,,Chris potrebujem tvoju pomoc," vošiel do našej izby Mike a trochu ma napružilo, že sa ani neobťažoval klopať. Chris sa na neho tiež zamračil. Teraz aj keď si bol vedomý, že Mike je stále kráľ, od chvíle čo sa Mike pokúsil zabiť Dariena, Chris sa k nemu správal bez štipky úcty.
,,Pomoc?" zatiahol sarkasticky. Sedel na posteli a hral sa s naším synom. Ja som sedela za počítačom a odpisovala som na mail od mamy, vedela som, že ho poslala sestra, lebo mama bola, čo sa počítačov týkalo úplné nemehlo. ,,Skôr si mi prišiel dať rozkaz."
,,Vlastne máš pravdu," Mike skrížil ruky na prsiach a potom sa pozrel na mňa. ,,Des, sú tu upíry, neohlásene. Donedávna sa živili ľudskou krvou, ale rozhodli sa vyskúšať iný štýl života a keďže chcú od nás mať pokoj, tak nám priniesli informácie."
,,Super a čo ja s tým?" spýtala som sa bez štipky záujmu v hlase.
,,Upíry svet už o tebe vie a tiež pri tebe videl už nejaké dieťa, je načase Dariena predstaviť ako môjho vnuka a tvojho dediča, ako sa zdá tie vaše občasné túlačky mestom tomu veľmi nepomohli," povedal a naštvane sa zamračil.
,,Myslíš si, že nechám svojho syna večne zavretého vo vile?" spýtala som sa a pretočila som očami. ,,To som neplánovala, takže je jasné, že sa o ňom upíry museli dozvedieť."
,,To je teraz jedno. Chceli by ťa poznať, aby vedeli komu budú podliehať v budúcnosti a...," Mike to nedopovedal, lebo Chris mu skočil do reči.
,,Tak to ani náhodou," zvrčal tak naštvane, že aj malý vlk na posteli sa prikrčil. Keď si Chris uvedomil, že Dariena vystrašil, položil mu ruku na chrbát a pohladil ho. ,,Prepáč maličký, ocko nechcel kričať," potom, ale stočil temný, blesky vrhajúci pohľad na Mika. ,,Ale dedo ho zase nehorázne dráždi."
,,Ide a ty ideš tiež," informoval ho Mike jasným rozkazom. ,,Sú noví a drzí, tak im chcem ukázať, kto je tu pán, aby si to pamätali. Des," otočil sa opäť na mňa. ,,A od teba potrebujem, aby si sa správala tak krásne, ako sa občas vieš správať ku mne. Ako hnusná, arogantná, namyslená, preafektovaná sviňa."
,,Nebudem tých upírov zbytočne desiť," zvrčala som. Až príliš dobre som si pamätala ten strach v očiach Chimeonovej rodiny. Mike sa nadýchol a chcel niečo povedať, ale Chris ho predbehol.
,,Desiť?" zatiahol posmešne. ,,Pokiaľ patria k novým, budú sa pokúšať oni vydesiť nás. Nie všetci sú takí ako Chimeonova rodina. To sa nemýľ."
,,Mám návrh," usmial sa podlo Mike. ,,Najprv teda vojdeš do miestnosti ty len so mnou, Destiny. A po chvíli sama uznáš, že Chris je tam potrebný, lebo títo upíry sú hajzli už od pohľadu. A Chris, nezabudni im ukázať svoju pravú tvár."
,,Neboj sa Mike," keď ale prišlo na trápenie upírov, títo dvaja boli rýchlo zase zohraný tím. ,,Dlho sa im ešte o mne budú snívať nočné mory." Chrisovu tvár razom zdobil úškľabok sťa pekelný, taký, aký som už dávno nevidela.
Tesne pred obývačkou, kde sa upíry nachádzali sa k nám pripojil aj nespokojne sa tváriaci Ted. Dala som Dariena Chrisovi. Mal za nami vojsť až ja uznám, že títo upíry si strach naozaj zaslúžia.
,,Ja tam bez Chrisa ani nejdem," povedal Ted okamžite vykoľajený. ,,Vieš aký sú hnusní, drzí a odporní, je lepšie, keď tam je Chris, lebo vtedy držia jazyk za zubami."
,,Čo to kecáš? Pokiaľ si ja dobre pamätám, posledných upírov sme zachraňovali," zamračila som sa na brata.
,,To bol ale Chimeon s rodinou a nie títo," povedal nespokojne Ted, že Chris nejde s nami. Chris s Mikom sa na mňa uškrnuli, lebo Ted potvrdil ich slová.
,,My ideme mládež," oznámil nám otec a vošiel do obývačky. O chvíľu som počula prekrikujúcich sa upírov.
,,Zase na porážku, toto neznášam," zafrflal Ted. Vystrel sa, nahodil na tvári nadriadený výraz a za ďalšieho posmechu a hukotu upírov, vošiel.
,,Ty sa vieš tváriť a hovoriť tak, že im rýchlo dáš vedieť, kto je pán," povedal mi Chris a držal Dariena v ľudskej podobe v náručí. ,,Nesmieš sa ich báť. Tu sa ti nič nestane. Máš tam otca a určite je tam aj Harper so Samom. Správaj sa tak, ako vieš, akože ti to tu všetko patrí aj s nimi, lebo v podstate to pravda je. Urážaj ich, aby vedeli, že sú pod tebou."
,,Najprv uvidíme, čo je to za upíry," trvala som si na svojom, ale podľa reakcií z vnútra som pochopila, že najskôr má Chris pravdu. Vošla som. Pohľad mi padol na známu miestnosť. Šestica upírov sa nachádzala presne pri tom istom gauči, ako kedysi Chimeonova rodina. Tri divo vyzerajúce ženy, sedeli na sedačke, jeden muž ležal pod ňou a ďalší dvaja muži stáli za ňou nad ženami. Muži sa rozosmiali a ženy začali fúkať, keď som vošla. Smiali sa a ani náhodou nevyzerali zraniteľne alebo vystrašene.
,,Ja umriem, ešte stále je to človek," povedala jedna z upírok a začala sa divo smiať.
,,Mäsko k obedu," smiech jedného z upírov.
,,A ešte k tomu krehké bielučké," chichtala sa ďalšia upírka.
,,No čo moja nerozdáme si to, nebude fajnová kráľovnička," po tomto vyhlásení upíra, ktorý sedel na zemi, mal čierne ulízané vlasy a priblblo sa rehnil, som sa zasekla a prudko som sa na neho pozrela.
,,Chceš ma," spýtala som sa ho vyzývavo a arogantne. ,,Tak prosím, som tvoja, poď si pre mňa," moje ruky pomaly skĺzli na moje prsia a pohladili. Hľadela som na neho vyzývavo. Upír pozrel vykoľajene na Mika, nevedela som, ako sa tvári, lebo som ho mala za chrbtom. ,,Nie? Nemáš gule na to, postaviť sa," sykla som a podišla som úplne k sedačke. Upír musel zakloniť hlavu, aby mi videl do tváre. ,,A vieš prečo na to nemáš gule? Ty jeden drbnutý na nič hodný komár, dávaj si pozor s kým sa bavíš, lebo aj keď zatiaľ len v ľudskej koži, môžeš pri mojom jednoduchom rozkaze trpieť a to dosť. Ešte jedna blbá poznámka," prezrela som si všetky upírie tváre, môj hlas bol tichým sykotom, ale aj tak ma počuli všetci, lebo v miestnosti bolo razom neuveriteľné ticho. ,,Budem sa pozerať a to si píšte, že sa budem aj neskutočne baviť na tom, ako vás moji vlkodlaci sťahujú z kože. Rozumieme sa?" upíry prikývli. ,,Skvelé," s tým som sa otočila k otcovi, aby som si mu sadla po boku ako Ted. Ted na mňa pozrel prekvapene, ale Mike sa na mňa škeril s neskutočnou pýchou.
,,Takže, čo sme to chceli riešiť?" spýtal sa otec s pobaveným úsmevom, keď som si vedľa neho suverénne sadla, vykrivila som znechutene vrchnú peru a pozrela som na upírov, ako na zvlášť hnusný, smradľavý odpad.
,,Je nás len šesť a vieme, kde sa schováva pár zoskupení upírov," chopila sa slova čiernovlasá, dlhovlasá upírka, ale stále hádzala pohľad po mne. Ja som sa snažila tváriť sa znechutene a predsa unudene a tak som sa začala hrať so svojimi nechtami. ,,A tak sme prišli navrhnúť výmenou za naše životy a náš svätý pokoj informácie o týchto upíroch."
,,Svätý pokoj," zatiahla som posmešne. ,,Vy zrejme neviete, ako to tu u nás funguje," chytila som sa slova pred Mikom. ,,Chceme vždy vedieť, kde sa nachádzate a kedykoľvek vás oslovíme, musíte mať informácie, keď nie. Stanete sa nepotrebnými a zomriete."
,,Destiny," usmial sa na mňa otec. ,,Chvíľku buď ticho, lebo mi pokazíš dobrý kšeft," otcov úsmev dával jasne najavo, že teraz s mojimi rečami nie je spokojný.
,,Ale čo? My už k upírom nie sme úprimný," usmiala som sa na neho zlomyseľne.
,,Môžem Vás uistiť princeznička," ozvala sa jedna z upírok. ,,Že my presne vieme, že kráľ od nás bude chcieť informácie neustále a my sme ochotný ich získavať," pozrela na mňa posmešne.
,,Fajn, tak to je dobré pre vás, ako myslíte," znovu som sa začala unudene hrať s nechtami.
,,Počuli sme, že sa tu na nachádza nejaké dieťa," povedal jeden z upírov, ktorý stál za sedačkou. Mal bledohnedé vlasy až skoro blonďavé ako tie moje. ,,Ktoré zvykne kočíkovať práve vaša dcére a len tak nás zaujímalo, je to nejaký príbuzný našej budúcej kráľovnej?"
,,Chris" zavolal Mike a Chris sa o chvíľu objavil vo dverách obývačky. Aj keď mal Chris na rukách dieťa, jeho pekelný výraz a postoj sa nemenil. Upíry sa okamžite stiahli a hľadeli na neho vystrašene. ,,Chrisa iste poznáte," povedal Mike a ukázal na neho. Chris vtisol bozk Darienovi na čelo, ale nespúšťal ostražitý pohľad z upírov. ,,A dieťa, ktoré moja dcéra kočíkuje, dieťa, ktoré Christopher drží na rukách, je Darien Darkmoon. Dieťa dvoch vlkodlakov, dieťa mojej dcéry a práve Chrisovo. Chrisove pery sa roztiahli do nepekného úškľabku, keď si upíry s hrôzou obzreli chlapča v Chrisovom náručí. Chris mi malého podal a sadol si mi pod nohy.
,,Viete akú úžasnú moc má môj syn už teraz," usmiala som sa na malého pyšne. ,,A tušíte akú môže mať moc, keď dospeje."
,,Ako ste to mohol dovoliť?!" spýtala sa ryšavo vlasá upírka vydesene. ,,Je to proti zákonom! To dieťa nemá žiť! Nikdy nemalo byť počaté!" Chris temne zvrčal a upírka sebou trhla.
,,Máš pravdu krásna Dian, ale mňa samého tiež prekvapilo, keď som sa dozvedel, že moja dcéra je tehotná so svojim osobným strážcom. Život je hold nepredvídateľný," usmial sa láskavo. ,,Ale aspoň viem, že môj vnuk, ktorý raz Destiny nahradí, bude silný. Lebo ja poznám silu a aroganciu svojej dcéry a viem, aký krutý a neúprosný je Chris. Geniálna kombinácia. Už sa teším na jeho povahu v puberte." Vedela som, že Mike sa bojí malého v puberte ešte viac ako ja. Vedela som, že na rukách držím pekelného démona a to hlavne v prípade, keby mal Mike pravdu a chlapec by po nás zdedil hlavne to záporné.
,,To dieťa je proti zákonom pán môj," ozval sa upír, ktorý sedel na zemi. Mala som dojem že, pán môj, vyslovil v akomsi pohŕdaní. ,,Nemá existovať."
,,Máš niečo proti môjmu vnukovi?" zvrčal Mike a Chrisovo vrčanie som započula tiež jasne. Ani som nevedela odhadnúť, z koho sú upíry viac vydesení. Z Mika alebo Chrisa?
,,Prirodzene, že nie, len to konštatujem," povedal upír rýchlo, aby náhodou neprišiel o hlavu. Mike s úsmevom prikývol. Rozhovor s týmito upírmi mi nebol príjemný a keď odchádzali, bola by som prisahala, že sa, čo ma prekvapilo, pozreli na Chrisa pohľadom, ,,ešte sme neskončili," ale nebola som si tým istá. Netušila som, že táto návšteva bola predzvesť niečoho omnoho horšieho.
,,Destiny!!" vrhla sa mi do náruče Sheila, schádzala som práve zo schodov a mala som čo robiť, aby som nespadla, keď sa na mňa tak vrhla. Elizabeth tiež priskočila a nárokovala si objatie. Toto sú upíry, ktorých mám rada. Napadlo ma, keď som si spomenula na upírov, ktorí mi pred pár dňami sedeli v obývačke.
