,,Si hore? No, konečne už som si myslela, že sa ani nezobudíš," pozrela som sa do boku odkiaľ som počula Larissin hlas. Znudene pretáčala noviny a ani na mňa nepozrela.
,,Čo sa stalo?" spýtala som sa zmätene a posadila som sa. Hlava ma už nebolela, to som vedela iste, ale tú bolesť som si pamätala. Musela som stratiť vedomie. No stres a otras mozgu spolu nejdú veľmi do kopy.
,,Čo všetko si pamätáš?" spýtala sa Larissa, konečne odhodila noviny bokom a pozrela na mňa.
,,Marcusa a to, že nás zajali. Potom ste prišli vy. Oháňala si sa panvicou," zaškľabila som sa a pokračovala. ,,Harper zabil Marcusa. A potom som si pamätala závrať a ako sa klepem," pozrela som na ňu v nemej otázke, lebo nič viac som si vybaviť nevedela.
,,To je všetko? Nič viac si nepamätáš?" spýtala sa a teraz sa začala škaredo mračiť. Nevedela som prečo.
,,Nie ja...," nedopovedala som, lebo keď som si na tvár položila ruku a zavrela oči, zablesklo sa mi pred očami, ako som stála na trávniku a vrčala. Trávnik? Vrčanie? Naposledy som vrčala, keď chcel Marcus ublížiť Darienovi. ,,Kde je Darien s Chrisom?" panicky som sa okolo seba poobzerala.
,,Sú prirodzene vonku. Ty si bola mimo štyri dni. Snáď si nemyslíš, že u teba celé dni presedia. Obzvlášť, keď ti nič nie je," odvetila posmešne.
,,Asi mám len otras mozgu, že?" spýtala som sa a vtedy do izby vošiel Harper.
,,No pokiaľ ja viem, tak ti nie je vôbec nič," zaškeril sa na mňa. ,,Ako sa cítite kráľovná," usmial sa na mňa. ,,Asi zmätene to sa stáva po prvej premene kráľov a kráľovien."
,,Kráľovná?" otvorila som a zatvorila som ústa. ,,Ja? Čo? Ako? O čom to hovoríš?" zakoktala som sa. ,,Ja som sa premenila? Ja...?" hej bola som zmätená. ,,Kedy?" dostala som zo seba poslednú aspoň trochu rozumnú otázku.
,,Premenila si sa tesne po boji," oznámil mi Harper pokojne a sadol si na kraj postele. ,,Vôbec si to nepamätáš.
,,Ja len...," zase mi v mysli prebehol záblesk lesa a ja som si pritlačila prsty na spánok. ,,Len nejaké záblesky."
,,Premenila si sa," potvrdila mi to Larissa. Vybehla si von zo skladu, v ktorom ste boli zavretí. Chvíľu si uháňala lesom. Mike ťa dal pár vlkodlakom na starosť. Mali ísť za tebou, ale radšej sa od teba držať ďalej. Mike hovoril, že si z prvej premeny asi nič extra pamätať nebudeš. Vraj aj on si pamätá len niečo. Vtedy ťa ovládnu pudy a proste telo zatúži vyskúšať si tú voľnosť. Vraj sa príliš neovládaš. My sme odišli domov a o dve hodiny došli vlkodlaci aj s tebou, že si v lese z ničoho nič omdlela. Už si mala ľudskú podobu."
,,Necítim sa ako kráľovná," povedala som zamyslene a obzrela som sa. ,,Necítim žiadnu...," nedopovedala som. ,,Harper, v ktorej najbližšej miestnosti je televízor?" spýtala som sa mierne prestrašene. Seth hovorila som ti, aby si to tam nedával. ,,Gardien?" šepla som.
,,Televízor je v obývačke, inak je najbližší na poschodí. Ale zapnutý je ten v obývačke. A Gardien práve hubuje Setha a keďže obe tieto veci počuješ, môžem ti povedať len to, že si práve zistila, že máš vlkodlačí sluch," povedal mi Harper pobavene. Larissa sa chvíľu tvárila, že nevie ktorá bije, ale nakoniec jej to došlo a zaškerila sa na mňa.
,,Si kráľovná, tak čo bude tvoj prvý kráľovský rozkaz?" spýtala sa ma Larissa pobavene, ale nestihla som jej odpovedať, lebo do izby vošiel Mike. Počula som jeho kroky už na schodoch, keď sem mieril.
