Rezidencia Exupery, rue de Charles Baudelaire, ulica musketierov a tlaciaren Moliere, toto vsetko som videla prechadzajuc cez mesto. Ano som na spravnom mieste, v krajine velkych literatov, vo Francuzsku.

Nice, toto je destinacia kam som mala namierene potom co som sa rozhodla zapracovat na svojej francuzstine. A Nice je miesto kde som prave teraz a za strasidelnom pocitaci z crt monitorom a klavesnicoi bud obliatou kolou alebo zachvatenom plesnou vam pisem tieto riadky.

Tak toto je francuzsko, nadsene som dychala sviezi vzduch zmiesany s vyfukovymi vyparmi aut ked som tahala svoj kufor po ceste. Mily francuzsky panko s ktorym som aj prehodila zopar viet ma zaviedol do mojej rezidencie co je len nadneseny nazov pre hostel. St Exeupery je celkom mile miesto ale ked som bola nutena tahat svoj kufor na tretie poschodie po schodoch velmi mi to tak nepripadalo.

Na izbe uz bola udomacnena jedna studentka ale ked som tam prisla tak tam nebola, zatial co som si v tom prisernom teple vybalovala veci pokusala som sa uhadnut odkial asi je. Na par taskach ktore boli pohodene naokolo bola azbuka ale na dalsich klasicka latinka, aj tak som sa priklanala k rusku a s casti som mala pravdu. Blanka je srbka ale uz dlho zije v rusku, blbe je len ze sa nerozpravame po rusky ani po francuzsky ale po anglicky.

-fuj inak teraz som si prstami potrela oko, ako dufam ze z tej klavesnice nedostanem ziadnu infekciu, to by mi este chybalo...

No zo spolubyvajucou v nedohladne a prijemnym teplom vonku som sa rozhodla ze trochen preskumam mesto a samozrejme more. Bolo ale 6 ked som vyrazila a isla som a isla a isla... ako fakt nechapem ako som mohla uverit tomu buletinu co vravel ze plaz je 5 min od rezidencie. Hovno. Asi hodinu - peso. Vlakoelektrickou je to o dost rychlejsie.
Po dlhom chodeni aj ked krasnym prostredim som bola zufala vidiet more, a nakoniec som ho uvidela, bolo krasne modre, az splyvalo s oblohou a tycilo sa predonou, od neho ma oddelovali len dve cesty plne aut.
More vsak bolo nadherne, kamenista plaz ktora davala mojim noham nevyziadanu masaz bola tiez celkom fajn, a tie vlny... boli uplne obrovske a triestili sa o skaly...
Asi bol priliv odliv alebo cosi take lebo more bolo neobycajne burlive, tak som sa namocila len po brucho a po chvilke relaxu na plazi som sa vybrala naspat. Vtedy som nastastie dostala rozum a obetovala jedno euro na krasny listok do vlakotricky.

Spolubyvajuca sa vratila az po mne - bola na vylete v cannes- a hned sme si padli do oka, je to fakt prijemna a zabavna baba, a rozprava viac ako ja co je niekedy vyhoda .
Spoznala som nejakych jej znamych a s Alinou sme hrali zaujimavu kartovu hru, clovek mal bud hadat cisla alebo farbu kariet a ak sa nepodarilo musel si odpit z piva, celkom haluz.
Ked som sa vratila na izbu este sme sa s Blankou (tak sa vola ta moja spolubyvajuca) rozpravali o knihach a zmysle zivota a podobnych haluzinach.

Rano som pisala test a potom som si s alinou isla konene zaplavat do mora, ja trubka som si zabudla krem (typicke - hlavna vec ze vcera ked som do mora vliezla ale o 7mej som bola plne nakremovana) len som sa trocha spalila na pleci cize pohoda.
Na druhu som isla do skoly a isli sme na mensiu prechadzku okolo mesta co bolo celkom prijemne. Cestou naspat som sa tiez trocha prechadzala a hlad ma prinutil kupit si francuzske palacinky s citronom, boli vyborne ale radim vam nejedzte to ak neviete jak sa to je. Ja som nevedela a preto verim ze som sluzila ako zdroj pobavenia pre kazdeho kto ma sledoval, a este k tomu som si aj okickala saty citronovou stavou. Typicke.

Cestou domov som sa este zastavika v supermarkete a tak som hore na kopec kde je rezidencia za najvacsej horucavy trepala este aj obrovsku flasu. Ako hovorim vam, ked sa vratim z francie budem mat kondicku ako nikto . Ked som sa dotrepala do izby (dalsie schody) tak som mala pocit ze bez sprchy umriem, a preto tento blog venujem vynalezcovi sprchy /.

Uh, a k tomu hlasovaniu, este prvy den (alebo skor vecer) ked som sa vracala od mora sa pri mne pristavil akysi francuzsky chalan, ze sammy, teda vlastne on sa so mnou rozpraval a chodil so mnou mojim smerom, no tak chvilku sme sa akosi rozpravali, francuzsko anglicky a dal mi jeho cislo. Ze ho mam kontaktnut a pojdeme na kavu alebo co.
Hmm, netuzim po nijakom petit ami, ale mozno take priatelske stretnutie by sa dalo, chalan je celkom sympatak a aj vtipny ale ma 21 a hmm ako fakt neviem ci sa mu mam akosi ozvat. Ako nechcem byt hnusna a nenapisat mu ale zasa romanticky sa zapliest s akymsi francuzom to je pre mna cosi ako nocna mora . Kamaratska kofi by mi vyhovovala ale zasa neviem ci jemu a ci by ma potom neotravoval....
Oh oui, takze ludia, ak ste to docitali do konca, mozete hlasovat o mojom osude - mam si s nim dohodnut stretko na kafe alebo nie?

 Denník
Komentuj
 fotka
tatianka  18. 8. 2008 20:29
zavolaj, zavolaj
 fotka
zipporah  18. 8. 2008 20:39
mmmm, niekomu sa žije, ja by som za Francúzom dala hrubú bodku
 fotka
desiree  18. 8. 2008 20:41
Ticho ti závidím... Vlastne nie, závidím ti úplne verejne, Olivia.



A s tým Francúzom rozhodne choď. Mala som už aké-také do činenia s Francúzmi a ... ej... pekné spomienky...
 fotka
inkheart  20. 8. 2008 18:17
No čo ti mám napísať, prečítala som si to asi prineskoro na to, aby to ešte stále bolo aktuálne, a tak sa len pýtam, čo si napokon urobila?



Inak súhlasím, že sa máš super a všetko, potom updatni aj nejaké fotky
 fotka
saddath  1. 10. 2008 16:07
no aj ja komentujem dosť neskoro...a som zvedavá ako to teda dopadlo..

a závidím ti,to je jasné
Napíš svoj komentár