,,Neviem, ešte uvidím, ale takto mi to zatiaľ vyhovuje," usmiala sa a zasnene pozrela von oknom. Vedela som, že Sam sa viac-menej tiež presťahoval do izby, ktorá sa stala už v podstate jej izbou. ,,Prečo, už ti tu vadím?" spýtala sa podozrievavo.
,,Nie," zasmiala som sa. ,,Naopak, nechcem, aby toto skončilo," povedala som jej popravde, ľahla som si na chrbát a hlavu som si položila do jej lona. Usmiala sa a položila mi ruku na veľké brucho.
,,Teraz kope často," povedala aj ona malého zacítila.
,,Áno, ale skoro nikdy ma nekopne tak, žeby ma to bolelo. Jedine, keď mu pustím klasickú hudbu," zaškerila som sa a Larissa sa rozosmiala. Ja som si položila ruku na svoje brucho z boku. ,,Chris sa stále bojí, že to nezvládne," povedala som. Larissa o Chrisovom strachu z neúspechu ako otca, vedela. ,,Ale maličký vie, že to zvládne a viem to aj ja."
,,Dopadne to dobre všetko," pritakala Larissa. ,,Že špuntík," zľahka ma poklepkala po brucho. ,,A keby to rodičia nezvládali, teta Larissa tu bude," povedala veselo, ale zrazu sa smiať prestala a hravé iskričky v očiach jej zmizli a nahradila ich prázdnota. Aj jej pery sa stočili smerom dole a po úsmeve neostalo ani pamiatky, keď mi hľadela na brucho.
,,Deje sa niečo, Lariss," mierne ma vystrašila. Rýchlo mi pozrela do očí, ako keby som ju vytrhla zo zamyslenia.
,,Keď zostanem so Samom, nikdy nebudem môcť mať vlastné bábo," povedal Larissa a ja som hneď pochopila v čom je problém. ,,Ty si ho nikdy nijako extra nechcela a teraz jedno čakáš a ja som po ňom vždy túžila a asi ho mať nebudem."
,,Nejako to ísť musí," povedala som a pozrela som sa na svoju mačku Storm. Vždy na mňa hľadela žltými, inteligentnými očami a hovorila mi nimi, všetko bude dobre. ,,Vždy sa to dá nejako obísť. Všetko," prečo som mala pocit, že Storm pri mojich slovách súhlasne zapriadla.
Bol štvrtok večer a všetci sme sa v jedálni usadili na večeru. Už chýbal len Harper, ktorého rýchle kroky som počula na chodbe. Upíry sa našich večerí neradi zúčastňovali, nemali radi prítomnosť vlkodlačieho kráľa a ja som sa im ani nedivila.
,,Prepáčte, že musíte čakať, ale úplne ma pohltilo moje budúce vnúča," oznámil nám s úsmevom, keď si ešte celý ulietaný sadal za stôl. ,,Vyvíja sa krásne a jeho vývoj sa zatiaľ nezastavil. Malý je komplet zdravý a úplne normálny."
,,Až na to, že už sa mal narodiť," pretočil očami Mike. Chris zívol. táto debata mu neprišla zaujímavá a mne tiež nie. To, že je malý v poriadku, nám totiž Harper oznamoval často a ja som sa so svojim nenarodeným dieťaťom vedela rozprávať, keby bolo niečo zle, vĺča by mi to prezradilo, ale keďže nehovorilo nič, len sa hralo a napádalo nohy vlkodlakom, ktorí ani nevedeli, že je v miestnosti. Vedela som, že je v poriadku.
,,Ty si taký negativista," odvrkol Harper a obzrel sa po sluhoch čakajúc, že pred neho položia jedlo.
,,Nie som negativista," odsekol Harperov starší brat a mračil sa na neho mierne znechutene, mierne naštvane, ale aj porazenecky, ako keď sa pozeráte na človeka o ktorom viete, že hádať sa s ním je nezmysel, lebo si aj tak bude točiť svoje. ,,Som len realista. Ty povieš, že to dieťa je normálne. Evidentne nie je normálny. Keby bolo, tak by sa narodilo už v auguste."
,,Tak má trochu spomalený vývoj," odvetil Harper pokojne. ,,No čo, niektoré deti sa rodia predčasne a tento si dáva na čas." Mike len kývol rukou s tým, že to vzdáva a otočil sa na Josha.
,,Sadaj, mladý, pokiaľ viem, tak aj ty patríš za tento stôl, keďže tu už máme aj Chrisa," povedal Mike ufrflane. Ja som zdvihla prekvapený pohľad ako aj celá miestnosť. Chystá sa im to snáď povedať? Chcem im povedať, že o tom vie? Josh vyzeral bezradne. Vyvaľoval na Mika svoje modré oči a neisto sa pozrel na Teda, ale Tedov výraz bol neuveriteľný. Hľadel na Mika ako človek na púšti túžiaci po vode a Mike bol studňa. Ibaže Ted sa bál prísť bližšie, lebo nevedel, či je studňa plná čerstvej, studenej vody alebo jedovatých hadov a škorpiónov. V miestnosti sa nikto ani nepohol, všetci hľadeli na Mika a občas pozreli na nerozhodného Josha, ktorý tiež nevedel, čo si má myslieť. ,,Chceš písomnú žiadosť?" oboril sa na neho Mike a zamračil sa. ,,Sadaj," ukázal na voľné miesto po Tedovom boku. Josh prekvapene poslúchol, ale postoj jeho tela bol napätý. Bol ako pes so stiahnutým chvostom a ušami čakajúci, že dostane palicou.
,,Otec, čo to má...," Ted nedopovedal. Nevedel ako, ale Mike ho nenechal dlho sa smažiť.
,,Viem o tom," povedal Mike a pretočil očami. ,,A je mi to jedno," dodal, keď Ted aj Josh nervózne preglgli. ,,Len sa prosím predo mnou neoblizujte."
,,Ako dlho to už vieš?" zalapal po dychu Ted. ,,A to ti to nevadí?" Ted tomu nerozumel. Videl otca Chrisa mučiť a keby som nebola silnejšia ako on skrz svoje dieťa, bol by Chrisa zabil aj po tom, čo nás našiel v chate.
,,Vadí, Ted, vadí," povedal Mike a hľadel synovi do zlatých očí. ,,Ale čo mám s tebou robiť. Nezabijem ťa za to, že si gay a keďže nie si kráľ, nepotrebujem ani tvojho dediča. ,,Spávaš so sluhom, ale ja to už kašlem. Žije Chris? Žije. Tak čo už s tebou. Vedel som to už pred minulými Vianocami. Nebolo zase také ťažké to zistiť. Odišiel som minulý rok na Vianoce do Austrálie len preto, aby som vám dvom nechal priestor tráviť sviatky spolu, nie preto, že by som tam ísť musel." Ted prudko vstal zo stoličky prebehol okolo stolu, spustil sa na kolená pri Mikovej stoličke a tuho ho objal okolo pása. ,,Čo blázniš?" zalapal Mike po dychu, ktorý takúto synovu reakciu asi vážne nečakal.
,,Ďakujem, otec, ďakujem," počula som šeptať svojho brata a aj som si všimla, ako sa mu po tvári kotúľajú slzy. Mike sa nežne usmial a slzy mu zotrel.
,,Si a vždy si bol prekrásny po svojej matke. Naozaj si si myslel, že by som tebe. Akurát tebe dokázal ublížiť tak, že by som ublížil jemu," mykol hlavou na svojho blonďavého sluhu.
,,Páni, tak toto by som nečakal," poznamenal Harper do ticha miestnosti s nadvihnutým obočím a mnohí z nás sa neubránili smiechu.
,,Kedysi," otočil sa na Mike na Josha. ,,Som ti zveril moju ženu. Elen ťa mala vždy veľmi rada a vždy si sa o ňu staral dobre. Teraz ti zverujem do rúk srdce svojho syna. Ak ho rozbiješ Josh, zabijem ťa," usmial sa Mike milo, ale hrozba sršala z každej časti jeho tváre.
,,Ja som to pochopil, Mike," prikývol Josh a sledovala, ako sa k nemu jeho milenec vrátil. Všimla som si, ako sa ich ruky pod stolom spojili.
,,Tak poď, Des, pohni si, čo stále robíš?" volal na mňa Harper a preplietal sa medzi stromami v lese na pozemkoch.
,,Harper, neštvi ma, hádam nechceš, aby som s týmto," ukázala som si na veľké brucho. ,,Behala," začínala som byť mierne podráždená. Vytiahol ma z knižnice s tým, že mi musí niečo ukázať a teraz ma viedol cez les až príliš rýchlim a nadšeným krokom. ,,Kam vlastne ideme," spýtala som sa napružene, keď ma vetva poškrabala na ruke.
,,Uvidíš," zasmial sa. ,,Hlavne si pohni."
,,Chceš ma tu niekde zakopať?" spýtala som sa mierne podozrievavo. Harper sa na mňa otočil s naštvaným pohľadom.
,,Vážne vtipné," odvrkol mi. ,,Hlavne si pohni."
,,Ešte raz povieš, aby som si pohla a niekde ťa tu zakopem ja a potom...," nedopovedala som. Vyšli sme totiž na jedno z väčších bez lesnatých priestranstiev v lese. Ja som sa zastavila, ale Harper si kľakol na kolená k nepochybne vlčej svorke. Ako som spoznala, že sú to obyčajný vlci? Tak po prvé boli trošku menší. Vlkodlak je vysoký asi ako dvaja vlci postavený na sebe, vyšší nie, ale ani rozhodne nie nižší. Po druhé ich zuby a pazúry na nohách neboli zase až tak ostré, boli ako zuby a pazúry psov, čiže zuby mierne zaguľatené a pazúry v podstate tupé. Zuby vlkodlakov boli ako dýky a ich pazúry ostré sťa mačacie. A po tretie boli pri nich vlčie mláďatá. Takže som rýchlo spoznala, že sú to obyčajný vlci.
,,Poď sem," natiahol ku mne ruku Harper a keďže to urobil, pochopila som, že je bezpečné sa priblížiť a vlci mi neublížia. Prišla som až k Harprovi medzi vlkov, najzvedavejšie vĺčatá ma očuchávali, keď som si čupla vedľa neho. ,,Destiny, toto je Dark," ukázal Harper na najväčšieho vlka zo svorky. Bol skoro celý čierny, ale v kožuchu sa mu tam mihla aj ryšavá. ,,Alfa samec svorky. A toto," položil Harper ruku na menšieho vlka. ,,Je Zina, jeho družka." Stihla som si svorku rýchlo obzrieť a zistila som, že sa skladá z alfa páru štyroch mláďat zo staršieho vrhu a dvoch menších vĺčat. ,,Zina, Dark, toto je naša princezná Destiny." Tak moment. Zdalo sami to alebo ma vlkom Harper naozaj predstavil?
,,E ee, Harper, tí vlci sú fakt krásny, ale ty ma im predstavuješ?" spýtala som sa rozhodne zmätená.
,,Áno a hneď ti aj vysvetlím prečo," Harper sa zatváril pobavene. ,,Vieš Destiny, ja som mal vždy slabosť pre medicínu, ale aj som vždy veľmi rád experimentoval."
,,No to je síce zaujímavé Harper, ale čo to má čo robiť s tým, že si ma tu vážne predstavil vlkom?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím, ktoré mu dávalo jasne na známosť, že sa bojím o jeho psychické zdravie.
,,Títo vlci nás poslúchajú na slovo," povedal mi Harper. ,,Ale nie preto, lebo by boli tak vycvičení, ale preto, lebo tým rozkazom rozumejú a boja sa nás."
,,Rozumejú," prikývla som a bola som presvedčená, že som to pochopila. ,,Ako vlkodlaci sa môžete rozprávať s vlkmi," vysvetlila som to tak, ako som to pochopila. Harper sa zasmial a potočil hlavou.
,,Nie, vieš Zina a Dark boli také moje pokusné králiky," povedal Harper a chcel pokračovať, ale Dark vyceril z papule všetky svoje zuby a podráždene vrčal. ,,Prepáč, blbá terminológia s tými králikmi," ospravedlnil sa Harper Darkovi. Ten zuby zase schoval, ale nespokojne švacol chvostom.
,,On ti rozumel," povedala som, lebo toto mi to len dokázalo. ,,Ale ako to?"
,,Rozumie aj tebe," prikývol. ,,To som ti chcel povedať, že na Darkovi a Zine som robil pokusy a to také, že som ich nakazil našim jedom, ktorým my obvykle premieňame ľudí na vlkodlakov. Keďže ten jed urobí z človeka na pol vlka, tak ma napadlo, čo asi urobí s vlkom? Čo sa stane, keď nakazíme ich?"
,,A čo sa to s nimi vlastne stalo?" spýtala som sa a hľadela som na Zinu. Vypadala na vlka úplne normálne.
,,Stali sa inteligentný," povedal mi Harper. ,,Rozumejú nám každé slovo. Naučili sa a pochopili reč ľudí. Chápu, keď im niečo povieš, ako keby si to povedala človeku, až na to, že oni ti nevedia odpovedať rečou, ale rozhodne vedia naznačiť, čo chcú. Ako aj mláďatá Darka a Zini, ktoré sa narodili s otrávenou krvou v žilách. S krvou zmiešanou s jedom, ako máme my. Čo je divné."
,,A čo je na tom divné?" nechápala som. ,,Je predsa jasné, že krv, ktorá koluje v ich žilách sa dostane aj do ich mláďat," odvetila som nechápavo a Harper sa zasmial.
,,Nie to je divné, ale je divné to, že majú po tých pokusoch potomkov. Ako vieš, my nemôžeme mať deti," Harper zamračene pozrel na oblohu.
,,Ale oni sú kráľ a kráľovná svorky v podstate," poprela som Harperovo tvrdenie.
,,To áno, ale zvláštny sú obaja. A keď nemôžu mať dieťa dvaja vlkodlaci, tak prečo môžu mať mladé dvaja rovnako infikovaný vlci," Harper vyzeral ako človek, ktorý chce na niečo silou mocou prísť ako človek, ktorý je presvedčený, že má odpoveď priamo pred nosom. ,,A naviac," pokračoval. ,,Klaudius," ukázal na jedného dospelého vlka, čiže vĺča z prvého vrhu. ,,Už potomkov má. Narodili sa s rovnakou anomáliou ako mláďatá Zini a Darka, aj keď sú to potomkovia obyčajnej vlčice. Nechápem to."
,,Harper," vzdychla som a pohladila som ho po tvári. Mykol sa. ,,Zbytočne sa tým trápiš. Pozri, ja by som deti tiež teoreticky nemala mať, ale som tehotná. Zbytočne riešiš veci, ktoré nemusíš. Na niektoré otázky jednoducho odpovede nie sú a keď sú, tak majú zostať skryté," pozrela som na oblohu. Zmrákalo sa. ,,Ja pôjdem," vydýchla som s pohľadom upretým na nebo. ,,Vrátiš sa so mnou?"
,,Vlastne som ťa sem nepriviedol len preto, aby som ti ich ukázal," povedal Harper a tým môj zámer odísť zhatil. ,,Ale preto, lebo sa o teba bojím. Upíry začínajú byť veľmi drzí a ty si teraz tehotná a keď porodíš, zase budeš úplne nechránená, lebo ťa nebude chrániť ani tvoje dieťa. A možno sa aj ono samo narodí slabé, kým zistí, ako svoju silu používať a ja vás nechcem nechať nechránených. Ja viem, že Chris je vždy pri vás, ale to nikto nemôže zaručiť. Nikto nemôže zaručiť, že Chris upírov zvládne alebo, že pri vás akurát v ten moment bude. Nechcem to riskovať. Vieš, títo vlci sú nie len nadpriemerne inteligentný, ale aj omnoho silnejší. Nevyrovnajú sa sile vlkodlakov, ale upírov zvládnu a keď sú dvaja dokonca hravo."
,,Nerozumiem, čo mi tým ale chceš povedať," zamračila som sa na neho zamyslená.
