Zobrala som pár korún a celkom si užívala prechádzku, takmer som sa pripučila od smiechu nad ujkom ktorý polieval trávu a na ušiach mal obrovitánske strieborné slúchadká a podivne sa uškŕňal, fakt to vyzeralo akoby nebol z tejto planéty.
Potom ako som nebola zavraždená ani sprznená asociálmi, pred ktorými ma varoval otec a ktorý sa potulujú v blízkosti inkriminovanej večierky som hompáľajúc chlebom v ruke išla naspať. Príjemne som sa tešila že si dám druhú zmrzlinu tohto leta cestou naspať.
Zabočila som do provizórnej zmrzlinárne a po chvíľke okukovania zmrzlín som si vybrala svojho kandidáta.
"čučoriedkovú poprosím." povedala som najprv babe ktorá sedela pri pulte a potom som sa pozrela na chalana ktorý bol za pultom.
Ten na mňa trochu zvláštne pozeral. "čo?" povedal, zrejme ma nepočul.
"čučoriedkovú." zopakovala som (to fakt nepočul?)
"ty si xx(moje meno),však?" spýtal sa ma
"áno" pozerám na nho
"Priezvysková, však?" odkiaľ ma do kelu pozná?
"áno."
"chodila si do školy tej a tej?"
"áno" omg kto to je?!
"nepamätáš si ma, však?
"nie."
Pozerala som na nho a usmievala som sa, fakt som ho nespoznávala
"chodili sme spolu do piatej."
hm
Podával mi zmrzlinu a ja som z vačku vylovila desinu. Pri mojom šťastí sa mi ale nejako vyšmykla a pristála v koši.
Začala som loviť peniaze v ďalšom vačku ale on povedal že to je v poriadku.
"Naozaj?"
"áno."
Tak som si vzala zmrzlinu, usmiala sa a zberala na odchod. Ešte som sa otočila.
"A tvoje meno?"
"Kubo."
Hmmm, Kto do čerta je kubo?! rozmýšľala som cestou spať tak tuho že som si takmer nevšimla vesmírneho muža, ešte stále polieval.
Fakt som si na nho nevedela spomenúť, pamätala som si len akéhosi Jakuba ale ten bol totálny blondák, aj mihalnice mal biele čiže to nebude on.
Hmmm, musím vyhrabať starú školskú fotku.
Nepodarilo sa, dakde sa vyparila, a to som ju mala stále na tom istom mieste. Niekto sa mi hrabal v šuflíku zo spodným prádlom!
Hmm ale ten Kubo, matne mi pripomína jedného chalana ale o tom som si istá že sa volá Miško .
Záhada.
Aspoň že ja som ten typ ktorý si ľudia dlho zachovajú v pamäti
No čo som jednoducho nezabudnuteľná!
--------------------------------------------------------
update: kamoška mi pomohla vyriešiť túto enigmu a už viem kto to je, bol to chalan o ktorom som si myslela že sa vola mišo, to preto lebo sme ho volali priezvyskom čo sa začínalo na M.
A bol to ten otrasný chalan ktorý ma pichal kružidlom do chrbta ked som sa húpala na stoličke (sedel hned za mnou
A z takéhoto niečoho vyrástol celkom pohladný chalan . Zázraky sa stávajú
Je to možné?
Komentuj
8 komentov k blogu
4
Nevadí aspon mám viac komentov
a pekný bol veru dosť, však aj preto si ho asi neviem vybaviť, vtedy sa mi zdali všeci chalani škaredý
a pekný bol veru dosť, však aj preto si ho asi neviem vybaviť, vtedy sa mi zdali všeci chalani škaredý
6
som tiež raz stretla bývalú spolužiačku v obchode s oblečením, robi tam predavačku, tiež som ju vôbec nespoznala, ale ja si tváre vôbec nepamatám, takže to je úplne normálne
8
mno..zvlastne... ved, ja som tiez milue stretla spoluziaka byvaleho a som si na neho nepamatala... aspon som mala zadara kofolu.. .
Napíš svoj komentár
Skrátka, treba pozrieť pravde do očí... starneme, zabúdame .
Dúfam, že bol aspoň pekný