Drusilladayerova
5. 2.febuára 2010 20:39
Začať som nikdy nevedela, tobôž dokončiť a tento blog je presne o tom.
1.Výcuc z leta. K tomuto začiatku ma asi donútila nuda, alebo snaha o písanie, no ktovie...
Reku, že napíšem blog. Vyskúšam, či ešte dokážem tvoriť súvislé vety, ktoré možno hádam azda aj dávajú zmysel.
Keďže ma nenapadá žiaden príbeh, poviedka, román, psycho úvaha, asi to bude len skromný výcuc z môjho života.
Prázdniny ubehli bleskurýchle (ani neviem ako) poriadne som nič nezažila len sa hrala s mojím novým psom a každý večer opekala klobásy pri pohári vína a s rodinou hrala žolíka...super hra..., hlavne ak si nič nerobíte z toho, že nevyhrávate. Ak nie ste profesionálny kartár z Las Vegas tak pri mojej mamke, ktorá má dlhoročné skúsenosti, pri sestre, ktorá by zblba hocikoho a švagrovi, ktorý má fotografickú pamäť a vie, ktorá karta sa už vyhodila, nemáte šancu.
Samozrejme, že som aj brigádovala a hrala bedbinton. Bez bedbintonu si prázdniny ani neviem predstaviť, asi jediný šport, ktorý mi naozaj ide. Ešte aj stolný tenis by som zvládla, ale tam zase veľmi nepoužívam stôl, u mňa je to skôr nadstolný tenis.
2. Pokus o zdokumentovanie výmenného pobytu v Nemecku (je zvláštne, že tam ma napadalo toľko myšlienok, a keď som prišla domov, tak som to nevedela ani len poriadne zhodnotiť. Doma to bolo každému jedno, aj by nie, keď sa milkami napchávali.)
O tom ako som šla preč a vrátila sa
Áno, viem, že už nadpis priťahuje zrak čitateľov tak som si na ňom dala záležať.
Bola som vo svete..., je síce škoda, že sa do toho sveta šlo 22 hodín autobusom, ktorý mal veľmi kúzelnú klimatizáciu (fungovala len na zaklínadlo) a obraz na telke pri filme Mama Mia skákal tak, že som mala pocit, že Maryl Streep je Madonna.
Ten svet sa volal/volá/ a asi aj vždy bude volať Nemecko. Áno tá nesympatická krajina s disciplínou, peknou prírodou, dlhými diaľnicami, kobrou jedenásť, nezrozumiteľným jazykom a blonďákmi.
Ale aj s milými predavačkami, drahými výrobkami a štýlovými ľuďmi.
3. O mojej sestre a v podstate normálnom večeri. Tu si už nepamätám, čo som tým chcela vyjadriť.
Opäť som dnes pochopila, čo je dobré na sestrách.., to, že vám vsunú vlastný program a vám ani nenapadne protestovať... na koniec vysvitne, že to nebola až taká hovadina.
Už od štvrtej si plánujem, že budem pozerať slovenský trápny možno brakový(ale náš!) seriál. Príde sestra a rozhodí váš predom naplánovaný harmonogram, tak vy ako mladšia sestra s rešpektom k autoritám sa podriadite a sledujete spolu s ňou romantický film v hlavnej úlohe s Reese Witherspoon. Ženská v kóme ktorej duch sa zjavuje chlapovi.Celkom pútavé. Smejeme sa pozeráme s rozcíteným pohľadom, ako sa to všetko krásne vyvíja, na vlas rovnako ako to už u tých romantických filmov býva.
D-ZO ( dodatok-zdanlivo odveci ):
Rada kráčam po rozdrvenom snehu, takých tých zamrznutých guličkách. Príjemne to puká, ako keby som kráčala po rozdrvenej čokoláde. Ja len toľko v mojej úvahe. Zdar.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
4
Takéto niečo rád čítam. Ja som zvedavý človek, ktorého zaujíma život náhodných ľudí, ktorých nikdy v živote nevidel
5
Rada kráčam po rozdrvenom snehu, takých tých zamrznutých guličkách. Príjemne to puká, ako keby som kráčala po rozdrvenej čokoláde. - neviem prečo, ale táto veta mi učarovala...
a krásny blog... pripomenulo mi to krásu bežných i nebežných dní, ktoré prežívam...
a krásny blog... pripomenulo mi to krásu bežných i nebežných dní, ktoré prežívam...
6
Obdivuhodné akú dokážeš mať radosť z každodennej pohody. Toto všetko sú dôkazy o tom, čo dokáže dať človeku dobrá rodina.
1. zahral by som si po rokoch rád žolíky. nevadí, že by som prehrával, do kariet by som sa ani nepozeral, pozeral by som len do tvárí tých, čo sedia so mnou okolo rodinného stola a snažil sa navždy vryť do pamäti tie tváre a tieto chvíle.
2. pri návšteve nemecka môžeme mať voči jeho obyvateľom akékoľvek výhrady, ale všetci musíme uznať, že krajinu majú nádhernú, dokonalú, čistú, proste takú v akej by chceli žiť pravdepodobne všetci ľudia na svete. za to nemcom vždy budem skladať poklonu.
3. ten film asi nepoznám, ale súhlasím, že nemusí byť vždy zlé prispôsobiť sa starším.
1. zahral by som si po rokoch rád žolíky. nevadí, že by som prehrával, do kariet by som sa ani nepozeral, pozeral by som len do tvárí tých, čo sedia so mnou okolo rodinného stola a snažil sa navždy vryť do pamäti tie tváre a tieto chvíle.
2. pri návšteve nemecka môžeme mať voči jeho obyvateľom akékoľvek výhrady, ale všetci musíme uznať, že krajinu majú nádhernú, dokonalú, čistú, proste takú v akej by chceli žiť pravdepodobne všetci ľudia na svete. za to nemcom vždy budem skladať poklonu.
3. ten film asi nepoznám, ale súhlasím, že nemusí byť vždy zlé prispôsobiť sa starším.
Napíš svoj komentár
2- toho Nemecka tam malo byť viac, drahá!
3- ten film bol o ničom, ale prečítaj si tú knihu, ja som sa šúľala, fakt vtipne napísané. Myslím, že to napísal Marc Lévy