,,Kde je malý? Tak kde?" poskakovala Sheila nadšene. Až som sa musela smiať, správala sa ako malé decko na Vianoce.
,,Prečo si mu dala meno Darien? Vlastne mne sa páči, ale ako ťa to napadlo?" skákala jej do reči Elizabeth.
,,Pokoj, nechajte ju dýchať," usmial sa Chimeon a aj on ma jednou rukou objal. ,,Sú nedočkavé. Naposledy, keď som ťa videl, si mala tu na niečo na viac," položil mi ruku na brucho s pobavenými iskričkami v očiach.
,,Des?" pristúpil ku mne Simon trochu nesvoj. ,,Ešte sa na mňa hneváš?" Zatvárila som sa prísne, ale nakoniec som sa usmiala.
,,Nie, už skoro nie," povedala som a nechala sa ním objať. ,,Malý je v moje izbe," otočila som sa na upírky. ,,Poďte," naznačila som gestom štvorici upírov, aby ma nasledovali. Potichu som otvorila dvere na svojej izbe. Chris sedel s malým na posteli a bol do neho tak zažratý, že si ani neuvedomil, že sa dvere potichu otvorili. Darien bol v ľudskej podobe a visel otcovi na perách. Chris mu totiž čítal rozprávku o medovníkovej chalúpke, ale vlastne sa s malým viac rozprával, ako čítal.
,,Ale ty sa ježibaby nebojíš, že?" usmial sa na neho pyšne a malý niečo zamrmlal. ,,No jasne, že nie. Ty by si ju zložil, že?" Chris sa s ním bavil trochu smiešnym hláskom, ktorý sa malému asi páčil, lebo po každé, keď Chris slovo zatiahol Darien vydal zvláštny mmkavý zvuk. ,,Posadil by si ju na lopatu a šups s ňou do pece, že. Ale medovníky by sme si dali, že mám pravdu. Povieme mamine, nech nám nejaké zoženie, hmm? Nech rozkáže tete Gardien, nejaké pripraviť? Čo by si na to povedal?" malý veselo zapišťal.
,,Že dnes ste už mali sladkého dosť," povedala som s úsmevom. Chris sebou mierne trhol a pozrel na mňa. Mierne sa primračil, keď zistil, že nie som sama. ,,Chris, dala som malého spať a ty si ho znovu z tej postieľky vytiahol," povedal som mierne vyčítavo a došla som k posteli. Sheila mi poskakovala za chrbtom a naťahovala za malým krk. Keď Elizabeth zistila, že Dariena má na rukách Chris, veľmi rýchlo sa upokojila a Simon s Chimeonom radšej zostali pri dverách, ako keby sa báli k synovi Chrisa priblížiť.
,,Ale on spať nechce, že?" znovu pozrel nežne na malého do perinky. Malý si strčil do pusy skoro celú päsť a niečo zammkal. Natiahla som k malému ruky a Chris mi ho neochotne podal. Keď som mala malého na rukách, už ja obe upírky ku mne priskočili.
,,Bože ty si nádherný," rozplývala sa nad ním Sheila.
,,Pozri na mňa maličký," snažila sa pozornosť Dariena zase upútať Elizabeth. Vtedy sa malý rozhodol, že ľudská podoba už nie je pohodlná a premenil sa. Elizabeth odskočia, keď mi malý skoro spadol, ale ja som ho tesne zachytila.
,,Páni," skonštatoval Chimeon, ktorý už trochu postúpil do miestnosti. ,,On je...," nedokončil a len nemo hľadel na vĺča, ktoré sa štorcovalo a chcelo dole na zem.
,,Hej, premieňa sa a to dosť bežne," povedala som a radšej som ho položila na zem, aby mi nespadol, lebo robil už naozaj veľa prudkých pohybov a nechcela som riskovať, že by mi spadol. Darien pribehol k Sheiliným nohám a začal ju ovoniavať. Sheila sa zohla a začala ho hladkať rovnako ako Elizabeth.
,,Ako dlho sa mení?" spýtal sa ma zaujato Chimeon a aj on podišiel bližšie, aby sa mohol zohnúť a vĺča pohladiť po chrbte.
