,,Destiny, Destiny, hádaj čo," povedala a hneď predo mňa vystrela pohryzenú ruku, ktorú mala omotanú šatkou. To vlkodlačie hryznutie som cítila, nemusela si tú šatku ani rozväzovať. ,,Najbližší spln je vo štvrtok," povedala s úsmevom. ,,Vo štvrtok sa stanem vlčicou."
,,Takže mi konečne budeš podliehať? No konečne od teba bude pokoj," poznamenala som sa so smiechom, ale ona do mňa a naštvane, hravo sotila.
,,Buď ticho, daj mi rozkaz a zlizneš si to! Radšej počúvaj!" začertila sa a pustila sa do rozprávania.
,,Lariss, môžeš na moment," objavil sa vo dverách Sam práve vo chvíli, keď Larissa dávala späť ich syna. Mal pol roka a volal sa Nicolas. Krásne dieťa so zelenými očami po rodičoch a gaštanovými vláskami otca.
,,Jasne," pozrela jeho smerom. ,,Tom," zakričala na svojho sluhu, ktorý okamžite pribehol. Larissa nemusela nič hovoriť, dobre vedel, čo chce a tak zaliezol do jej izby strážiť malého. ,,Čo potrebuješ?" spýtala sa Sama. Sam neodpovedala, len vzdychol a vydal sa dole chodbou. Larissa nadvihla obočie, ale nasledovala ho aj von z vili smerom do lesíka. Zastavili sa až pri jazere. O tomto čase tu už nikoho nebolo, väčšina vili už pokojne spala. Sam pozrel na dorastajúci mesiac.
,,Dodnes som neprišiel na to, prečo je pre niektorých z nás prekliatím," povedal, keď na neho hľadel. ,,Ale teraz, keď tu tak stojím a rozmýšľam nad tým, čo by som mal urobiť, nie som si istý, či sa mi to páči."
,,Čo či sa ti páči?" Larissa nechápala, kam tým smeruje. Sam sa jej konečne otočil čelom a pohľad venoval jej, nie mesiacu.
,,Vieš, nikdy som lunu nepovažoval za svoju nepriateľku," povedala a dôkladne si obzeral Larissinu tvár. ,,Pre mňa bola to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Noc splnu, keď som sa prvýkrát premenil, bola mojim koncom, aj začiatkom. Skončilo niečo nudné, existencia nepotrebná a začal život hrajúci farbami, zrazu som si pripadal ako niekto, ako niekto dôležitý. Skončilo nezmyslené vysedávanie v baroch a začal lov. Lov pre to, aby sme niekomu zachránili život. Zrazu mala moja existencia zmysel. Ale dar to bol pre mňa. Lariss, si si istá, že sa chceš premeniť na jedného z nás?" Larissa pootvorila ústa, keď jej došlo, kam tým mieri a pozrela do zeme. ,,Ja som to síce nikdy neoľutoval, ale nemôžem ti sľúbiť, že ani ty to neoľutuješ." Urobila k nemu dva kroky, boli od seba už len kúsok.
,,Chcem stráviť večnosť s tebou a Nicolasom, sľúbil si, že budem môcť. Toto tvoje váhanie sa mi nepáči, Sam," povedala a mierne sa primračila.
,,Čo keď to raz oľutuješ?" spýtal sa a pozrel na lunu ako niekto, kto žiada, aby mu povedala, že Larissa svoje rozhodnutie neoľutuje. Že mu nikdy nebude vyčítať, čím ju spraví. Monštrom noci. Lebo nech si hovorí kto chce, čo chce, vlkodlaci, aj keď majú len dobré úmysly, vždy boli a navždy zostanú monštrami. ,,Čo keď raz oľutuješ, že si neostala človekom?"
,,Tak sa postaraj, aby som neľutovala," šepla mu do pier, keď sa vydvihla na špičky. ,,Postaraj sa, aby som bola šťastná," Sam sa usmial tesne pred tým, ako sa ich pery spojili. Ten bozk prerušilo jeho hravé vrčanie, zasmiala sa, keď sa od nej odtrhol, odskočil dozadu a dopadol na všetky štyri už ako zviera. Čupla si na zem. Začal bláznivo vrtieť chvostom. Ľahol si na zem a pretočil sa na chrbát. Jazyk, ktorý mu visel bokom z papule vyzeral viac ako len komicky. ,,Sam, neblázni sa!" povedala a mierne sa smiala. Nežne na svoju lásku pozrela. Nesmie ale dovoliť, aby ešte váhal. Vyhrnula si rukáv trička. Vlk sa posadil a hľadel na jej ruku. ,,Nebudem ľutovať, nikdy," vyhlásila. Vlk sa k nej s jemným skučaním priblížil. Oblizol jej ruku dlhým jazykom a následne zovrel tesáky okolo jej ruky. Pozrel jej jantárovými očami do jej zelených v nemej otázke. Ona sa v odpoveď len usmiala a prikývla. Zasykla, keď zacítila, že jeden z ostrých zubov preťal jej pokožku a tým spečatil jej osud. A dal v jej očiach úplne iný rozmer slovu večnosť.
