Doma som dlho premýšľala nad tým čo budem robiť ,no veľké možnosti som nemala.Posadila som sa za počítač.Na obrazovke blikal jeden e-mail.
Andrea Jerušová:Ahoj zlatko ,ako sa mi máš?Ani si sa neozvela ,ako si došla.Ozvi sa mi prosím čo najskôr ,aby som si bola istá že si v poriadku.
Po prečítaní správy som sa pousmiala.Andy bola moja najlepšia kamarátka už od základky.Napriek nášmu neustálemu sťahovaniu sme boli stále v kontakte a často sme sa stretávali.Vlastne bola moja jediná kamoška.Za posledné roky som takmer všetkých stratila.Mala som asi poriadne šťastie ,pretože Andrea bola práve prihlásená a to sem okamžite vyťukala odpoved.
Kiara Velsová:Ahoj Andy ,mám sa celkom fajn ,došla som v poriadku.
Rozhodla som sa ,že o dnešnom incidente v lese jej nenapíšem.Sama som si totiž nebola istá čo som vlastne videla.
Andrea Jerušová ch to som rada.Strašne mi tu chýbaš ,neviem si ani predstaviť ,ako to tu bez teba vydržím.
Kiara Velsová:Co keby si ku nám na budúci týžneň prišla?
Andrea Jerrušová:To je výborný nápad.Veľmi rada prídem.Musím už off mama volá.Ahoj zatiaľ.
Potešila som samú seba.Ešteže moju dutú hlavu niečo také napadlo.Neviem si ani predstaviť niečo lepšie ,ako to ,že by mala prísť Andy.Zasmiala som sa nad svojím nápadom a prevalila som sa na posteľ.Mama s otcom boli v práci ,takže som mala celý byt pre seba.Posadila som sa pred televízor a začala zaradom prepínať programy.Samozrejme ,ako stále nič zaujímavé.Od nudy som nevedela čo zo sebou a tak som sa rozhodla ,že sa prejdem po meste.Okrem lesa som nebola ešte nikde ,tak sa mi to zdalo ako super nápad.
Prechádzala som ulicou zaplnenou ludmi ,obzerajúcimi výklady.V jednom z nich som zazrela nádherné šaty.Biele ,vzdušné,miny.Predstavovala som si samú seba na veľkej rozľahlej lúke ,zaliatou kvetmi.Všade okolo poletovali motýle a krídlami mi mávali na pozdrav.Ano viem ,mám veľmi pestrú fantíziu.Nad svojimi výmyslami som sa pousmiala.Ešte raz som si prezrela tie krásne šaty a pobrala som sa dalej.Ani som sa neunúvala vojsť dnu a pozieť sa na cenu.OO všetkom svedčila tabuľa na ktorej svietilo meno luxusnej značky.Toľko peňazí by som aj tak nikde nenahrabala.Zastavila som sa v malej cukrárni a posadila sa úplne do zadu.Bolo tu prízdno.Len v predu klábosil akýsi starší pár.Dala som si punčový koláč a s chuti sa do neho zahrizla.Vonku sa pomaly začalo stmievať.Ani som si neuvedomila ,ako ten čas ubehol.
"Kde si bola Kiara?",vybehla namňa hned po príchode mama.
"Bola som sa len prejsť",zagánila som na mamu.
"Okej",zamrmlala ,posadila sa za stôl a vybrala balíč cigariet.
"Nevravela si ,že prestávaš?",povedala som nahnevane.
"Nevravela si ,že sa domňa nebudeš starať?".
Urazene som sa vybrala so mojej izby.Mamine správanie som nechápala.Posledné dni sa ku mne správala ako ku psovi.A nielen ku mne ,ale aj ku otcovi.Snažila som sa však nato nemyslieť.To bolo u mňa často vo zvyku.Ked sa vyskytol nejaký problém ja som sa snažila pred všetkým skryť.
Lahla som si a po chvíli zaspala.Znovu ma však prenasledoval ten sen.Presne ten istý.Tentokrát však mal aj pokračovanie.Znovu som bežala,znovu ma niekto prenasledoval ,znovu tá nepochopiteľná príťažlivosť no aj odpor.Zastavila som sa na cestičke presne ako dnes.Obrátila som sa a za mnou niekto stál.Bola hmla.Rozoznala som len postavu.Približovala sa.Z hmly sa pomaly vynárala postava chlapca.Vysoký ,tmavovlasý ,nádherný chlapec.Niečo mi však na ňom nehralo.Pohľad akým namňa pozeral.Nádherné zelené oči sa premenili na krvou zaliate guličky.Vyľakala som sa a chcela som utiecť ,no nedkázala som sa ani pohnúť.Približoval sa ,bol už takmer pri mne ,cítila som jeho dych na mojej tváry.Jeho oči očerveneli ešte viac.Cítila som v nich hnev.Spoznala som v nich netvora bažiaceho po mojej krvy ,po mojom tele ,po mne.Chcel ma zabiť ,bezcitne a bolestivo ,bola som si tým istá.Vyceril ostré zuby a bezhlavo sa namňa vrhol....
"Niéééééé",zobudila som sa úpne vydesená.
Pozrela som na hodiny ,ukazovali presne pol tretej.Hlavu som položila spať na vankúš a zakrila sa napriek teplu až po nos.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár