,,Hej, cica, cccc," sklonila som sa pod sedačku, ale mača nikde. ,,Cica, tak kde si? Storm? Storm, ccc. Kde môže zase byť?" naštvane som sa obzrela po obývačke.

,,Des, nehľadáš toto?" spýtal sa ma s úsmevom Simon a niesol ku mne moje čierne mača. Zamračila som sa.

,,Kde si bola?" vynadala som mačaťu a pozrela som sa na Simona. ,,Kde si ju našiel?" spýtala som sa ho, keď som si ju brala na ruky.

,,Kde asi? V špajzy. Asi uvažovala, ako sa dostane k slanine," zaškeril sa Simon. Sadla som si s ním do sedačky a Simon mi položil ruku na brucho. ,,Môžem?" spýtal sa, ale až po tom, čo už jeho ruka na mojom bruchu odpočívala, ale dlho ho moje brucho nezaujímalo, jemu to také fascinujúce, ako Sheile neprišlo. ,,Vieš, že máš krásne oči?" spýtal sa a odhrnul mi vlasy z tváre.
Mierne som asi zružovela.

,,Čo ťa to napadlo?" spýtala som sa potichu a pozrela som na mača vo svojom lone.



,,Páni, toto je krásnučké pozri?" Larissa mi nadšene ukazovala modré dupačky.

,,Lariss," vzdychla som a palcom s ukazováčikom som si trela koreň nosu. ,,My naozaj ešte nemusíme riešiť detské veci."

,,A čo toto?" navrhol pre zmenu a hlavne k môjmu prekvapeniu Chris a ukazoval mi maličké tenisky.

,,Aj ty?" vzdychla som opätovne, ale teraz aj porazene a podišla som k nemu, lebo sa zatváril nešťastne, keď som vyjadrila taký malý záujem a tak som si tenisky, na ktoré ukazoval, prezrela. ,,Pekné," zhodnotila som. ,,Ale kúpa detských vecí má naozaj ešte čas."

,,Ale, prosím," zaškemral Chris. ,,Len tieto jedny."

,,Destiny má pravdu. Ešte nie je nutné kupovať detské veci," podporil ma Simon a jednu ruku mi prehodil cez ramená. Mala som pocit, že v Chrisových očiach sa zlostne zablyslo.

,,Je ale dobré mať pár vecí dopredu, že mačiatko," Chris sa na mňa pozrel tak neskutočne nežne a ja som si s povzdychom začala obzerať aj ďalšie detské veci. Prečo mám pocit, že som sa ocitla uprostred mínového poľa? Nakoniec celé nakupovanie dopadlo tak, že namiesto tehotenských šiat pre mňa, sme vyberali veci pre nášho potomka. Aj keď sme pár vecí nakúpili aj pre mňa, na mojej posteli teraz dominovali aj tak viac detské šaty a hračky. Keďže sme ale nepoznali pohlavie dieťaťa, bolo to nakupovanie aj tak trochu chaotické. Čo ma veľmi šokovalo bolo, že Chris sa zapájal veľmi aktívne. Aktívne sa hádal s Larissou, Sheilou a Samom o to, aká farba je neutrálna a ktoré farby sú úplne dievčenské a ktoré chlapčenské.

,,Nemala by si to dovoliť," povedal mi Simon, ale už doma. ,,Lebo oni sú schopní ťa zavaliť detskými vecami už predčasne a mnohé z toho ani nevyužiješ. Stav sa."

,,Ja viem," vzdychla som a pozrela som na neho. Pomáhal mne a Larisse vynášať veci, keďže Chris si musel ešte niečo zariadiť. Larissa, ale potom odišla. Simon zostal a sedel na mojej a Chrisovej posteli sledujúc, ako ukladám veci do skrine.

,,Chris by mal skôr uvažovať, či sa o teba a tvoje dieťa dokáže postarať a nie nakupovať zbytočnosti. Musí si vytýčiť priority," povedal Simon.

,,To je pravda," prikývla som mu. ,,My teraz potrebujeme skôr jeho blízkosť. V poslednej dobe je trochu odťažitejší, to sa mi nepáči, musím si s ním pohovoriť."

,,Asi si uvedomuje, že to nezvládne, že sa nedokáže o vás postarať. Niekto taký bezcitný ako je on, nemôže vychováva malé die...," keď mi došlo, čo Simon hovorí, ja viem trochu oneskorene, ale príliš som ho nevnímala, rozmýšľala som nad tým, ako niektoré veci poskladať, zastavila som ho.

,,Chris bude skvelý otec, jasné," zvrčala som po ňom. ,,A dokáže sa o nás postarať, keď mu to nepôjde, pomôžem mu s tým. Takže láskavo prestaň, Simon, ešte jedno slovo na Chrisa sa opováž povedať. Teraz si sa začal pohybovať po veľmi tenkom ľade," dúfala som, že môj tón je dostatočne varovný. Simon zdvihol ruky do vzduchu v zmierlivom geste.

,,Tak prepáč, ale on je príliš zlý na to, aby bol schopný naozajstnej lásky," povedal presvedčene a to ma znovu naštvalo.

,,Je mi jedno, čo si myslíš," odvrkla som. ,,Začínaš mi liezť na nervy, Simon, mám ťa rada, ale pozor, čo na koho hovoríš. Pozor."

,,Dobre, dobre, tak prepáč, už Chrisa nespomeniem. Platí?" pozrel na mňa naozaj zmierlivo. Nakoniec som prikývla, aj keď som chvíľu mala chuť ho vyraziť, ale potom už naozaj Chrisa nespomenul, ale naopak ma zabával vtipmi.


,,Toto je Larissina pôjdem jej ju zaniesť," povedala som o pol hodinu, keď som mala všetko už uložené a uvedomila som si, že na posteli mi leží Larissina mikina. ,,Musela ju tu zabudnúť, keď sme nosili hore veci," povedala som a Simon mi prikývol.

,,Ja idem dole," povedal mi Simon, keď sme vyšli z izby a rozbehol sa dole schodmi, ja som sa vydala do Larissinej izby aj s jej mikinou. Otvorila som dvere. Bez klopania podotýkam. Nikdy som neklopala. Ale dnes som asi mala. Prudko som otvorila dvere.

,,Lariss, zabudla si s...," v tej chvíli sa stalo veľa vecí na raz. Sam prudko odskočil od Larissi, Larissa si na seba pritiahla perinu.

,,Sam," Larissa mu rýchlo hodila svoje čerstvo zvlečené tričko. Prudko som otočila hlavu do boku. Ale neskoro. Sam bol úplne nahý, neviem ako Larissa na to bola dosť rýchla aby sa zakryla perinou, keď som vošla.

,,Pardon, že ruším," povedala som s úškrnom a otočila som znovu hlavu k posteli. Larissa si pridržiavala perinu a Sam si zakrýval len to najnutnejšie Larissiným tričko. ,,Žeby som vás vyrušila v tom najlepšom," mala som čo robiť, aby som sa ako tak ovládala a nepustila sa do bláznivého smiechu. Počula som aj Larissu, ako sa pochechtáva.

,,V najlepšom sme ešte neboli. Ty niečo potrebuješ?" spýtala sa ma Larissa a počula som, ako sa aj ona sama snaží nerozosmiať.

,,Zabudla si si u mňa mikinu," povedala som a prehodila som ju cez stoličku. ,,A sorry za vyrušenie," otočila som sa na nich vo dverách. Sam ma preťal trochu podráždeným pohľadom. ,,Nič som nevidela," uistila som ho a potom som sa rozosmiala. ,,Pardon, ale kecám, videla som všetko, ale náhodou," ukázala som rukou na oblasť tých najchúlostivejších častí a zasmiala sa. ,,Dobré," s tým som vybehla z izby zavierajúc za sebou dvere. K môjmu smiechu sa pridalo aj Larissino pobavené pochechtávanie.

,,A vy dvaja čo?" spýtala som sa, keď som stále ešte veselá a pobavená vošla do kuchyne. Ted stál za stolom a niečo písal. Josh stál hneď za ním, mal položenú hlavu na jeho ramene a pravú ruku mal obmotanú okolo jeho hrude tak, že jeho dlaň spočívala na Tedovom ramene. Ted Josohovu ruku prikríval svojou, ako keby si ho chcel pridržiavať, aby mu Josh nezdrhol. Obaja na mňa pozreli, moju pobavenosť nechápali.

Život na chate som mala radšej ako život v Chimeonovom dome, ale pravdepodobne to bolo len tým, že tu som mala ďalších ľudí, na ktorých mi záležalo. Harper mohol tráviť viac času s Chrisom a to ani nehovorím o Tedovi a Joshovi. V jednom kuse boli na seba nalepení. Čas na chate mi ubiehal abnormálne rýchlo a ani neviem ako a ocitla som sa na konci augusta.



,,Mám pre teba, asi dobrú správu," povedal mi Harper, keď som ležala v Chrisovom náručí, ktorý mi stále hladkal brucho. To sa totiž nafúklo už viac a dokonca som občas zacítila kopnutie dieťaťa. Keď som Chrisovi povedala, že už občas kope, tak mi ruku z brucha pomaly nedával. Čo mrzelo Sheilu, lebo ju to fascinovala až chorobne, ale ako náhle sa na chvíľu Chris vzdialil, už na mojom bruchu mala ruku ona.

,,Aká je tá dobrá správa?" spýtala som sa nie príliš zaujatá a sledovala som televízor. Chris ma stále škrabkal po bruchu.

,,Možno sa svojho potomka dočkáš skôr, ako som si myslel," vyhlásil Harper a ja som po ňom prudko pozrela.

,,Čože?" teraz ma zaujal. ,,Ako skôr? Hovoril si, že sa vyvíja pomaly a bude až v apríli alebo v máji."

,,Zo začiatku sa vyvíjalo hrozne pomaly, ale teraz sa zdá, akoby to chcel dohnať," povedal Harper a sadol si pod sedačku, aby bol vedľa mňa. ,,Predpokladám, že by sa mohlo narodiť už koncom októbra, ale tiež sa môže narodiť až v marci. Neviem, ako sa zachová, ale keď si udrží toto tempo, tak v októbri by sa už naozaj mohlo pýtať na svet."

,,Neviem, či sa mám radovať alebo plakať," povedala som.

,,Radovať, veď možno ho už budeme mať," usmial sa na mňa Chris a ja som zavrátila hlavu, aby som mu videla do tváre.

,,Chápem, že ty v tom vidíš len výhody Chris, ale pre mňa to bude divné. Budem sa cítiť prázdna," povedala som a položila som si ruku na brucho. ,,Keď bude mimo, síce sa ho budem môcť priamo dotknúť, hľadieť naň, ale budem sa aj stále báť o to, kde je a že nie je stále u mňa, ale najhorší bude asi ten pocit prázdnoty."

,,Nevedel som, že by ti to mohlo chýbať," zamračil sa Chris. ,,Často sa sťažuješ, že to do mája nevydržíš a teraz mi povieš toto."

,,Chris, ja sa síce sťažujem, ale aj v tomto nájdem výhody," povedala som a nežne som sa na neho pozrela.

,,Ešte nie je nič isté, tak uvidíme," oznámil nám ešte Harper. ,, A mimochodom už poznám pohlavie dieťaťa."

,,To vážne?" rýchlo a nadšene som sa v Chrisovom náručí vystrela.

,,Áno už áno," usmial sa pobavený mojou a asi aj Chrisovou reakciou. Chrisovi som nevidela do tváre, to by som sa musela zakláňať, ale keďže aj na neho Harper pobavene pozrel, tiež sa musel nejako zatváriť.

,,Tak nám ho povedz," povedal Chris a ledva som odolala túžbe, otočiť sa. Jeho hlas bol totiž presýtený neskutočným nadšením. Videla som, ako všetky páry v miestnosti primrzli a viseli na Harperovích perách. Larissa sa na Harpera pozerala napäto dokonca aj Sam sa odlepil od jej krku. Ted s Joshom sa prestali dohadovať na kartách a obaja na Harpera hľadeli. Simon sa na mňa povzbudivo usmial a Sheila pribehla tesne k sedačke. Elizabeth, ktorá sedela za otvorenými dverami kuchyne a hľadela do obývačky, položila bokom noviny a čakala, čo Harper povie.

,,No ja by som rád," pozrel Harper pobavene na Chrisa. ,,Ale to mamina sa musí rozhodnúť, či sa rozhodne tajiť pohlavie svojho dieťaťa až do pôrodu alebo, či to vôbec chce vedieť ona sama, či sa nechce nechať prekvapiť?" síce Harper odpovedal Chrisovi, ale hľadel na mňa.

,,Opováž sa Des!" skríkla na mňa Larissa. ,,Chcem to vedieť." Zasmiala som sa jej reakcii.

,,Neboj, Lariss," usmiala som sa na svoju najlepšiu kamarátku. ,,Neviem sa dočkať informácie, či budem vychovávať malého bezočivého fagana alebo preafektovanú slečinku," zatiahla som a viacero bytostí v dome sa uškrnulo. ,,Tak Harper v akej farbe nakupujeme?"

,,No, asi by sa ku chlapcovi viac hodila modrá," povedal vec a ja som si rukami zakryla tvár, ale aj tak sa mi cez prsty predral radostný piskot.

,,Budeme mať chlapca!" zvýskla som a hodila som sa rozosmiatemu Chrisovi do náručia. Pevne ma zovrel.

,,To aby sme začali vymýšľať meno," šepol mi, keď som ho nadšene stískala.

,,Chris!" skríkla som po ňom mierne prestrašene. Započula som totiž buchot a rýchlo vbehla z kuchyne do obývačky. A tam ma čakalo prekvapenie. Veľmi nemilé prekvapenie.
Chris držal na zemi Simona pod krkom a naštvane vrčal, keď som vošla, natiahol ruku, aby ho udrel, ale môj výkrik ho zadržal. Prudko sa na mňa pozrel a keď uvidel môj výraz nepotreboval môj pokyn, aby ho pustil. Pustil ho a odstúpil. ,,Čo ťa to napadlo?! Čo blázniš?! Verila som, že toto neurobíš?!"

,,Nie je to tak, ako si myslíš," Chris sa pokúsil brániť, ale ja som ho rýchlo zarazila.

,,Nie je? A ako to teda je? Nenapadol si ho len tak náhodou?!" zazúrila som opätovne a urobila k nemu dva kroky.

,,To áno, ale ty nevieš, ako to bolo, on totiž...," znovu som mu nedovolila dopovedať a nešetrene som mu skočila do reči.

,,Nechcem nič počuť, Chris, povedala som ti, žiadala som ťa, aby si ich nenapadol a ty si ma neposlúchol!" zvreskla som po ňom a položila som si ruku na brucho. Zacítila som totiž kopnutie svojho dieťaťa, ktorému sa asi nepáčilo, že maminka robí taký hluk.

,,Ale...," skúsil to Chris do tretice.

,,Žiadne ale," zdvihla som varovne prst. Chris naštvane pozrel na Simona na zemi. Počula som ho odseknúť tiché fajn, keď ma rýchlo obišiel a vydal sa schodiskom hore. ,,Prepáč Simon," povedala som, keď som k nemu podišla a podala mu ruku, aby vstal.

,,Hovoril som ti, že je nebezpečný, ale ty si ma nepočúvala. Teraz keď nepodlieha Mikovi, nemá dôvod ťa poslúchať, čo keď raz ublíži tebe alebo horšie, čo keď ublíži tvojmu dieťaťu?" spýtal sa Simon.

,,Prestaň trepať, ty mizerný, prerastený komár!" zrúkol po ňom Sam, on a Larissa tam boli totiž celú dobu. Aj Larissa sa nadychovala k tomu, že niečo povie.

,,Sam, to zvládnem," povedala som mu a znovu som sa pozrela na Simona. ,,Simon ja viem, že to Chris prehnal, ale prosím ťa nekecaj hlúposti, on len...," nedostala som možno dopovedať, lebo Sam sa prudko postavil.

,,Prehnal? PREHNAL?! Pri všetkej úcte, princezná moja, vidíte si za špičku nosa," zvrčal, šokovane som na neho pozrela.

,,Čo si to povedal?" teraz som bola vytočená.

,,Ale on má pravdu, Des," postavila sa aj Larissa. ,,Sam, nechaj to vyriešiť mňa, lebo keď to povieš ty, bude na teba naštvaná, ale keď to poviem ja, tak jej to aj dôjde," oznámila Larissa Samovi. ,,Choď radšej za Chrisom." Sam jej kývol, hodil na mňa mierne podráždený pohľad, na Simona nenávistný a zmizol na schodisku.

,,O čom to tu hovoríš?" sykla som na svoju najlepšiu kamarátku.

,,Poslala som ho preč, lebo by ti povedal, čo sa ti chystám povedať ja a ty by si bola na neho naštvaná a ja by som sa na neho musela hnevať tiež. A keďže sa na neho hnevať nechcem, poviem ti to narovinu ja," povedala a preťala Simona pohľadom. ,,TY SI UŽ ÚPLNE BLBÁ?! TEBE UŽ TERAJŠÍ ŽIVOT ÚPLNE ZATEMNIL ROZUM?! TO NEVIDÍŠ, ČO ON ROBÍ?!" naštvane ukázala na Simona.

,,Ja nič nerobím, tak buď tak dobrá a...," Larissa, ale Simona nenechala dopovedať, urobila k nemu prudký krok a jednu mu prekvapenému strelila. ,,Len škoda, že ti od Chrisa pár rán nepristalo, než sa objavila Des!"

,,Lariss," šokovane som na ňu pozrela. ,,Čo to má všetko znam...," teraz pre zmenu nenechala dopovedať mňa.

,,Destiny, on celú tú dobu pred tebou Chrisa zhadzuje a keď nie si v miestnosti tak do neho rýpe," povedala mi až úpenlivo.

,,To nie je pravda," pozrel na mňa Simon s prosebným pohľadom.

,,Teraz mlč!" prikázala som mu a tvár sa mi skrivila hnevom. Hoci ma Larissa urazila, bola mojou najlepšou kamarátkou a keď mi povedala, že sa chovám ako idiot, bola som ju viac ako len ochotná počúvať, prečo si myslí, že sa tak chovám a veriť každému jej slovu.

,,Predtým, než si došla, pred tým, než Chris Simona napadol, si ho Simon doberal, že ťa Chris pripravil o rodinu, len preto, lebo sa nevie ovládať. Že sa radšej uspokojil a nemyslel na následky akými mohlo byť tehotenstvo a tým ťa prinútil k úteku. A že si mu povedala, že ti je hrozne ľúto, že nemáš maturity a že mu vyplakávaš, ako ti chýba rodina a že vieš, že je to jeho vina a že vieš aj to, že bude mizerný otec a ty máš v pláne s dieťaťom zdrhnúť a vychovávať ho sama bez neho a hovoril mu, nech si pripustí, že je to aj tak lepšie. Ale podobné veci mu hovorí už dlho. Čo si si nevšimla, že Chris je čím ďalej tým viac nesvoj? Hovorili sme mu, že Simon trepe a on si to zo začiatku aj myslel, ale nakoniec začal pochybovať. Stále ho ponižuje pred tebou a jemu hovorí takéto veci. Chris mu mal hubu rozbiť už poriadne dávno," sykla Larissa smerom k Simonovi.

,,Tomu snáď neveríš?" opýtal sa Simon, keď som sa na neho v šoku otočila. ,,Len spriadajú plány aj s Chrisom a Samom, ako ma odtiaľto dostať, lebo ma neznášajú."

,,Čo si to...," Larissa, chcela naštvane na Simona vybehnúť, ale nemusela. Natiahla som k nej ruku.

,,Lariss, ja verím tebe," povedala som jej, hoci som nespúšťala sklamaný pohľad zo Simona. ,,Verila som ti. A ty si sa zatiaľ snažil odohnať otca môjho dieťaťa? Zmizni mi z očí Simon, zmizni mi z očí skôr, než zavolám Chrisa a Sama, aby si to s tebou vybavili.

,,Destiny, si moja kamarátka chcel som len pomôcť," povedal úpenlivo.

,,Pomôcť?" neverila som vlastným ušiam. ,,CHCEL SI MI ROZBIŤ RODINU?!" skríkla som. ,,TO MÁM POVAŽOVAŤ ZA POMOC?! VYPADNI! ZMIZNI MI Z OČÍ, SIMON A HNEĎ!" bola som vytočená, zúrivá, sklamaná, podvedená svojím kamarátom.

,,Destiny," začal Simon opäť zmierlivo. ,,On ťa nie je hodný, teba ani tvojho dieťaťa. Niekto ako on. Také monštrum ako on."

,,Ešte jedno slovo a zavolám ich," sykla som a môj sklamaný pohľad sa zmenil na znechutený. ,,Verila som ti a ty si mi ublížil. Chcel si ma pripraviť o niečo, čo mi je skoro najdrahšie. Choď preč, Simon. To koho ja milujem a to kto je ma hodný, si rozhodnem sama. Ty o tom nerozhoduješ. Takže zmizni. Choď preč. Teraz ťa nechcem ani vidieť," zadalo sa, že Simon konečne pochopil. Prikývol a vybehol do schodov.

,,Prepáč, že som povedala, že si blbá, ale chovala si sa ako dobrá krava," povedala Larissa a ja som sa na ňu otočila.

,,Hovor mi to prosím častejšie, keď si všimneš, že sa chovám ako totálne drbnutá, slepá krava, tak mi to povedz," trvala som si na tom.

,,Tak o to sa neboj," uškrnula sa na mňa. ,,Povedala som ti to teraz aj keď trochu oneskorene a poviem ti to aj nabudúce, ale nabudúce už čakať nebudem."

,,Ďakujem," kývla som jej. ,,Ale teraz ma ospravedlň, idem odprosiť Chrisa," povedala som, keď som išla do schodov, ale jej hlas ma zastavil.

,,Des," oslovila ma a ja som sa na ňu zo schodov pozrela. ,,Viem, že si presvedčená o tom, že to chlapi majú skuhrať a prosiť nás, ale Des, dnes sa plaz ty. Ten chalan za to, aby si sa ponížila, stojí." Usmiala som sa.

,,Áno, tento výnimočne áno," potvrdila som jej a vyšla hore do schodov, pripravená sa aj plaziť, pokiaľ to bude potrebné.

,,Sam, nechaj nás," povedala som Larissinmu chlapcovi, ktorý sedel na kraji postele oproti Chrisovi, ktorý sa opieral o stenu nad hlavou postele. Sam si ma najprv obzrel, ale poslúchol. Keď sa za Samom zavreli dvere, Chris spustil skôr, ako som mala možnosť mu niečo povedať.

,,Pozri, ja netuším, čo ti ten magor dole povedal, ale...," nenechala som ho dopovedať. Chris sa totiž mračil a hovoril mi to dosť naštvaným tónom.

,,PREPÁČ!" skríkla som po ňom, aby som utíšila, ten jeho monológ. Zarazil sa a hľadel na mňa. ,,Odpusť mi, že som nevidela, čo Simon robí a nepočula, čo ti hovorí. Ale mal si mi to povedať," sadla som si na kraj postele a ruku mu položila na koleno. ,,Prečo si mlčal, prosím ťa? Larissa mi teraz musela vynadať a povedať mi, čo Simon robí. Mal si mi to povedať ty sám, vyriešila by som si to s ním."

,,Nepovedal som ti to, lebo sa tak hrozne bojím, že je to pravda a vlastne aj je," pozrel na mňa viac ako len útrpne.

,,Hlúposť," povedala som okamžite a pevne. ,,Nič z toho nie je pravda. Chceš vedieť, čo je pravda? Ja ti pravdu poviem, nikto iní ti ju nepovie, lebo za mňa nikto hovoriť nemôže. Ty za nič z toho nemôžeš. Nemôžeš za to, že sme museli ujsť a ja neľutujem a nikdy nebudem ľutovať to, že čakám tvoje dieťa. Naše dieťa. Je to to najnádhernejšie, čo sa nám mohlo stať."

,,Ale musela si opustiť svoju rodinu. Nedokončila si ani školu," povedal a smutne pozrel do periny.

,,Moja rodina chce, aby som bola šťastná a oni sú šťastní pokiaľ som ja šťastná a pokiaľ sú oni spokojní a šťastní, aj ja som, čo sa ich týka šťastná. Nemusím ich vidieť. Hlavne že viem, že sú šťastní," povedala som a Chris sa začal mierne smiať, ako aj ja, lebo som si dokonale uvedomila, že takú skomoleninu dokážem povedať naozaj len ja.

,,Hlavne, že sme všetci šťastní," vysmieval sa Chris, ale rýchlo ho humor prešiel a vzdychol.

,,Chris a čo sa týka tých hlúpych maturít, stála som o nich, len preto, aby som sa dostala na vysokú a aj na vysokú som sa chystala len vtedy, dokiaľ som nezistila, že som milionárka. Teraz mám celú školu ďaleko a hlboko. Mojou prioritou je teraz tento malý," položila som si ruku na brucho. ,,A ty," šepla som mu.

,,Ale aj tak si sa vzdala preveľa vecí a ja možno nebudem taký dobrý otec. Možno nebudem vôbec dobrý otec. Niečo pokazím alebo ja neviem," Chris sa na mňa znovu pozrel útrpne. Nevedela som, či neznášam alebo mi príde roztomilý tento bezradný pohľad.

,,Chris, pre mňa si dôležitý ty a ten malý. A keď vás mám, nepochybuj o tom, že som šťastná," usmiala som sa na neho. ,,A čo sa týka teba ako otca, už som ti povedala, že sa nemáš stresovať. Budem tu. Spolu to zvládneme o tom nepochybuj. A keby si aj niečo pokazil, vždy sa to dá napraviť. Aj ja mám dieťa prvý krát a tiež asi niečo pokazím, ale my sa budeme snažiť Chris a všetko dobre dopadne."

,,A čo keď mi to aj tak nepôjde? Čo keď sa to nenaučím? Čo keď sa nenaučím byť otcom?" spýtal sa ma stiesnene.

,,Tak sa s ním budeš len hrávať. To nepokazíš," zasmiala som sa. Vďačne sa na mňa pozrel.

,,Aj keby som bol úplne nemohlo v tom, byť otcom aj tak ma pri vás necháš?" nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Naozaj si myslel, že by som bola schopná ho odohnať.
,,Niečo mi hovorí, že nebude lepšieho otca, ako si ty," povedala som. ,,Ale keby to tak nebolo, tak kým nás budeš milovať, tak sa od nás neopováž ani pohnúť."

,,Ďakujem," usmial sa na mňa. Naozaj vyzeral, ako keby sa mu uľavilo. ,,Budem vás milovať, aj keď bude svet na ruby. O tom zase nikdy nepochybuj ty."

,,Počuj a čo sa týka toho Simona, nepočúvaj ho a keď ti bude vážne liezť na nervy, jednu mu vraz. Jedna rana mu neublíži," navrhla som. Zasmial sa.

,,Tá moja by mohla," oponoval.

,,Tak ho udri tak, aby si ho veľmi nezranil, ale aby si to zapamätal. Už si dám na Simona radšej lepší pozor," povedala som a pozrela som von z okna, potom sa môj pohľad zase stočil do Chrisových čierno čiernych očí. ,,Môžeš mi odpustiť, že som bola taká nevšímavá?" spýtala som sa s prosebným výrazom v očiach.

,,To už som ti dávno odpustil a aj som na to zabudol, láska moja," povedal, keď sa ku mne naklonil a naše pery sa o seba obtreli, ukazováčik a prostredník mi položil na spánok.

,,Ďakujem, bola som pripravená škemrať a odčiniť to akokoľvek si budeš želať," šepla som mu do pier. Trochu sa odklonil a obzrel si ma.

,,To môžeš aj tak," na tvári mu zahral úškrn až diabolský a oči zahoreli túžbou. Zasmiala som sa, keď si ma jemne vtiahol do náruče.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rainorchid  29. 6. 2010 11:44
I love this story!!!
Napíš svoj komentár