,,Destiny!" mykla som sa, keď mi do izby vletel Nicolas. Vedela som, že po schodoch letí, jeho zatiaľ ľudský dupot som počula.
,,Mama," za ním vletel aj Darien. Jeho som už nepočula. Nie len preto, že bol vlkodlak. Vlkodlaka by som počula, ale nie tohto. Darien sa pohyboval v rýchlosti a tichosti. Sila a elegancia mu boli vlastné. Pozrela som na obidve deti. Vlastne deti? Teenagerov. Darien mal pred nedávnom sedemnásť a Nicolas pätnásť. Obidvaja mi skočili na posteľ. Astrit a Kiara sa zastavili tesne pri posteli, keďže mňa už strážiť nemuseli, ich rozkazy zneli, aby strážili chlapcov.
,,No čo je?" spýtala som sa a oboch som si ich obzerala. Nicolas mal toho v sebe veľa z otcovej krásy, ale aj jemnosť a pohľad matky. Zelené oči hľadeli ako tie jej, aj keď boli sýtejšie zelené. Detské telo a guľaté rysy sa vytrácali, čím ďalej tým bol viac mužskejší. Darien na mňa hľadel svojimi zvláštne modrozelenými očami. Stále som nevedela, ktorá farba to je. Jeho chlapčenské rysy sa vytratili už skoro úplne. Zdedil aj Chrisov štýl obliekania a celkovo sa na neho postavovo dosť ponášal. Často Chris frflal, že mu zmizli tie či oné rifle a veľmi rýchlo vždy našiel vinníka. Darien to vždy okomentoval tým, že on si vždy dokáže kúpiť dobré veci.
,,Sme hladní," vyhlásil Darien. ,,A povinnosťou matiek je nakŕmiť si svoje hladujúce potomstvo."
,,Prečo hovoríte mne, že ste hladní, povedzte Larisse, čo ja s tým?" odvetila som, ale Nicolas pretočil očami.
,,Mama predsa niekam odišla s otcom. Nechcem uvažovať nad tým, kam a prečo, ale už dve hodiny tu nie sú," povedal mi a ja som sa na posteli posadila. Toto teda znamenalo, že som s nimi v chate sama. Lebo Chris bol na obhliadke okolia.
,,To si jeden chleba neviete odrezať sami?" spýtala som sa a skrivila som tvár v nespokojnej grimase.
,,Vedieť by sme aj vedeli, len sa nám nechce," odvetil inteligentne Darien a zaškeril sa na mňa späť. ,,Takže rýchlo vstávaj." S tým z postele zoskočil a už aj sa hnal dole schodmi, Nicolas mu bol hneď v pätách. Znovu som po schodoch započula, len jedno dupotanie. Vstala som a pozrela som na hodiny. Boli tri hodiny poobede. Nebola som unavená, len som sa po odchode Chrisa zatiahla do izby. Zišla som dole, obaja chlapci sedeli na sedačke a Darien sa prehrabával v DVDčkych.
,,Čo pach krvi?" navrhol Nicolasovi a a zamával DVDčkom vo vzduchu.
,,To vráť, to je od osemnásť!" prikázala som a otvorila skrinku, kde by malo byť pečivo a chleba k môjmu prekvapeniu, tam nebolo nič. Primračene som začala otvárať ďalšie skrinky. Zdá sa mi to alebo tu skutočne nie je čo jesť?
,,Videli sme vás trhať upírov na cucky a niekedy sme pri tom aj pomáhali," povedal Nicolas a nadvihol obočie. ,,To si naozaj myslíš, že nás vyplaší film?" Nijako som na to nezareagovala, lebo bola pravda, že tieto decká si toho prežili a tiež videli viac ako len dosť.
,,Pach krvi, decká hra, dom voskových figurín, hostel," Darien sa začal tváriť čím ďalej tým nespokojnejšie, keď preberal staré DVDčka. ,,No to snáď nie je pravda, tajomstvo minulého leta?! Mamy si zo mňa robíte srandu alebo čo? Máme tu aj niečo, čo nie je staré vyše pätnásť rokov?" spýtal sa a tváril sa podráždene. Ja som práve kapitulovala, lebo som na jedenie nenašla nič, čo by nebolo treba uvariť. Varila som naposledy, keď som bola ešte človek.
,,Čo sa sťažuješ? Naposledy tie DVDčka pridával Ted," odvrkla som. Ted bol teraz na dovolenke v Grécku aj s Joshom. Ich vzťah stále trval a vyzerali šťastne. My sme si urobili taký rodinný výlet do vili. Išla som ja, Chris, Darien a prirodzene Larissa, Sam a Nicolas. Boli sme na dovolenke v Tatrách na našej chate. Na chate, na ktorej som prvýkrát prišla na to, že mám čo dočinenia s vlkodlakmi. Nechcela som ísť nikam do tepla a tak mi vyhoveli. V tomto bol Darien po mne. Neznášal teplo.
,,No a čo bude na jedenie?" spýtal sa Nicolas, keď si uvedomil, že som im žiadne obložené chleby robiť nezačala.
,,Nie je čo," mykal som ramenami. ,,Nemáme ani len chlieb. Bude treba nakúpiť," zhodnotila som zamyslene.
,,Néé to mi nerob, som hladnýý," zavil Nicolas a naštvane sa zaryl do sedačky. Vrátila som sa k chladničke a otvorila som ju.
,,Fajn, tak čo chcete? Párky, kašu, puding, hranolky, praženicu?" vymenovala som jedlá, ktoré som dakedy vedela urobiť. ,,Vlastne párky tu nie sú, takže to nie," informovala som ich čumením do chladničky.
,,Haranolky," vyskočil Nicolas nadšene a podišiel ku mne. Vytiahla som sáčok s haranolkami a položila som ho na kredenc. Nadvihol obočie a vybral jednu zamrznutú hranolku. ,,Je to tak nejako zmrznuté?" povedal a začal si hranolky aj so mnou premeriavať veľmi nedôverčivo a na jeho tvári sa u sadil doslova prestrašený výraz, keď som vytiahla olej, soľ a panvicu. Prestrašene pozoroval, ako som na panvicu naliala olej a zapla šporák.
,,Darien! Darien!" rozbehol sa späť do obývačky. Darien zdvihol hlavu, lebo stále sa neprestal prehrabávať medzi DVDčkami a pozrel na to, ako mu Nicolas div, že neskočil do náruče.
,,Čo je?" spýtal sa prekvapene a opatrne si obzeral jeho prestrašený výraz. Nicolas videl, že Darien spozornel, asi sa snažil lokalizovať tých upírov, ktorí ich napadli. Lebo podľa Nicolasovho správania usúdil, že hrozí nebezpečenstvo, ale to ešte netušil aké.
,,Tvoja matka ide upiecť hranolky," vyhlásil prestrašenými veľkými očami. Darien veľmi vierohodne ten jeho výraz napodobnil a obaja sa rozbehli späť do kuchyne. Ja som už mala na panvici vysypané hranolky a tie teraz jemne syčali.
,,Mamy," Darien ku mne začal opatrne pristupovať, ruku natiahnutú pred sebou. ,,Nemyslíš, že by sme mali počkať na otca?" spýtal sa, keď ku mne opatrne pristupoval a hovoril takým upokojujúcim tónom, akým sa hovorí s nebezpečnou osobou. Šľahla som po ňom utierkou.
,,Si zo mňa robte srandu," sykla som, keď sa obaja začali uškŕňať, ale hranolky na panvici si od nich aj tak zaslúžili nedôverčiví pohľad.
,,Dakedy som sa musela nakŕmiť aj sama. Sama si niečo navariť. Hranolky ešte urobiť viem, aj keď som ich nerobila už naozaj hodne dávno," odvrkla som, ale Darine pozrel skepticky najprv na mňa a potom si ten pohľad vymenil s Nicolasom.
,,Neviem ako ty, ale ja radšej padám. Nechcem byť pri tom, keď vyhodí kuchyňu do vzduchu," mračila som sa za nimi, keď si sadli v obývačke na gauč a aj cez môj protest chabý a zbytočný protest si pustili Temné vody. Harnolky sa mi podarilo nakoniec urobiť slušne, ani som ich nespálila, ako som predpokladala, že sa mi to podarí. Ledva sme hranolky dojedli, došli Sam s Larissou. Ako sa zdalo Nicolasovo obvinenie, kde by mohli asi byť a čo robiť, bolo neopodstatnené. Keď totiž Larissa zistila, že nie je čo jesť, tak prinútila Sama, aby s ňou išiel na nákupy. Chalani sa okamžite pustili do tašiek aj po zjedených hranolkách.
,,Kuchyňa zostala celá? To by som nečakala," zaškerila sa na mňa aj Larissa a mne sa zhrdla vydalo vrčanie, ako keby mi nestačili tí dvaja. Chris sa tiež vrátil do pol hodiny. Nezabudol zhubovať Dariena, že mu zase šlohol rifle. Ten večer som sa obzerala po svojich milovaných. Chris sedel na zemi a stále sa s Darienom kvôli niečomu podpichovali. Sam s Larissou sedeli na sedačke a Nicolas im sedel pri nohách. Nicolas sa stále rozčuľoval, lebo mu Larissa stále prehrabávala rukou vlasy. Dlho som kráčala po stopách vlkov. Dlho, kým som našla svorku, do ktorej ma prijali s otvorenou náručou. A tá cesta stála za to. Keď uvidíte vlčie stopy v zemi, nebojte sa ich. Choďte po nich. Nikdy neviete, či za nimi nenájdete svorku, ktorá vás bude chcieť medzi seba prijať.
Koniec
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
muffinkaaa
29. 9.sept. 2013 16:11
Wooow minule som asla tento pribeh a je genialny nemozem uverit ze to skoncilo dva dni som tymto. Pribehom venovala celu noc a zaspavala som doslovne o siestej strasne sa mi to pacilo
Napíš svoj komentár