,,Od vtedy, čo sa narodil. Premieňa sa stále. Vie to byť opacha. Ťažko sa s ním niekam ide, aj keď Chris mu vysvetlil, že sa premieňať nemá bez dovolenia," povedala som a vtedy Elizabeth mierne vypískla a ako so Sheilou sedeli na zemi pritisla sa k nej. Rýchlo som nechápala, čo sa deje, ale až vtedy som si uvedomila, že aj Chimeon sa striasol. Chris sa totiž premenil a zoskočil na zem. Darien sa mykol, keď Eklizabeth vypískla, ale rýchlo pochopil, čoho sa zľakla a tak skočil pred nich a začal na otca zúrivo vrčať. Rozosmiala som sa. Chris totiž zaskučal ustúpil o dva kroky dozadu a ľahol si na zem v poníženom geste vlkov, ,,ty si môj pán." Chimeon to vlčie gesto tiež spoznal a prekvapene zamrkal.
,,Pokoj Elizabeth, Chris sa nepremenil, aby vám ublížil. A keď si sa zľakla, Darien si zmyslel, že vás ochráni," smiala som sa ďalej. Teraz totiž Darien skákal na Chrisovu hlavu a hrýzol ho do uší. Potom zase podišiel k Elizabezh a Sheile, sadol si na zem a vypol hruď ako víťaz. Obe upírky to pochopili a tiež sa začali smiať.
,,Ten malý je úžasný," povedal Simon, ktorý sa mi ktoviekedy ocitol za chrbtom a hľadel na vĺča s pootvorenými ústami. Chris, ale podrazácky vstal, pomaly sa prikradol k Darienovi, aby ho mal na dosah, upíry ich už teraz pozorovali bez strachu, lebo pochopili, že Chris sa s malým hrá, a potiahol ho za chvost. Malý sa prudko otočil a hneď sa za zúrivého vrčania do otca pustil. Chris sa zase nechal podraziť na zem a skákať po sebe. ,,Musí s nimi byť sranda," poznamenal Simon.
,,S nimi oboma je," potvrdila som. ,,Ešte stále si myslíš, že je Chris zlý otec?" spýtala som sa ho a pozrela mu do očí.
,,Nie," povedal mi a usmial sa na mňa. Len periférnym videním som zaznamenala, ako sa Chris na Simona pozrel a naklonil hlavu do boku.
Keď som sa ráno zobudila a nenašla som malého v izbe, nebrala som to ako nič znepokojivé, keďže v izbe nebol ani Chris. Teraz sa spolu túlali po dome často a to hlavne vo vlčích podobách. Malý totiž behal už ako šialenec a Chris ho v tom podporoval. Aj keď som mu musela vynadať, aby dával pozor, lebo malý môže spadnúť zo schodov. Chris uznal, že je to pravda a na druhý deň boli na schodoch bezpečnostné dvierka. Mohla som len pokrútiť hlavou.
Keď som vošla do jedálne, väčšina osadenstva kuchyne sa smiala. Boli tam zatiaľ len upíry a Larissa s Harperom a nejaký sluhovia, medzi nimi aj Marissa so Zeekom, zatiaľ boli stále spolu, som z toho do teraz v šoku. Chris a Darien totiž lietali vo vlčích podobách z jedálne do chodby a zase späť. Chris prudko s malým prebehol okolo nízkeho stolčeka, na ktorom bola postavená váza a tú sa im podarilo rozbiť. Malý sa najprv zľakol, keď sa sklenená váza roztrieštila, ale hneď sa na ňu otočil a začal vrčať. Chris jeho príklad napodobil, zvrčali niečo na seba a už sa zase hnali až mňa vchádzajúcu dnu, skoro zrazili z nôh.
,,Nelietajte!" zvreskla som po nich. Obaja sa okamžite zastavili a došli ku mne. Sklopili hlavy aj uši. ,,A čo tá váza?!" ukázala som nahnevane na ňu a dala som si ruky v bok. Chris aj Darien niečo kajúcne zaskučali. Chytila som prvý obrúsok a švacla som ním Chrisa medzi uši. Darien sa prikrčil v predpokladanom údere, myslel si, že aj on dostane. ,,Teba neudriem," informovala som ho a on na mňa zdvihol veľké teraz jantárové oči. ,,Ale ešte raz a aj ty dostaneš," varovala som ho, aj keď tá hrozba bola planá, musel by naozaj vyviesť niečo omnoho horšie, ako je len rozbitie vázy, aby som na neho dokázala vztiahnuť ruku. Sklonila som sa a zdvihla som ho na ruky. ,,A čo ho ty prosím ťa učíš?" sykla som na Chrisa, ktorý sa už stihol premeniť a hodil na mňa nevinný úsmev.
,,Prepáč?" skúsil to a zatváril sa ako nevinnosť osobne až na to, že jeho vzhľad to podkopával, automaticky, každý kto sa na neho pozrel, musel vedieť, že on nie je nevinný.
,,Ja mám z tvojho prepáč prd, lebo to musím aj tak upratať ja," zafrflal Seth, ktorý už zametal črepiny a utieral rozliatu vodu.
,,A ja takto prídem o všetky vázy," preťal pohľadom Chrisa Mike, ktorý práve vošiel. ,,Práve," otočil sa na mňa. ,,Som si pretrpel ďalší nepríjemný rozhovor s tvojou matkou. Stále mi volá, či o tebe neviem niečo nové. Mala by si sa jej konečne ozvať. Než sa strachom zblázni," pokarhal ma naštvane Mike.
Mike mal pravdu. Jemu mama stále vyvolávala, lebo moje nové číslo, ktoré som si po úteku z domova kúpila, nemala a moja mailová schránka sa plnila prosbami, nech sa vrátim domov a dokonca na mňa začal tlačiť aj Chris s Larissou, nech sa jej už ozvem. Ale ja som vedela, že pokiaľ to urobím, musím jej podať dôvod, prečo som odišla a naozaj som nevedela, akoby na Dariena reagovala.
,,Poď som mnou do maminej nefajčiarskej kaviarne," otočila som sa jeden februárový piatok na Chrisa. Jediná nefajčiarska kaviareň v našom meste sa rýchlo stala maminou a tetinou obľúbenou kaviarňou a chodili tam vždy po robote po štvrtej hodine, každý pondelok a piatok, tak to teda bolo pred rokom, dúfala som, že svoj zvyk nezmenili alebo nezmenili kaviareň.
,,Dúfaš, že ju tam stretneš?" spýtal sa ma, lebo to pochopil.
,,Hej a keď nie, zavolám jej, že sme v meste, nech tam príde a poviem jej celú pravdu o tebe a Darienovi, teda," rýchlo som sa opravila. ,,Toľko koľko jej môžem povedať. Musím vymyslieť vhodnú lož, ktorá vynechá vlkodlakov a upírov."
,,Dobre poďme," súhlasil Chris a vstal od počítača. Bolo pol štvrtej, budú aj štyri, kým tam dôjdem. Malý bolo čerstvo zobudený a tak som sa rozhodla, že nevezmem kočík, ale napchala som ho do klokanky. Keď auto mierilo k mestu, kde som vyrastala, stále som mala chuť Chrisovi povedať, nech to otočí, ale našťastie sa mi podarilo mať ústa zatvorené a neurobiť túto chybu. Vystúpili sme z auta pár metrov od kaviarne. Chris ma musel chytiť za ruku a poriadne stisnúť, aby som dostala odvahu ísť ďalej. Keď otvoril dvere na kaviarni a my sme vošli, nevedela som, či sa mi uľavilo alebo či som sklamaná, že tu nie sú.
,,Poď," potiahol ma Chris do rohu kaviarne, kde boli fotelky do Céčka s dlhšími stolmi aj pre šesť ľudí a uprostred kaviarne stáli zase malé stoly s obyčajnými stoličkami pre dvoch. Keďže bola kaviareň skoro prázdna až na dvoch pánov v oblekoch, ktorý mali na stole rozložené papiere a ešte k tomu sme čakali spoločnosť, zasadli sme si fotelky. Vytiahla som malého z klokanky a tú som položila na bok.
,,Hlavne sa nesmieš premeniť," šepla som mu, keď som videla, ako sa obzerá. Vedela som, že je mu ľudské ešte príliš slabé telo nepohodlné a že by sa rád rozbehol pomedzi stoly a prekutral to tu.
,,Želáte si?" spýtala sa nás servírka a pozrela na mňa. Mala som dojem, že na mňa vyvalila oči, bola som tu s mamou len dvakrát, ale bola by som prisahala, že ma poznala.
,,Horúcu čokoládu," odvetila som a bola by som prisahala, že na mňa tie okále vyvalila ešte viac. Áno bola som tu len dvakrát a dvakrát som si pýtala to isté, horúcu čokoládu. A prečo na mňa takto vyvalila oči, lebo ona určite vedela, že som z domu ušla. Mama s tetou sa tu o tom museli rozprávať a možno jej to aj povedali, lebo ja som vedela, že sa s touto servírkou rozprávajú často, nebola som si istá, či ona nie je dokonca majiteľka.
,,Tak tiež," povedal jej Chris a ona sa spakovala dozadu, aby to pripravila. ,,Upokoj sa," šepol mi, keď odišla.
,,Ja viem, ale som s nervami úplne hotová," povedala som a jednou rukou som si prikryla tvár, lebo druhou som stále podopierala Dariena.
,,Zavoláme jej teraz alebo sa najprv upokojíš tou čokoládou?" spýtal sa ma.
,,Najprv by som sa mala asi trochu upokojiť," odvetila som. Moje nervy boli totiž úplne napnuté. Nevedela som, ako mama zareaguje na môjho syna, ako sa zachová, keď ma vôbec uvidí po tom, čo som utiekla a nahnala jej taký strach. Bude šťastná? Bude plakať? Bude na mňa kričať? Nevedela som a tak som bola nervózna. Prudko som sa mykla, keď sa dvere do kaviarne otvorili. Bol to nejaký mladý párik. Vošli ruka v ruke a pred nimi cupitalo, asi trojročné dievčatko.
,,Destiny," upozornil ma Chris na to, že sa upokojiť ani nesnažím a vlastne mal pravdu, nechávala som paniku ma úplne pohltiť.
,,Mama, bábo," docupitalo malé hnedovlasé dievčatko s veľmi hnedými očami k rodičom, ktorý si sadli k jednému zo stolov, kúsoček od nás.
,,Áno, bábo, ale nekrič, lebo ho zobudíš," pokarhala ju mladá mamička a už aj niečo brblala so svojim partnerom.
,,Tá čokoláda," položila pred nás servírka našu objednávku a pritom nezabudla na mňa a na malého v mojej náručí, vyvaľovať oči. Zamrmlala som ďakujem a ona podišla k dvojici kúsok od nás. Zbytočne som čokoládu pila, sladké ma nevedelo upokojiť.
,,Zavoláme im, aby si to mala čím skôr za sebou," povedal mi, ale potom sa jeho pohľad stočil dole niekam vedľa mňa. Nasledovala som jeho príklad, to to malé dievčatko podišlo skoro úplne ku mne a načahovalo hlavu.
,,Malé bábo," ukázala na perinku v mojom náručí. Usmiala som sa, tá malá ma vyrušila z mojich myšlienok a tak som aspoň na chvíľu mohla zabudnúť na to, že som nervózna.
,,Áno bábo, chceš sa pozrieť?" spýtala som sa jej a malá rýchlo nadšene prikyvovala. Pripomenula mi tým vzrušením, ktoré sa jej zračilo v tvári Sheilu. Sklopila som perinku a ukázala jej Dariena. Malá natiahla prsty. Darien bol hore a tiež dievčatko pred sebou pozoroval veľkými zelenými očami. ,,Ale pozor," upozornila som ju, keď som pochopila, že má v úmysle sa ho dotknúť. Malá prsty najprv odtiahla, ale potom sa ho dotkla, len špičkami prstov, než sa s veselím smiechom odtiahla.
,,Denisa!" pozrel na ňu, pravdepodobne jej otec a vstal, aby vzal malú na ruky.
,,Prepáčte, ona stále niekde lieta, nevšimol som si, že už vás otravuje," pozrel na nás a potom na malú. ,,Čo som ti hovoril, Denisa?"
,,Aby som neutekala a ostala pri vás," povedala smutne. ,,Ale vy ste iba tu," ukázala obhajobne na stôl a potom na miesto, keď pred chvíľou stála. ,,A ja som bola iba tu."
,,Aj tak som ti hovoril, že nemáš ľudí otravovať. Je tu bábo, nemôžeš pišťať. Znovu sa ospravedlňujem," pozrel na nás opäť, už som sa nadychovala k odpovedi, keď ma Chris predbehol.
,,To je v poriadku, neotravovala, vlastne som rád, že nás rozptýlila. Malý je aj tak hore, tak ho nezobudila," vysvetlil Chris a vtedy k nám natiahla krk, aj mladá žena.
,,Chlapec?" usmiala sa na mňa.
,,Áno, volá sa Darien," potvrdila som, keď si jej partner sadal znovu oproti nej aj s malou na rukách, ale tá sa začala štorcovať, že chce ísť späť na zem a tak ju znovu položil. Tá nečakala a rozbehla sa k Chrisovi.
,,Denisa," teraz sa za ňou zamračila jej mama.
,,To je v poriadku," usmial sa Chris, sklonil sa k nej a niečo je začal šepkať. Neviem čo jej hovoril, ale malá sa nadšene smiala.
,,Vyzeráte nervózna," pozrela na mňa malá žena súcitne. Zasmial som sa a musela som uznať, že môj smiech znie hystericky.
,,Slabé slovo," povedala som jej.
,,A viem, že sa nepoznáme a že ma do toho nič nie je, ale môžem sa spýtať, prečo ste taká nervózna?" zdalo sa, že aj keď nevie o čo ide, tak so mnou súcití.
,,Môžete a ja vám to pokojne poviem," pozrela som na ňu a ona sa ku mne naklonila. Dokonca aj jej partner na mňa pozrel zaujatý.
,,Keď som sa pred rokom dozvedela, že som tehotná radšej, ako by som riskovať zlosť svojich rodičov, som utiekla. Teraz som sa vrátila a chcem sa s nimi stretnúť, ale som vydesená z ich reakcie," priznala som úprimne.
,,Bojíte sa, že malého neprijmú," prikývol mi otec dievčatka a ja som prikývla.
,,V podstate," súhlasila som s nimi. Potom sme sa začali rozprávať o deťoch, bola to pohodlnejšia téma, ale nerozprávali sme sa ani pol hodinu, keď sa dvere kaviarne otvorili. Nebola by som si to ani uvedomila, keby...
,,DESTINY!" prudko som zdvihla hlavu a aj mladý pár pozrel k dverám. Rýchlo som vstala a podala som malého Chrisovi, aby som k svojej mame a tete mohla podísť.
,,Mamy, ja viem, že sa hneváš, že som utiekla, ale najprv ma vypočuj a až potom...," nenechala ma dopovedať, tuho ma totiž objala a započula som jej vzlyk.
,,Máš ty vôbec predstavu, ako som sa bála. Stále som si vedela predstavovať, len to najhoršie," šepkala mi nahnevaným hlasom, ktorý ale podkopával fakt, že plakala.
,,Je mi to ľúto," šepla som. ,,Ale preto som ti písala. Písala som, že sa mám dobre a že sa o mňa báť nemusíš." Keď ma mama vyobjímala, nárokovala si objatie aj teta, ktorú som určite tým svojím zmiznutím tiež vynervačila. ,,Utiekla som, ale mala som na to dôvod," povedala som pevne a otočila som sa na Chrisa, ten s povzdychom vstal a podišiel k nám aj s dieťaťom na rukách. Vzala som si ho od neho. ,,Mamy toto je Darien," ukázala som jej svojho malého syna. Ten bol stále hore a moju tetu a mamu si obzeral veľkými očami. ,,Darien," prihovorila som svojmu synčekovi. ,,Čo hovoríš na svoju babku," pozrela som na mamu vyzývavo. Tá si zakryla rukou ústa a mala som pocit, že nemá ďaleko od šoku.
Čakala som maminu zlosť, čo ma prekvapilo bolo, že neprišla. Vzala si malého na ruky a videla som slzy v jej očiach, keď ho chovala.
,,Prečo si, ale ušla?" spýtala sa ma, keď už sedela aj s tetou s nami pri stole.
,,Bála som sa vašich reakcií a asi som si chcela dokázať, že to zvládnem aj sama. Postarať sa o neho," povedala som to, čo bola jasná lož. Nevedela som sa sama o seba postarať. Potrebovala som Chiemona a jeho rodinu a nakoniec som bola rada, že to všetko dopadlo tak, ako to dopadlo.
,,Ja som s tým útekom musel súhlasiť," povedal Chrisa a pozrel mojej mame do očí. ,,Nevedel som totiž, ako sa pred vás postaviť. Bola ste ku mne vždy dobrá a prijala ste ma pod svoju strachu, aj keď na žiadosť Mika. Vždy ma ľudia odohnali, vy nie. A potom sa stalo toto. Dôverovala ste mi, zverila ste mi svoju dcéru a ja som vedel, že som tú dôveru zradil. Moje ospravedlnenie je len to, že som vašu dcéru neskutočne miloval a stále milujme. Neľutujem, že sa to stalo. Lebo nadovšetko milujem ako vašu dcéru, tak svojho syna a to sa nezmení." Mama prikývla, akokeby tomu rozumela.
,,To stretnutie dopadlo lepšie, ako som si myslela," povedala som, keď som si s úsmevom ľahla do postele vedľa svojho syna. Chris mu ležal po druhom boku a spiaceho ho pozoroval.
,,Zbytočne si sa bála, tvoja mama je fajn," šepol a videla som, ako zívol. Zaspávala som šťastná s pocitom, že veci by ani už nemohli byť lepšie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rainorchid
29. 6.júna 2010 15:07
a teraz bude krutý zvrat... áááá
Napíš svoj komentár