Tak som raz rozmýšlala o rozmýšlaní ... krátka úvaha
Je zvláštne ako sa myšlienky správajú keď im dáš slová. Zrazu to nie sú len myšlienky/ veci ktoré ti poletujú v hlave ako splašené motýle- raz tam raz tu. Keď ich vyslovíme alebo len pomenujeme akoby sme im dali tvar alebo nejakú podstatu a my rozmýšľame o čom to vlastne rozmýšľame. Obsah myšlienok sa nezmenil. Stále poletujú ako splašené motýle a s každým kvetom na ktorý sadnú sa vynoria nové a nové súvislosti. Všetko je prekrásne pospájané, jedna myšlienka vedie k druhej. Väčšinou si to ani neuvedomujeme, len keď myšlienkam dáme tvar a vtedy o tom začneme rozmýšľať.
Na začiatku bol slovo a myšlienky boli vyslobodené z temnoty ľudského bytia.
Naozaj výstižné a pekné Myšlienky sú úžasné , a tie moje ma asi nikdy neprestanú fascinovať. Niekedy normálne žasnem, čo za nitky ich pospletali dohromady a dali vznik nejakému dalšiemu strelenému nápadu. Alebo ako sa vytvárajú názory...vždy to začína nejakou situáciou, ku ktorej sa okamžite v hlave naroja myšlienky a skrátka to ide. Je to celé veľmi zvláštne, a zložité, a práve preto si myslím, že nikto by sa nemal nudiť, pokiaľ je sám so sebou a svojimi myšlienkami.
Slová sú tak definitívne, až ma deprimuje ich obmedzenosť, pripustiť, že práve ony oslobodzujú nie je podľa mňa ten správny výraz - schématizmus myšlienok tvorených slovami ich oberá o svoju nespútanosť, je nepekne podobný u väčšiny ľudských jedincov... a tak sa radšej často túžim prepadnúť do onej temnoty...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.