,,Stavím sa," povedal zároveň s tým, ako vošiel. ,,Že to aby ma dali popraviť," tváril sa vážne, keď to hovoril. ,,Prepáč, som trochu v rozpakoch. Mám si kľaknúť?" spýtal sa a ukázal na zem. Teraz nastala otázka, čo s Mikom. Ja som sa necítila byť kráľovnou. Nechcela som o ničom rozhodovať. Chcela som tráviť svoj čas s Chrisom a svojím milovaným Darienom.
,,Nie, lebo ty ešte dlho budeš kráľ," povedala som a Mike s Harperom nadvihli obočie. ,,Možno som ťa vystriedala, ale necítim sa na to, aby som začala vládnuť. Zatiaľ nie. Ale dohliadať na teba budem, to si teda píš," zamračila som sa a Mike sa usmial.
,,V tom prípade, keďže mi môj post nechávaš alebo lepšie povedané, kým ťa zastupujem do doby, než trón budeš chcieť, odchádzam. Lebo mám ešte nejaké kráľovské povinnosti," uškrnul sa na mňa a odchádzal preč, ale z toho jeho úsmevu mi behal mráz po chrbte.
,,Myslím, že si budem musieť zistiť aké," povedala som stiesnene a Harper sa zasmial.
,,No kontrolovať ho budeš musieť, inak si bude robiť, čo sa mu zachce, tak ako tomu bolo do teraz a to jeho vládnutie sa ti moc krát nepáčilo," žmurkol na mňa a tiež sa pobral preč. Larissa na mňa pozrela a zaškerila sa.
,,Vieš nad čím som rozmýšľala," spýtala sa ma a ja som záporne pokrútila hlavou. ,,Že až budem mať dieťa, tak ma Sam premení na vlkodlaka a ty budeš moja kráľovná. Je tak?" nesmelo som prikývla, lebo aj mne to došlo len teraz. ,,Takže si dopredu musíme pár vecí ujasniť," povedala vážne, ale nakoniec to nevydržala a jej tvár sa stiahla do pobavenej grimasy. Nevedela ostať vážna a ja tiež nie, tiež som sa musela škeriť.
,,Nóóó, budeš mi otročiť, čo iné ti zostáva," rozvalila som sa na posteli ako veľký vládca, ale ona po mne mrskala z jedným z mnohých vankúšikov na posteli.
,,Iste," odsekla. ,,Chcela som tým povedať, že keď sa mne opovážiš dať príkaz, tak ti vybijem zuby a ty vieš, že ja nie som násilnícka."
,,Teba dať rozkaz. Lariss, keby som niekedy takú blbosť náhodou urobila, tak budem stáť, kým mi tie zuby budeš vyrážať," obe sme sa zachechtali a ani to nebolo vtipné.
,,Mimochodom, opováž sa dávať rozkazy mojim deťom," varovala ma ako druhé, ale teraz bola zase vážna. ,,Vlastne," úsmev razom zdobil jej tvár. ,,Ty si možno Dariena pokrstiť nedala, ale to svoje si ja pokrstiť dám, takže kto si myslíš, že bude krstnou?"
,,A to svojmu krstňaťu nemôžem dať sem - tam príkaz, veď by s mojim synom rozbili barák," nadvihla som obočie. ,,Lariss, ty a tvoja rodina, nikdy, NIKDY, nebudete pod mojimi príkazmi. Nikdy."
,,To ti tiež radím," vymenili sme si ďalší úsmev.
,,Darien!" vykríkol Chris za malým, ktorý sa za mnou rozbehol ako blázon. Chris si najprv neuvedomil, kam malý beží. Keď ma uvidel asi dvadsať metrov od neho, zarazil sa. Malý mi začal behať pri nohách. Zdvihla som ho zo zeme a ako na rozkaz sa premenil.
,,No ahoj, chýbala som ti?" spýtala som sa a vtisla som mu bozk na čelo. Ale malý sa zase premenil. Nechcel byť na rukách, aj keď som spala štyri dni. Vĺča pobláznené. Zdvihla som pohľad, keď sa malý rozbehol. Nevadilo mi, keď mi na pozemkoch zmizol z dohľadu. Všade okolo bolo dosť vlkodlakov, čo ho strážili a aj Astrit s Kiarou. Až teraz mi došlo, že keď som sa prebudila, tak pri mne po dlhej dobe neboli. Myslím, že pochopili, že rozkazy pre ne sa zmenili alebo zmenia, ako náhle sa zobudím. Usmial som sa, keď sa Chris vydal smerom ku mne. Zastavil odo mňa na pol metra a zrazu urobil niečo, čo by som nikdy nečakala. Klesol na koleno, zohol hlavu. Klaňal sa mi. ,,Čo blázniš?" šepla som. Zdvihol hlavu a pozrel mi do očí.
,,Si moja nová kráľovná. Len vyjadrujem úctu," povedal pokojne, ako keby to bolo úplne normálne.
,,Si niekto, koho milujem. Si otec môjho dieťaťa. Najvyššia úcta, ktorú ku mne môžeš vyjadriť je to, že sa mi už nikdy nepokloníš. Nie týmto spôsobom," povedala som a počula som, že môj hlas znie naštvane a sklamane zároveň. Chris vstal.
,,Milujem ťa," šepol a zronene pozrel za vĺčkom, ktorý teraz napadol jedného z vlkodlakov z vili a nútil ho, aby sa zapojil do jeho plašenia sa. ,,Vieš," povedal so smutným smiechom a pozrel bokom, ako keby sa chcel vyhnúť mojim očiam. ,,Keď som bol ešte chlapec. A naháňal som upírov, aby som pomstil Elleninu smrť, tak som si predstavoval, že raz zvrhnem Mika z trónu. Nenávidel som ho. Vieš, raz mi jedna upírka povedala, že by som bol lepší vládca ako Ted. Bol som vtedy dieťa a upírov som videl prvý raz. Ale keď to povedala, vždy ma to mátalo a lákalo. Vždy ma napadlo, aké by to bolo, keby on mne ležal pri nohách. Pokiaľ ostanem tvojím milencom, tak som kráľ. Je to ironické, ale už dávno mi to nepríde ako niečo lákavé. Už dávno nechcem, aby bol Mike podo mnou. Aj keď môj vzťah k nemu sa nejako extra výrazne nezmenil."
,,To je dobre, veľmi dobre," povedal som pomaly, keď som ho pohladila po tvári a on pozrel do zeme. ,,Lebo keby si o jeho post stále stál, tak by som nevedela, na čom skutočne som," pozrel mi do očí a nechápavo sa primračil. ,,Nevedela by som," rozhodla som sa to vysvetliť. ,,Či si so mnou preto, lebo ma miluješ alebo kvôli moci a kvôli pomste Mikovi. Ale keďže ty už o ten post ani nestojíš, tak viem, prečo si so mnou."
,,O tom nepochybuj, nikdy, milujem ťa," šepol a jeho ruky sa mi zamotali okolo pásu, keď si ma pritiahol k sebe. ,,Kráľovná moja. Nikdy by ma ani vo sne nenapadlo, že budem mať Mikov post, nie takým spôsobom, že ho porazím, že ho zabijem, ale že sa zamilujem do jeho dcéry. Dcéry, ktorá má byť a je kráľovnou."
,,To preto, lebo si si myslel, že kráľ bude Ted," zasmiala som sa mu už do pier, lebo sa skláňal k bozku.
,,Tak pomôže mi niekto!" ozval sa výkrik a obaja s Chrisom sme sa obzreli, nestihnúc sa pobozkať. Dimitri stál na sude a pod ním vrčal a poskakoval malý vlkodlak. Obaja sme sa rozosmiali, ale to, že náš syn je a navždy bude bláznivé číslo, sme už tak nejako tušili.
Týždeň uplynul tak, že som sa učila ovládať svoju vlčiu časť. No učila ovládať, je asi blbosť. Keď sme kráľ vlkodlakov ide to samo. Porazila som aj Chrisa, ale Ted sa mi smial, že len preto, lebo ako vlkodlak mám väčšiu silu a rýchlosť, ale moja technika boja je k smiechu. Chvíľu som sa durdila, ale sama som musela uznať, že je to pravda. Ja som bojovať nevedela. I keď Ted a Josh sa už dlhšiu dobu neskrývali, teraz mi prišli ešte slobodnejší. A keď som Mikovi zakázala akokoľvek na Josha siahnuť, naschvál sa bozkávali aj pred ním. Ale prvý deň bol Mike predo mnou a tak nesiahol na Josha, ale do kobiek zavrel Teda. Našli sme ho až na druhý deň ráno poriadne vytočeného a aj keď po mne požadoval aj rozkaz, že nemôže siahnuť ani na neho osobne, odmietla som ho vydať, aby mal Mike aspoň nejakú tú páku. Chris sa nosil po vile niekedy až moc pyšne, obzvlášť, keď mu do cesty vošiel Mike. Vedela som, že len provokuje a vyžíva sa v tom. Jeden večer som poprosila Larissu, aby nám postrážila Dariena, mala som totiž s Chrisom svoje plány.
Bozkávali sme sa a on ma priľahol ako obyčajne, vždy chcel byť navrchu, ale dnes som mala iný plán. Aby si mladý nezvykal. Keď som nemala na neho silu, nezostalo mi iné, len sa mu podriadiť, ale teraz už nie. Teraz ma už bude poslúchať. Prevalila som ho silou pod seba, lebo sa vzpieral. Veľmi rýchlo chcel pozície vymeniť, ale nedovolila som mu to, silou som ho pritlačila do perín a vedela som, že na mňa nemá.
,,Des," šepol nespokojne do mojich pier, zatiaľ čo moje ruky prechádzali po jeho tele. ,,Destiny," zopakoval moje meno, keď som bozky presunula na jeho krk. Ruky mi položil na boky pokúšajúc sa ma zhodiť, vedela som, že sa chce dostať na pozíciu hore.
,,Hmmm??" zahmmkala som mu do krku a moje pery sa vykrivili v pobavený úsmev. Neodtŕhala som sa od jeho krku a neprestávala som ho dráždivo hladkať.
,,Destiny!" jeho naštvanejší hlas a silnejší stisk na bokoch ma prinútil pozrieť mu do tváre. Mračil sa a mňa, to naopak viac pobavilo.
,,Áno láska?" spýtal som sa, neodpovedal mi, len sa ma pokúsil zase pod seba pretočiť. Nepohol mnou. Naopak ešte si prihoršil, lebo som zdrapla jeho ruky a uväznila som mu ich pokrčené tesne nad hlavou. ,,Ja viem, čo chceš," zašepkala som. ,,Ale žiadne také dnes budem ja tá, kto to povedie," pozrela som na neho víťazne a zase som zaútočila na jeho krk, ale ruka mi som mu stále väznila tie jeho.
,,Des," zacítila som, ako sa podo mnou začal štorcovať. Tým si veľmi nepomohol, lebo som sa o neho ešte just začala obtierať a on zavzdychol. Privrel oči a chvíľu vyzeral, že sa nakoniec poddá, ale zrazu začal panikáriť. ,,Des, nie! Pusť ma prosím!" do tých slov dal toľko bolesti a do uvoľnenia rúk toľko sili, až som ho prekvapená pustila a nechala sa ním zo seba zhodiť, ale neprevalil ma pod seba, ako som si myslela, že to urobí, keď ho pustím. Len ma zo seba zhodil, vstal a prešiel k oknu. Ruky sa mu triasli, keď pozeral do tmy.
,,Nechceš mi niečo povedať?" spýtal som sa jemne, lebo táto jeho poplašená reakcia mi nešla do hlavy. Rýchlo na mňa pozrel, vyzeral vážne vyľakane. ,,Chris," vstala som, keď pozrel do zeme a podišla som k nemu. ,,Čo sa deje?"
,,Ja prepáč, ale nedokážem to, keď. Chcel som. Veľa krát, keď si to tak chcela, ale neviem to," pozrel bokom a ja som ani nepochopila, o čom to hovorí.
,,Chris, ja ti nerozumiem," priznala som popravde a prezerala som si ho. Chris sa mi otočil chrbtom a ruky položil na parapetu. Vyzeralo to, že mi nechce nič povedať. Zozadu som ho objala a nechtami som mu začala jemne škrabkať svaly na bruchu. Mal to rád, to som zistil už pri rieke, keď nás prvýkrát napadli upíry. Teraz mi to prišla ako veľmi vzdialená doba, ako časy pred mnohými rokmi. O chvíľu sa naozaj vzpieral proti mojim rukám a vrnel ako kocúr. ,,Povieš mi to?" šepla som tú otázku a Chris zastavil činnosť mojich nechtov. Otočil sa mi čelom.
,,Prepáč," šepol opäť. ,,Ty si sa často so mnou preťahovala o pozíciu hore, ja som si to všimol Des, a chcel som ti to dovoliť, ale niektoré rany sú príliš hlboké. Niektoré jazvy nezmizli a veci, ktoré na mne napáchal Marcus sa proste nevyparia."
,,Nerozumiem," priznala som, že nechápem, o čom hovorí. ,,Čo má Marcus spoločné s tým, kto z nás dvoch je v...," nenechal ma dopovedať.
,,Bezmocnosť," prerušil ma tým jediným slovom. ,,Už nemôžem byť bezmocný. Bojím sa toho. Už viac nie," sklopil hlavu. ,,Keď som bol dieťa, tak ma Marcus nadrogoval, lebo som sa nemohol brániť. Bol som bezmocný. Keď sa s tebou milujem, často strácam kontrolu sám nad sebou. Keď som sa do teba zamiloval a uvedomil si, že som pri tebe bezmocný, desilo ma to, ale keď si sa ma dotýkala, bol som otupený a to ma robilo bezmocným. Neviem, čoho som sa bál viac. Či Mikovho zákazu nepriblížiť sa týmto spôsobom k jeho potomkom, alebo toho pocitu bezmocnosti, keď sa ma dotkneš, keď pri tebe strácam hlavu. Keď sa milujeme často krát som bezmocný, ale aspoň aký taký pocit kontroly mi dodáva to, že ty si podo mnou."
,,Nikdy by som ti neublížila, to mi snáď veríš?" šepla som, ale Chris s povzdychom pokrútil hlavou, ale nie v zápornom geste, ale v geste, že mu nerozumiem.
,,Nie Des, ja sa nebojím, žeby si mi ublížila a keby si aj chcela, beriem to tak, že na to máš plné právo. Nebojím sa, že mi preženieš striebrom srdce, keď budem bezbranný, na to ma nepotrebuješ bezbranného, len povedz, že to chceš a môžeš si ma zabiť. Som tvoj, chápeš je to moja voľba. Ide o ten pocit bezmocnosti. Nechcem si už pripadať bezmocný, už nie," hľadel mi do očí, keď mi to hovoril. ,,Tak mi to odpusť, ale moja túžba byť hore, nemá čo robiť s tým, či ti verím. Je to len strach. Proste niečo potrebujem mať pod kontrolou."
,,Chápem," šepla som skoro nečujne aj na vlkodlačí sluch. Chytila som ho za ruky a ťahala som ho k posteli. Nechal sa. Ľahla som si a stiahla som ho k sebe, lepšie povedané na seba. Usmial sa. Pochopil. ,,Nebudem ťa nútiť," šepla som mu.
,,Milujem ťa," povedal tichučko, keď sa pustil do bozkávania môjho krku.
,,Neruším?" spýtala som sa, keď som vpadla do Harperovej pracovne. Harper so Sheilou hodili po mne prestrašený pohľad, ale keď som sa uškrnula, uvoľnili sa. Sheila sedela na Harperoveom stole. Harper stál medzi jej roztiahnutými nohami a bozkávali sa, keď som otvorila dvere.
,,Ty niečo potrebuješ, Des?" Harper bol nervózny, teraz som bola jeho kráľovná, ale ešte som nijako nezmenila zákony týkajúce sa vzťahov. Spať s upírkou sa za Mika určite rovnalo trestu smrti.
,,Hej, Mike mi povedal, že máš podklady o Svorke Trimi. Máš ich?" spýtala som sa ho a on od Sehili ustúpil. Ona bola rozpačitá, ale Haper sa pohyboval ako pes očakávajúci útok. Pomaly a obozretne. Vytiahol nejaké papiere zo skrinky a podal mi ich.
,,Díky," usmiala som sa na neho, lebo som dúfala, že ten svoj napätý postoj uvoľní, ale bezvýsledne. ,,Inak ste spolu zlatý," zaškerila som sa skôr, ako som z miestnosti aj s podkladmi odišla. Sheila sa zachechtala a všimla som si, že aj Harper sa na chvíľu uvoľnil. Keďže som bola kráľovnou, uvedomovala som si, ako sa ľudia vo vile okolo mňa uvoľnili. Nikdy nečakali moje tresty, na to som tu stále mala Mika a pokiaľ niekto niečo vyviedol a Mike ho chcel potrestať, tak každý vlkodlak žiadal, aby som zhodnotila ja, či to stojí za trest a za aký vysoký. Vtedy prišli úplne najšťastnejšie dni v mojom živote. Chris po mojom boku a dieťa na rukách. Nič nám nechýbalo, ako by sme mohli byť šťastnejší? Odpovedala mi Larissa ani nie dva mesiace na to.
,,Destiny! Destiny!" vletela nám ráno do izby nadšená Larissa. Vlčice ten jej budíček okomentovali vrčaním . Chris sa mykol, keď cez neho na posteli preletela, kďže on spal bližšie k dverám. Vôbec sa neunúvala jeho prítomnosťou vedľa mňa, keď na mňa skočila priamo cez neho. Podľa jeho bolestného povzdychu som odhadla, že ho asi kopla.
,,Čo blázniš?" spýtala som sa priškrtene, to ako ma tuho objala a očkom pozrela na Dariena v postieľke, ktorého síce Larissa zobudila, ale keď si uvedomil, že to je len ona, kto tak vrieska, nezačal plakať.
,,Hádaj čo! Hádaj!" zvreskla mi do ucha.
,,Čo?" spýtala som sa, keď sa odo mňa trochu odtiahla. Najprv si zakryla ústa rukou, oči jej len tak iskrili . Prečo mám dojem, že viem čo mi oznámi?
,,Som tehotná!!" zhučala opäť nadšene. Tak preto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár