,,Prestávate stíhať? Hneď ako si väzni zvyknú na bachárov začnú vystrkovať rožky, je to bežné. Nezabúdaj, že tu nemajú čo robiť. Musia nejako zabiť veky, ktoré tu strávia," vravel mi Vorax, keď ma priviedol do svojej kancelárie. Obišiel stôl, sadol si do pohodlného kresla a poškrabkal veľkú, bielu, chlpatú mačku pod bradu, ktorá mu ležala uprostred stola. Môj kocúr niekam zmizol hneď, ako sa objavil Vorax. Iba zamrnčal a už ho nebolo.
,,Nie, nejde o to, žeby sme nestíhali, ale jeden z väzňov sa ma pýtal, či ešte niekto okrem nás dorazí. Neodpovedal som mu, hoci viem, že ste to spomínali. Napadlo ma, že sa vás prídem spýtať, to je celé," snažil som sa pôsobiť čo najnevinnejšie a dúfal som, že som si dobre poutieral ruku do tmavého trička. Nechával som ju stále pre istotu mierne za chrbtom. Môj postoj musel byť kŕčovitý, lebo jediné na čo som myslel bolo, že si tú odpornú lepkavosť chcem zo seba zmyť.
,,Iste," prikývol Vorax a mierne sa primračil. Trochu potočil kreslom, aby mi bol bokom a mal výhľad z okna za ním. ,,Už dávno tu mali byť. Čakal som ich už pred pár dňami, ale od tej vzbury je to ťažké. Sibeon nemal nikdy dobrú povesť a potom čo sa tu stalo sa ešte zhoršila. Nikto sem nikdy nechcel, lebo tu personál často umiera. Plus, stále kolujú reči o tom, že tu straší."
,,A straší?" spýtal som sa opatrne, keďže Vorax venoval zamyslený pohľad púšti. Keby pracovňa nemala ešte aj tmavé sklá, tak ten pohľad musí bolieť. Bol som tu za dňa vonku iba dva razy a tušil som, že tej skúsenosti sa budem vyhýbať. Chodiť von počas dňa bolo až šialené. Navyše som z časti upír, takže som si to odniesol dvojnásobne.
,,Sibeon je záhadný," Vorax odpovedal bez obalu. Neprišlo mi, ako keby sa tejto téme snažil vyhnúť alebo mu bola nejako nepríjemná. ,,Osobne som tu však žiadne strašidlo nevidel? Ty snáď hej?" až pri druhej otázke po mne hodil pátravý pohľad, lenže aj tak mi prišiel viac-menej pobavený. Ako keby to nadhodil len z vtipu.
,,Nie, určite nie," vrátil som mu s jemným úsmevom. Všimne si lož? Moja zakrvavená ruka mi o strašidlách Sibeonu hovorila niečo iné. Tú lepkavosť som stále cítil a nápis na stene sa objavil tiež! Všetci sme ho videli!
,,Dobre to som rád," nadvihol som obočie. Prečo by mal byť rád? To mi vôbec nesedelo. Netušil som, že Vorax mi to v sekunde vysvetlí. ,,Raz... už sú to roky, mi jeden bachár tvrdil, že vidí divné veci?" vyschlo mi v hrdle. Vie, že klamem? ,,Nejaké preludy. Niečo, čo nie je skutočné," Vorax pri tých slovách nehľadel na mňa, zase sa venoval púšti nezabúdajúc pritom na krk svojej mačky. ,,Pár dní na to, čo mi to povedal, zomrel. Bolo to divné," vypleštil som na neho oči a srdce mi začalo rýchlejšie tĺcť. Zatiaľ som z bachárov jediný okolo ktorého sa objavujú divné veci! Navyše Scelus tvrdil, že Sibeon si ma vybral! ,,Našli ho na chodbe. Divné bolo to, že mal úplne biele vlasy, kožu skoro priesvitnú a oči taktiež biele, bez dúhoviek a zreničiek. Divné, nie?" Vorax si ma premeral a ja som nervózne preglgol. Snaží sa ma vystrašiť? Alebo mi to hovorí, iba preto, lebo tak nejako na to prišla reč a bola to iba pikoška z jeho práce?
,,Zistilo sa ako umrel?" nadhodil som opatrne a začal sa v duchu modliť. Asi sa už viac nepohnem od partie. Bude lepšie, ak budem tráviť svoj čas pri nich. Sibeon ma viditeľne nemá príliš v láske! Scio je voči tomu všetkému síce skeptická, ale tá budova nebude len budova. Niečo je v Sibeone divné. Prehnité, choré, nezdravé, pokazené! