Ladnými pohybmi, ako mačka prechádzala tmavými ulicami. V niektorých oknách úbohých chatrčí bolo vidno blikavé svetlo telky. Prstami prešla po omietke domu, cítila ako sa jej malé kúsky v ruke drobia na prach a zabočila so ďalšej uličky sprevádzaná mihotavým blikaním. Videový národ, pomyslela si. Všetci radšej pozerajú videá , stále tie isté dokola, aj nové, požičané od susedov až dokým sa páska nepokazí. Len aby nemuseli vyjsť von a pozerať sa na tú skazu a zúfalstvo. Možno je to tak aj lepšie, zostať stále vo vymyslenom svete.
Jej svet je ale až kruto reálny, pomyslela si keď obďaleč začula kroky. Pritisla sa o stenu ponorenú v tieni akéhosi domu. Jej dych sa zrýchlil zatiaľ čo pozorovala tiene vo svetle kosákovitého mesiaca. Len ten jej osvetľoval cestu keďže pouličné lampy boli buď rozbité alebo už zasa nebol prúd.
Blížili sa, Shams okamžite spoznala že sú to vojaci podľa ich charakteristickej chôdze a a tichého hovoru. Preglgla sledujúc ich tiene, dúfala že neodhalia jej chabý úkryt. Dnes naozaj nestojím o žiadne problémy, pomyslela si. Ruka jej skĺzla k opasku, upokojujúco sa dotkla drevenej rúčky svojho kamaráta a usmiala sa keď vojaci prešli okolo nej bez povšimnutia.
Palestínčania, pomyslela si udivene, aj keď bola jednou z veliteľov, vedela že ich armáda je len slabý odvar toho čomu sa hovorí armáda a takéto ucelené hliadky sú skôr nezvykom ako pravidelnosťou.
Mykla plecom a pokračovala v ceste. Svoj kalašnikov však už nepustila. Jej ciel je jasný – zabiť. Prečo to však musí byť také ťažké? (zabíjanie ju netrápilo, to je až hravo ľahké, najťažšie je však prinútiť sa zmačknúť kohútik)
Zaškrípala zubami. Odmietol ma, potupil a podupal moju česť a za to zaplatí svojou smrťou. Nenávidím ho. Milujem ho. Nedokážem ho prenechať inej žene. A ako to povedal- ten jeho pohŕdavý úsmev keď mi oznámil že ma nechce. Znovu jej vytryskli slzy horkosti. Utrela si ich ľavou rukou a ako vreckovku použila svoju šatku. "Nechce si ma vziať za ženu. Neuviedol ani poriadny dovod. Vraj sa to skončilo. Ale pre mna ešte nie.
„Zabijem ho.“ oznámila tichu noci.
Už si to nenechám, nechcem aby niekto po mne šliapal ako ten tyranský manžel. Ako sa v tom len vyžíval, jedna facka, druhá- aby bola zábava. Škoda že len pre neho. Odpľula si. Už to nemá zmysel pomyslela si.
Kráča ďalej. Už to nebolo ďaleko, ten dom v ktorom strávila to čo si myslela že je šťastie a láska.
Je to ako normálna misia, ako počas obliehania Shatily, vkĺznem tam do jeho domu, nie, len do domu. Potom treba nájsť ciel, presne tak ako som to vtĺkala do hlavy kadetom Shams brigády- nájdeš ciel, zamieriš, zabiješ. Nesmiete zaváhať ani sekundu lebo za vtedy sa všetko môže zmeniť. Buďte neľútostný a tvrdý."
Asi mi z toho všetkého stvrdlo srdce, ako ľad. Potrebujem aby mi ho niekto zohrial, pomyslela som si prstom prejdúc po chladnej zbrani. Spomenula som si na Khaleela. Asi ma miloval, aj keď to je relatívny pojem. No milovať sa vedel dobre. Vlastne preto k nemu chodila, alebo aj pre niečo iné? Ten kúsok tepla ktorý v nej rozdúchal jeho dych a pohľad.
Mám chuť na cestoviny. Neskutočné, s olivovým olejom. Olej by možno potreboval aj môj kamarát ale zatiaľ dobre slúžil, to mierne škrípanie pri nabíjaní je nič.
Kebyže ľúbim Khaleela tak by nebolo koho zabíjať. On ma miluje, to žena vie keď sa na ňu niekto tak pozerá, ale ona nechcela jeho, jeho nežnosti príjmala ale v srdci bola chladná. Nevadilo mu keď prišla , neohlásene ako zvyčajne a keď sa stalo že ráno s ním zostala už len perina a ľahký záchvev vône vo vzduchu. Miloval ju oddane, ako pes. „Ale ja potrebujem naozajstného muža. Ty priateľu si doktor, a to je na nič. Ja chcem naozajstného muža. Ja chcem fedajského bojovníka.“
Povedala sediac zakrútená len v plachte fajčiac cigaretu na okraji postele. „Ale ja som muž,“ povedal a začal rozprávať o svojej vojenskej kariére ktorú prekazilo jeho zranená chrbtica.
Počúvala len na pol ucha a znova si vo svojej mysli vybavila Dalal, svoju dcérku, svoju stratenú nádej. Znovu začala snovať plány ako ju uniesť jej otcovi, tomu hnusnému tyranovi. Obetovala ju za svoju slobodu. Nechala ju tam zatiaľ čo ona utiekla. Raz sa po teba vrátim miláčik pošepla vetru keď utekala. Preto potrebujem niekoho silného, aj keď sama neviem či som dosť silná.
Väčšina ľudí ma za takú považuje, teda aspoň tí tu. Navonok sa tak správam ale vnútri, to je vždy chaos. Niekedy je naozaj lepšie nemyslieť. Pomyslela si. Nemysli na to.
Nádych. Už je tu. Vkradla sa zadnými dvierkami- kľúče mala, dobre že mu ich vtedy od zlosti nešmarila do tváre, uľahčila si vchod na veľké finále.
Jej oči prispôsobené tme sa ľahko zorientovali v tmavom príbytku. Už bola vnútri. Všetko tu bolo všetko tak bolestivo známe, každý jeden kus nábytku, podlaha ktorá trochu vŕzgala keď na ňu stúpila jej noha. Tichými krokmi vyšla hore schodmi k nemu do izby, Ležal tam, sám. Postavila sa ku koncu steny,presne oproti jeho posteli.
Vytiahla svoj kalašnikov a zamierila pred seba. Už dávno bol nabitý. Ruka sa jej netriasla, bola vystretá, len kútikmi úst jej mykalo. Nadýchla sa.
Druhou rukou siahla do vrecka, nahmatala dva malé krúžky a jemným pohybom ich vytiahla. Chvíľu si ich zo záujmom prezerala na dlani.
Potom jemným žášvihom hodila prsteň na posteľ. Dopadol presne na brucho spiaceho muža. Zo zatajeným dychom sledovala jeho reakciu, on sa však len pohol. No prsteň sa zošuchol na zem a z rinkotom oznámil svoj pád.
Semih sa posadil a otvoril oči. Chvíľu neprítomne hľadel do tmy.
Shams si ladným pohybom nasadila druhý prsteň.
Už ju zbadal, z úžasu a strachu otvoril ústa snažil sa niečo povedať ale zase ich zavrel.
Pozeral na ňu, snažil sa ju prevŕtať pohľadom, možno obmäkčiť, možno pochopiť. Shams. Zahľadel sa do hlavne jej kalašnikova ktorý ho teraz bude súdiť. Ale no tak odlož zbraň, mal chuť povedať ale mlčal. Plamene v jej očiach sa už nedali uhasiť.
„Týmto sa pred bohom, prehlasujem za tvoju zákonitú manželku.“
Ukazovák na ktorom mala prsteň sa jej zaligotal keď sa pomaly ale s neochvejnou istotou dotkol kohútika zbrane.
"Láska ma tísíc dverí ale jednostranná láska nie sú dvere ale prelud."
E.Khoury
Inšpirované knihou Bab el Shams (Brána slnka).
Viem že to nie je bohvieaké dielo a že som tam niekde nahustila kopu zbytočností ale dúfam že sa to aspoň niekomu páčilo. Možno napíšem aj druhú časť.
Ďakujem za pozornosť ak ste dočítali až do konca.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
m1k3
18. 2.febuára 2008 21:55
Aj tretiu a štvrtú, svoj okruh čitateľov si azda nájdeš.
4
nebolo to zlé, páči sa mi, ako si vykreslila maličkosti a tak.. no vadil mi ten prechod v osobách, trošku som sa sem tam stratila no napriek tomu... waw
Napíš svoj komentár