár ich dcéry-malého dievčatka...to bola tvár ich dcéry –ženy.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu