,,Kde je otec?" vybafla som naštvane na Richa, ktorý zostupoval zo schodiska aj s nejakou škatuľou na rukách.
,,E ee v jedálni," pozrel na mňa vykoľajene, keď som okolo neho prebehla. Na to, že som bola už v jedenástom mesiaci, som bola dosť ulietaná.
,,MIKE!" zahrmela som okamžite, ako náhle som ho uvidela. Sedel za stolom, na ktorom mal pohádzané nejaké papiere. Položila som ruky na stôl a z výšky na neho hľadela.
,,Ty niečo potrebuješ?" spýtal sa s nadvihnutým obočím, keď že som sa tvárila ako podráždený doberman.
,,To si píš, že niečo potrebujem," sykla som. ,,Ako sa opovažuješ poslať Sama preč? Poslať ho preč na sedem rokov?" Bola som si vedomá toho, že sa mi chvejú ruky, ale kašlala som na to a ďalej som sa týčila nad vodcom vlkodlakov. Mike sa zaškeril.
,,To je neskutočné," povedal to, ako keby sa bavil na nejakom vtipe. ,,Ten zmrd sa ti bol sťažovať? Tak to je dobré," Mike pokrútil hlavou v úžase a potom sa zase venoval papieru na stole nedbajúc, že som vlastne začala hádku. Rozhodla som sa, že je na čase, aby ma začal vnímať a tak som mu ten papier vytrhla. Nasledovne som všetky papiere, čo boli na stole jedným pohybom ruky zhodila na zem a dala si ruku v bok. Mike sa zamračil a zamračil sa veľmi škaredo, ale ja som mu to oplácala.
,,Sam. Na sedem rokov. Preč. Vysvetli," odsekávala som slová do jednotlivých viet napružene.
,,Nemám ti čo vysvetľovať," odvetil Mike a slová pretisol skrz zuby, asi nespokojný s tým, čo som urobila s jeho papiermi. ,,Je to môj vlkodlak. Jeden z najlepších vlkodlakov. A ja ho potrebujem pri svorkách. To je celé."
,,Posielaš ho preč na sedem rokov!" zrúkla som na neho. ,,Rokov Mike, nie dní, ani týždňov, ba dokonca ani mesiacov, ale rokov!"
,,Ja si to uvedomujem, ale aj tak díky za vysvetlenie, že roky nie sú dni. Na to by som sám neprišiel," povedal mierne hryzavo a založil si ruky na prsiach.
,,Sam..., nikam...,nepôjde," povedala som to pomaly a dala som dôraz na každé slovo. ,,To len aby sme si rozumeli."
,,Sam nastúpi k svorkám za dva dni," odvetil Mike pokojne. ,,A ty s tým nič nenarobíš."
,,Pokiaľ viem," z pier sa mi vydralo zavrčanie. ,,Raz bude svorka patriť mne. Budeš mi patriť aj ty osobne. Takže ti hovorím, že Sam zostáva."
,,Presne si to vystihla, lásočka moja peknučká," usmial sa na mňa Mike široko. ,,Raz bude," dal na tie slová rázny dôraz. ,,Ale do tej doby, krásna moja, je svorka a aj Sam, len a len môj. Takže Sam nastupuje do služby za dva dni."
,,Sam je priateľ Larissi," povedal som teraz naopak dôrazne ja. ,,A keď ho pošleš preč, ublížiš jej tým. A keď ublížiš Larisse, ublížiš aj mne. Vieš, čo to znamená, Mike."
,,Mne na city nezahráš," odvetil pohotovo. ,,Mal som v pláne zabiť aj Chrisa. Mučil som ho pred tebou, aby si sa zlomila. Snáď si nemyslíš, že keď ma vtedy nezlomil tvoj plač, že ma teraz zlomí, že si smutná, lebo som rozosmutnil Larissu," povedal mi to nesmierne pohrdlivo s pobaveným úsmevom na perách. Zasmiala som sa.
,,Si nádherne mimo, tati," povedala som výsmešne. ,,Ja ti nehodlám hrať na city. Ja ti len hovorím, že keď udrieš Larissu ako keby si udrel mňa a keď udrieš mňa Mike, už si si mohol zapamätať, že ja ten úder VRÁTIM!" hovorila som potichu až do posledného slova, ktoré som zvreskla. Mike to nečakal a mykol sa dozadu. Prudko som sa otočila a chcela som vypochodovať z miestnosti.
,,Faj," zastavil ma otcov hlas. ,,Nech je teda po tvojom," jeho hlas bol síce naštvaný, ale to, že tak ľahko ustupuje, ma prekvapilo a otočila som sa na neho mierne bez dychu.
,,Vážne?" nadvihla som obočie. On len prikývol. Podišla som späť k nemu. ,,Tak vidíš, že vieš, čo máš robiť a čo je správ...," zasykla som a chytila som sa za brucho. Tvár sa mi bolestne zvraštila a ja som sa rukou podoprela o stôl.
,,Destiny," Mike rýchlo vyskočil a už aj stál pri mne.
,,Au, do kelu, praskala mi voda," povedala som a mala som čo robiť, aby som sa udržala na nohách, ako mnou znova prešla prudká bolesť. ,,Tak toto bolí," skonštatovala som. ,,Zožeň Harpera," povedal som naštvane. Ale Mike ma podoprel a ťahal ma smerom k bratovej pracovni. Vedela som, že sa trochu zmenila, lebo sa pripravoval na to, že ma odrodí.
,,JOSH!" skríkol Mike do poschodia. ,,CARMEN!" Mike musel cítiť, že tí sú najbližšie. ,,Zožeňte Gardien a hlavne Harpera. POHYB!" Surovo som zaryla Mikovi nechty do ruky, ako mnou prešla ďalšia prudká bolesť. ,,Tie sťahy sú nejako skoro po sebe," skonštatoval Mike. ,,Ale ja som bola vďačná, keď nás tesne pred Harperovou pracovňou predbehol Harper osobne.
,,Polož ju sem, pohyb!" prikázal Harper otcovi a rýchlo bol pri mne. Myslím, že moje tepláky roztrhol. Mike sa stiahol až k dverám a vtedy vletel dnu Chris a za jeho pätami bola Gardien.
,,Láska," Chris mi položil ruku na čelo a mnou prešla ďalšia prudká bolesť.
,,Je úplne otvorená," povedal Harper a ja som v jeho hlase zaznamenala známky prekvapenia. ,,Toto pôjde rýchlejšie, ako som čakal." Chris len rýchlo pozrel na Harpera a zase sa venoval mne.
,,Choď von Chris, prosím," požiadala som ho, keď som nezabránila, aby sa mi bolestný výkrik vydral z hrdla.
,,Nie zostanem pri tebe, bude to dobré," povedal a hľadel na mňa neskutočne stiesnene a ja som práve tento jeho pohľad nechcela vidieť.
,,Chris, budem to mať dosť ťažké sama. Nemôžem sa pozerať ešte aj na to, ako sa zračí bolesť v tvojej tvári, lebo ty sa tváriš tak, ako sa zvykneš tváriť, keď vieš, že mám bolesti. Tváriš sa bolestne a ja sa nemôžem starať o seba a znášať aj tvoju bolesť. Prosím, pri tomto byť naozaj nemusíš," pretisla som skrz zuby a znovu mnou prebehla bolesť.
,,Des, hlavne dýchaj," pripomenul mi Harper ako keby mimochodom. Zhlboka som sa nadýchla.
,,Chris, teraz choď," požiadala som ho znovu. ,,Zvládnem to ľahšie, keď tu teraz nebudeš," Chris vyzeral nerozhodne, ale nakoniec prikývol, aj keď ho za dvere musel vytlačiť až Mike, ktorý za nimi zavrel dvere. Zostali so mnou len Harper a Gardien. Započula som, ako sa vonku k Mikovi a Chrisovi pripojili aj Larissa, ktorú som počula popadať dych s Tedom, ktorý mal na Chrisa a otca hneď milión otázok. Potom som ich už nepočula, lebo som sa venoval ďalšej svojej bolesti.
,,Tak môžeme začať," počula som vyhlásiť Harpera. Jedno viem iste. Ešte som nepočula o pôrode, ktorý by trval so všetkým dvadsať minút. Toľko času totiž ubehlo odvtedy, ako som sa ja skrútila bolesťou v jedálni a tým, než som započula detský plač. Musela som poznamenať, že som obišla viac ako dobre. Vlastne až príliš prekvapivo.
,,Des," šepol Harper a ja som na neho pozrela. Držal v ruke ešte nahého, neumytého novorodenca. Usmial som sa, keď mi ukázal môjho syna. Moje dieťa. ,,Gardien, môžeš...," Harper jej môjho syna podával s tým, aby sa o neho postarala.
,,NIE," zatrhla som skoro až panicky. ,,Prepáč Gardien, ale neverím ti natoľko, aby som ti ho zverila. Harper," otočila som sa na neho. ,,Ty sa o neho postaraj."
,,Ty potrebuješ mňa, malý potrebuje iba umyť a prehliadnuť," oponoval mi.
,,Trvám si na tom. Gardien mňa zvládne," slová som sa mi drali z hrdla unavene, to áno, ale čakala som, že budem po pôrode viac unavená, viac bezmocná.
,,Dobre, ako si želáš," Harper pochopil, že v tomto nepoľavím a odišiel s malým do kúpeľne. Gardien ma začala obzerať a netrvalo dlho kým zrúkla.
,,Harper! Môžeš na chvíľu?!" zavolala na neho dosť vykoľajená.
,,Áno?" spýtal sa Harper vchádzajúc do miestnosti už s čistým chlapčekom na rukách, ktorý bol už aj zamotaný v belasej perinke. Zdvihla som hlavu, aby som na chlapča aspoň trochu videla.
,,Prezri ju ty," povedala Gardien a doslova odo mňa odskočila. ,,Toto sa mi totiž vôbec nezdá, možno som už ja v gynekológii tak neschopná," povedala stiesnene.
,,Čože?" Harper sa zamračil a aj cez moje nespokojné zvrčanie, strčil malého Gardien do rúk. Gardien si chlapča privinula k sebe a ja som ju sledovala ostražitým pohľadom.
,,No, do kelu," povedal zrazu Harper a vtedy ma konečne zaujal. Zdvihla som hlavu, aby som na neho videla ale bez výsledne.
,,Čo do kelu? Harper?!" zahrmela som. Nech ma láskavo pár minút po pôrode tak nestraší. Hneď som začala uvažovať, či je so mnou všetko v poriadku.
,,To ja len, je to divné," povedal, keď sa vyrovnal a dosť šokovane mi pozrel do očí.
,,Tak čo si zistil, čo je?" pozrela som aj na Gardien, ktorá v rukách pohojdávala malého, ktorý aj keď neplakal, vytrvalo mrnčal.
,,Neboj sa, všetko je v poriadku. Si v poriadku," povedal rýchlo, keď pochopil, že ma rozhodne vystrašil. ,,Nechcel som ťa vyľakať. Len je to divné, lebo ty si v poriadku až moc. Teda na to, že si teraz porodila. Vyzeráš ako keby si rodila minimálne pred dvoma rokmi."
,,Čože?" teraz preťala miestnosť moja zamračená a nechápajúca otázka.
,,Mám teóriu," povedal Harper zamyslene, keď si bral malého od Gardien. ,,A to takú, že tvoje vlkodlačie gény už začali pracovať. Najprv som si myslel, že ten pôrod bol taký rýchli a hladký kvôli dieťaťu, ale tak to nie je. Bol taký kvôli tomu, že sa v tebe začína prejavovať vlk."
,,On už má aj teóriu, sleduješ to," šepla mi Gardien a hľadela na Harpera dosť skepticky. Zachichtala som sa.
,,Že je super, neskutočný chlap," povedala som a len mierne som sa snažila skrývať iróniu. Ale obe sme sa pustili do smiechu.
,,Haha, veľmi vtipné," odvrkol a podišiel ku mne s Darienom v náručí. ,,Radšej by si ho mala skúsiť nakŕmiť." Vtedy som sa prvýkrát zahľadela do dokonalej tváre svojho syna. Tú tvár som poznala. Bola veľmi podobná tej Chrisovej. Malý zamrnčal, keď prechádzal z jednej náruče do druhej a unavene sa natiahol. Pozrela som mu do očí, ktoré otvoril a zalapala po dychu. Boli zelené. Či vlastne nie, bola to modrá. Nie, nie predsa len sú zelené, alebo je to fakt tá modrá? Hľadela som na jeho oči mierne vykoľajene. Nevedela som, či sú modré alebo zelené, ale rozhodne len tak svietili, tá jasnosť jeho oči ma šokovala, lebo takéto oči som u nikoho ešte nikdy nevidela. ,,Des?" pripomenul mi Harper a ja som si uvedomila, že sa mám malého pokúsiť nakŕmiť. Dosť nesvoja som si ho priložila k prsu a čo ma opäť prekvapilo, bolo, že malý sa hneď chytil. Nebolo treba ho kŕmiť dlho a Harper mi povedal, že ani by som nemala, mám ho kŕmiť skôr často. Prikývla som mu, keď cezo mňa Gardien prehadzovala perinu.
,,Nechcem otravovať, ale stavím sa, že Chris je nervózny ako pes a to, čo rozhodne nechcem zažiť je vystresovaný Chris," povedala a pozrela na nás znovu stiesnene.
,,Zavolaj ho dnu," povedala som jej a neodtŕhala som pohľad od tváre svojho syna. Gardien ani neotvorila dvere a Chris ju skoro zhodil, ako náhle vykukla s tým, že ho zavolá. Bol pri mne tak rýchlo, že som to skoro ani nepostrehla. Zamračene si obzrel moju tvár, neviem ako som sa tvárila, ale asi ako debil, lebo som bola opitá blahom a neodtrhla som pohľad od chlapca v náručí, keď Chris vletel.
,,Bože, je nádherný," šepol mi pri uchu a ja som zbadala ako mu ruku položil pomaličky na bruško, ale ten pohyb bol tak pomalý a opatrný, ako by sa bál, že malý je zo skla a mohol by sa rozbiť. Keď som započula viac hlasov, konečne som na chvíľu zdvihla pohľad. V miestnosti sa teraz nachádzalo už viac ľudí, Ted si sadol na posteľ kúsok od Chrisa z jednej mojej strany a z druhej Larissa, za nimi stáli ich milovaný a načahovali krk, aby videli do perinky.
,,Vezmeš si ho," natiahla som trochu ruky s malým k Chrisovi, aby si ho tiež na chvíľu zobral, ale on sa odtiahol a vystrašene na mňa pozrel.
,,Ja neviem Des, či je to najlepší nápad. Ja som nikdy dieťa nedržal," nezmienila som sa mu, že to vlastne ani ja. ,,A on je tak malý, krehký ja mám dosť silu, ublížim mu," povedal a aj ten, kto Chrisa nepoznal, by musel v jeho hlase poznať náznaky paniky.
,,Nie je z porcelánu," zasmiala som sa. Môj smiech sa malému asi zdal zaujímavý, lebo na mňa pozrel a vydal zvláštne mmmkanie. ,,Vezmi si ho," keď som mu malého strčila nekompromisne do ruky, rýchlo vytvoril z rúk kolísku. Nevedela som vtedy, čo robím, lebo som netušila, že Chrisovi sa to tak zapáči, že sa o neho neskôr budeme doťahovať. A malé hádky typu, kto ho bude mať na rukách teraz, budú na dennom poriadku.
,,Je tak malý," povedal znovu. Ted k nemu natiahol ruky.
,,Môžem aj ja?" spýtal sa dúfajúc, že mu ho dá Chris do rúk. Darien chvíľu putoval z náruče do náruče, až som bola nervózna a lakomo som chcela, aby bol zase u mňa. Vtedy som si niečo uvedomila. Keď som si obzrela ľudí, ktorých rukami môj maličký prešiel, niekto totiž chýbal. Mike. Mike stál nerozhodne pri dverách a asi sa sám seba pýtal, či smie vojsť alebo by bolo múdrejšie, keby odišiel. Musel si jasne uvedomovať, že chcel môjho syna zabiť, že chcel zabiť jeho otca a štval jeho matku. Asi by som Mikovi nikdy neodpustila hlavne, keď som si spomenula na Chrisa visiaceho v reťaziach s mojim menom vyrytím na tele. Ale teraz so synom v náručí, by som bola asi schopná odpustiť aj najhoršiemu vrahovi a môjmu dokonalému nepriateľovi. Teraz som bola neskutočne šťastná s Darienom v náručí. Chris mi sedel po boku ako aj Ted s Larissou. Chýbala tu mama, čo síce bola pravda, ale ja som vedela, že jej to nahradím.
,,Poď sem, dedo," usmiala som sa nakoniec na svojho otca. Ten pristupoval k posteli opatrne a pohľadom sledoval Chrisa. Bol ako pes, ktorý stiahol uši a bojí sa. A Chris zase zaujal postoj silnejšieho jedinca, ktorý sa chystá tomu slabšiemu každú chvíľu skočiť po krku.
,,Myslel som, že druhé šance nedávaš," povedal mi nechápavo, ale ja som si všimla, ako kútikom oka sleduje napätého Chrisa.
,,Viem prečo si to všetko robil, aj z akého dôvodu," odvetila som. Ja som sa Mikovho útoku nebála. ,,Ale máš pravdu, ja druhé šance nedávam a niečo také by som ti naozaj nikdy nedokázala odpustiť. Ale nechcem, aby Darien vyrastal s tým, že ťa neznášam. To ti radšej odpustím, lebo ja sa síce držím zásady neodpúšťať, ale neviem ako on."
,,Ďakujem," Mike to šepol tak nečujne, že keby som sa v tú chvíľu nepozerala do jeho tváre, nebola by som si istá, či to vôbec povedal.
,,Chceš ho?" spýtala som sa. Bola som si vedomá toho, že Chris vedľa mňa stuhol a mierne som ho počula aj zavrčať. Ale Mike aj cez Chrisov tichý protest dieťa pomaličky odo mňa vzal k sebe na ruky.
,,Ako sa inak cítiš?" spýtal sa ma, keď jemne húpal chlapča v náručí. Mykla som ramenami a šepla som dobre. ,,Mala by si si pospať," povedal a hneď mi aj malého vracal, lebo Chris vyzeral, že má čo robiť, aby mu neskočil po krku.
,,Nechcem spať," zatrhla som okamžite a znovu som sa zahľadela do dokonalej tváre a prekrásnych oči svojho synčeka. Vtisla som mu bozk na líce. ,,Už nikdy ho nechcem pustiť z dohľadu."
Harper ma ešte v ten večer prepustil aj s malým zo svojej opatere. Bola som rada, lebo hoci som bola vo vile, chcela som späť do izby.
,,Vitaj doma!" šepla som nežne k Darienovi, keď som vošla do našej izby. Vlčice na mňa zdvihli z rohu miestnosti pohľad. Obe sa totiž celý dnešok váľali tu.
,,Destiny, on je doma v celej vile," pripomenul mi Chris, ktorý mi bol hneď v pätách. To bol dôvod, prečo so mnou vlčice neboli, lebo vedeli, že budem obklopená vlkodlakmi.
,,Áá, tak tu je tvoja postieľka," podišla som k detskej postieľke, ktorá stála pri našej posteli. Obe vlčice vstali a opatrne prichádzali bližšie, aby si uzlík v mojich rukách prezreli. Všimla som si aj Storm, ktorá tiež naťahovala krk smerom ku mne.
,,Obaja by ste sa mali vyspať," povedal mi Chris a ja som pozrela do postieľky.
,,Ale ja ho nechcem dať z rúk," povedala som nespokojne, aj keď zívanie, bolo teraz z mojej strany každú chvíľu.
,,Budem vás v noci oboch strážiť, budem strážiť váš spánok," šepol mi do ucha a ja som malého položila do postieľky. Aj on nespokojne zamrnčal, čo ma v srdci bodlo tak, že som sa skoro zohla a zase ho zdvihla, ale len skoro. ,,Bude v poriadku," usmial sa na mňa Chris. Storm vtedy skočila na rebrinu postieľky a pozerala dole na ľudské mláďa. Kiara a Astrit tiež obchádzali kolísku a strkali cez mriežky ňufáky dnu.
,,Toto budete chrániť aj za cenu vlastného života, tento malý je prioritný, rozumieme si? Nie ja," pozrela som dole na vlčice, ktoré obe prikývli a ako na rozkaz si ľahli pod postieľku. ,,A ty," zhodila som rukou Storm na zem. ,,Bacha na tie svoje chlpy, lebo keď sa nimi Darien začne dusiť, tak aj keď ťa mám veľmi rada, tak ťa skántrim," začala som vyhrážať aj mačke, ale tá začala priasť.
,,Prečo mám pocit, že je jej fuk, čo hovoríš?" spýtal sa Chris, lebo Storm vyskočila na posteľ, ľahla si a ďalej len spokojne priadla. Uškrnula som sa, keď ma Chris zozadu objal a ja som hľadela na svojho syna v postieľke.
,,Našla som dokonalosť," šepla som.
,,Neveril som, že je to možné," odvetil potichu Chris. ,,Neveril som, že niekedy dokážem takto milovať." Harper sa v ten večer objavil s tým, že zostane v mojej izbe spať na gauči a prvú noc sa bude o dieťa starať on. Keby malý niečo potreboval. Vraj ja sa musím vyspať a Chris najprv poriadne naučiť. Takže ma Harper budil len na to, aby som malého nakŕmila. Myslela som, že táto prvá noc bude strašná, ale ja som vôbec nebola nevyspatá práve naopak. Po každé, keď som mala zámienku držať v noci svojho syna v náručí, bola som šťastná. Chris tiež nespal, keď som malého kojila, vždy si položil bradu na moje rameno a malého pri tom pozoroval.
Keď som sa ráno zobudila, maličký, Chris a dokonca aj vyčerpaný Harper spali. Odkradla som sa do kúpeľne a zaliezla do sprchového kúta a nechala teplú vodou ma zmáčať. V kúpeľni som nepobudla nijako dlho a vlastne som ani nemohla, lebo sa ozval plač. Vybehla som rýchlo do izby. Harper práve vyberal malého z postieľky a Chris tiež vyliezal z našej postele. Harper položil Dariena na stôl na deku.
,,Potrebuje prebaliť," informoval ma Harper, keď som k nemu podišla. ,,Mám to urobiť? Alebo sa začneš učiť?" spýtal sa a zamávali mi pred nosom čistou plienku. Zaškerila som sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
frxxx
16. 5.mája 2010 11:15
to si celu knihu napisala???skoro
Napíš svoj komentár