,,Kiara, Astrit," zvolal na dvoch vlkov iste z prvého vrhu. Dve vlčice sa zastavil tesne pred Harperom, sadli si vedľa seba a pozreli hore, ako vojaci čakajúci na rozkaz. ,,Viete čo po vás žiadam," povedal im. A ja som jasne videla, ako obe prikývli.
,,Ja... čo... Harper, o čo tu ide?" začínala som byť mierne vytočená ako vždy, keď som tušila, že ide o mňa a nikto mi to nechce vysvetliť.
,,Sú tvoje. Tvoje strážkyne," odvetil mi Harper a postavil sa mi čelom. ,,Chcem aby si si ich obe nechala a všade ich brala so sebou. Rozumejú ti, takže to nebude žiadne nadrapovanie sa ako so psom."
,,Keď pôjdem do mesta, nemôžu ísť so mnou," namietla som. ,,Sú to vlci."
,,Keby sa niekto pýtal, tak je to vlk krížený s ovčiakom," odvetil Harper pohotovo a ja som si so zdvihnutým obočím vlčice obzrela. Mali typické sfarbenie vlkov, aj keď ich kožuch bol síce viac do ryšavkastej, ale na vlka úplne typickej.
,,Ja neviem Harper, myslíš, že nám to niekto uverí?" vedela som, že moje obočie mi muselo vystreliť až do vlasov. Obe vlčice sa pozreli najprv na mňa a potom svorne na Harpera.
,,Dôležité je, aby nám to uverili policajti, keby ťa zastavili a to nie je problém, lebo ja mám pre nich aj známky a všetci vlci sú zapísaný ako kríženci," povedal so zvláštnym podtónom nevinnosti.
,,A to je ako možné?" spýtala som sa a ruky som si zložila na prsiach.
,,Vkradol som sa tam a zapísal ich," odvetil, ale začal sa rýchlo brániť. ,,Nepozeraj tak na mňa, nejako som to zariadiť musel. Nie?" Vzdychla som a potočila som hlavou.
,,Fajn, ja si tie dve teda nechám, ale mám mačku," spomenula som si na Storm a podozrivo som sa na Kiaru a Astrit pozrela.
,,Jednoducho im daj rozkaz a ony ho splnia," povedal Harper pretáčajúc očami.
,,Dobre," bola som trochu nesvoja, keď som sa pozrela na dve vlčice. ,,Mám mačku, volá sa Storm, býva v mojej izbe teda väčšinou, keď sa niekde netúla. Neopovážte sa jej niečo urobiť, či ju odohnať alebo čokoľvek. Jasné?" prikázala som dvom vlčiciam a tie prikývli. Super, začnem si pripadať ako v armáde. Tehula ako generál a vojaci vlci. Keby som toto niekde povedala, zavreli by ma do cvokárne.
,,Toto Harper snáď nemyslí vážne," vrútil sa do izby naštvane Chris. S Tedom a Larissou sme boli v mojej a teraz už aj Chrisovej izbe a z postele sme si obzerali dve vlčice, ktoré ležali na zemi. Ani Ted o Harperových pokusoch nevedel a tak som odhadovala, že o nich nevie ani Mike. ,,Ony vypadnú!" ukázal na dva vlčice na zemi. Obe začali podráždene vrčať. Chris im to zavrčanie vrátil a obe zaskučali a schúlili chvosty.
,,Chris, desíš ich," pozrela som na neho naštvane. ,,A nekrič. Malý sa zľakol a zase ma kopol," povedal som zamračene a zľahka som si trela brucho.
,,Prepáč," pozrel na mňa nežne a kajúcne ku mne podišiel. Tiež sa dotkol môjho brucha a šepol. ,,Nechcel som ťa vystrašiť maličký," povedal k môjmu brucho, ale potom pozrel opäť na mňa. ,,Ony pôjdu preč!" povedal pevne až rozkazovačne a ukázal na vlčice.
,,Nepôjdu, Chris," zamračila som sa na neho nesúhlasne. ,,Sú moje a ja ich preč nepošlem. Páčia sa mi a budú mňa a malého strážiť."
,,Strážim ťa ja," odporoval mi okamžite, ale ja som sa rozhodla použiť podobné slová ako Harper.
,,A čo keď bude upírov desať a ty to nezvládneš, keď nás napadnú. Vždy je lepšie mať nejakú posilu. Alebo čo keď sa stane niečo, pri čom ma budeš musieť nechať samú a mňa nejaký upír napadne," argumentovala som.
,,Nebudeš sa túlať v noci a nič sa ti nestane. Upírom slnečné svetlo ublíži. Spomínaš?" pripomenul mi a možnosť, že by on nestačil desiatim upírom, nepripustil.
,,Jasne pôjdem len v slnečnom svetle a čo keď ma napadne násilník, zlodej, vrah?" vymenúvala som ďalej, čo sa mi môže stať. ,,Ľudia môžu byť nebezpeční aj za denného svetla," trvala som si na svojom. ,,Alebo aj v dome. Kto tvrdí, že je dobre chránený? Pozri ako dopadla Elen," všimla som si, ako sebou Ted trhol, ale rýchlo mi na to pritakal.
,,Presne, nikdy nevieš, kedy nás napadnú a či sa k rodine dostaneš včas, ty sám to predsa vieš najlepšie," prikyvoval Ted. ,,Už som stratil mamu a o sestru a synovca prísť odmietam."
,,Dobre, vyhrali ste," povedal zmierlivo, ale pokračoval. Keby som Chrisa nepoznala, nevšimla by som si neplechy, ktorá sa mu zračila v očiach, ale keďže som jeho nálady poznala, hneď som ho prekukla, keď povedal. ,,Pokiaľ chceš mať špinavých vlkov z vždy blatovými nohami na koberci po ktorom sa štvornožky bude plaziť naše dieťa. Dobre, ja to beriem, ty si matka." Ale ja som sa uškrnula.
,,Chris, ale ja som ti ešte nepovedala, že si o chvíľu hodlám zavolať Setha, aby ich poriadne vypucoval a bude mať na starosť aj to, aby nie len v obývačke, ale v celom dome nechodili so špinavým kožuchom, či packami," pobavenosť musela byť jasná z každého môjho slova. Chris skrivil nespokojne tvár, ale už iba rozhodil rukami, keď z izby odchádzal s tým, že toho Setha pošle sám.
Ráno keď som sa zobudila, mi obe vlčice ležali na posteli. Ľahli si sem už večer, ale Chris ich vyhnal s tým, že ony nepatria na posteľ. Ony ho síce ignorovali, ale Chrisovo naštvané vrčanie, v ktorom dával jasne najavo, kto je tu pán, ich vyhnalo spoľahlivo. Kiara mi teraz ležala pri nohách a Astrit si ľahla vedľa mňa na Chrisové miesto. Obe sledovali, ako sa pokojne ešte ospalá prevaľujem s veľkým bruchom na posteli.
,,Dovolili ste si sem vyliezť až po tom, čo bol Chris preč, že?" zasmiala som sa a poškrabkala som Astrit za ušami, keďže mi bola blízko.
,,Čo som povedal o tej posteli!" Chrisov hlas bol len sykot, keď vošiel do izby aj s táckou plnou nejakých dobrôt. Vlčice rýchlo situáciu pochopili a zoskočili z postele. Nechceli jasne silnejšieho jedinca pokúšať.
,,Ale veď sú čisté," obhajovala som svoje dve vlčice, ktoré pozerali zo zeme na Chrisa nesmierne ukrivdene.
,,Dohodli sme sa, Des," povedal Chris, keď pokladal tácku na noční stolík pri posteli. ,,Zostanú, ale nechcem ich vidieť na nábytku."
,,Dobre," zafrflala som mierne nespokojne, ale na jednej strane som musela uznať, že má pravdu. Vtedy na posteľ skočila Storm. Hlasno priadla a pravdepodobne to bol len pocit, že provokačne pozrela na vlčice, keď si ľahla na Chrisov vankúš neprestávajúc priasť. Ju by Chris nevyhodil. Tiež ju mal rád a navyše, ja by som to nedovolila, moja mačka smela všetko a tým sa držal vo vile aj každý sluha. Neraz ju prichytili, ako sa kŕmi šunkou, ale nikto si nedovolil ju zo špajze vyhodiť. ,,Čo to je?" pozrela som na tácku, ktorú položil vedľa postele.
,,Tvoje raňajky predsa," usmial sa, keď vkĺzol na svoje miesto na posteli a zašil sa pod perinu tak, aby neobmedzoval pradiacu Storm. Dával na ňu dobrý pozor, lebo vedel, že mača môže razom prestať priasť a vedel, že ja ten zvuk milujem.
,,Nosíš mi raňajky do postele? To je novinka," uškrnula som sa a trochu si odpila z kakaa, berúc si do ruky sušienky. Chris natiahol ruku a pohladil ma po bruchu s takou oddanou láskou a neho s akou sa len občas pozrel na mňa. Tieto pohľady mi nevenoval často. Pamätám si, že som ten pohľad videla prvýkrát, keď som sa mu priznala, že ho milujem. Potom sa na mňa takto pozeral len výnimočne, ale teraz takéto pohľady hádzal na moje brucho často. A čím bolo väčšie, tým ním bol zaujatejší.
,,Ešte nemáme meno," šepol, vyhrnul mi tričko od pyžama, čím aj celé pyžamo, lebo pyžamové nohavice som nikdy nenosila a pobozkal ma na brucho. ,,Že mama s otcom ešte ani netušia, ako ťa budú volať," šepol k môjmu bruchu a ja som zacítila jemnučké štuchnutie. Jasne otcov hlas sa mu páčil.
,,Chris, ja pre neho meno mám," šepla som mierne nesmelo, lebo som sa zľakla, že by sa mu nemuselo páčiť a tiež som bola presvedčená, že pri mene necúvnem. ,,Presne viem, ako chcem aby sa volal. Viem, že meno by sme mali vyberať spolu, ale ja jednoducho chcem, aby sa tak volal."
,,Pokiaľ to nebude niečo švacnuté, tak v poriadku," usmial sa na mňa Chris.
,,Vždy som chcela, aby sa môj syn volal Darien alebo Darius," pozrela som na Chrisa nesmelo. Chris chvíľu vyzeral zamyslene.
,,No a ktoré z tých dvoch si sa rozhodla dať?" spýtal sa ma a v očiach mu zaiskrilo. Musela som sa usmiať, nemal nič proti tým menám.
,,To je jedno," odvetila som. ,,Chcem, aby sa volal buď tak alebo onak. Vyber ty."
,,Páčia sa mi obe, ale chcem radšej Dariena," povedal a znovu ma pobozkal na brucho. ,,Však maličký, to sa nám páči viac."
,,Milujem ťa, vieš to, že?" pozrela som na neho. Chris mi pozrel do očí a jeho pery vykrivil ďalší úsmev. Vydvihol sa a naklonil sa k môjmu uchu.
,,Nepochybujem a viem, že ty vieš, že ja zase milujme teba," šepol mi nežne, až som sa zachvela. Moja mačka neprestával priasť a moje nové strážkyne, strážili aj tieto naše krásne chvíle.
Ten deň si pamätám presne a pochybujem, že na neho niekedy zabudnem. Bolo 26.11. keď mi Sam vletel ráno do izby. Už som bola hore a práve som si česala vlasy, keď vletel bez zaklopania dnu.
,,Destiny, potrebujem tvoju pomoc," vhŕkol na mňa zúfalý. Prekvapene som zamrkala.
,,Ako by som ti ja mohla pomôcť?" spýtala som sa, lebo som vedela, že Samove problémy sú istým spôsobom aj Larissine, takže som bola presvedčená, že nech na mňa vybafne hocičo, ak budem vedieť, tak pomôžem.
,,Mike, posiela ma späť k svorkám. Posiela ma preč na celých sedem rokov," povedal Sam nesmierne zúfalo, sadol si na kraj mojej postele a hlavu schoval do dlaní.
,,To ten kretén musí v poslednom čase robiť problémy," zvrčala som, keď som naštvane vybehla zo svojej a Chrisovej izby.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár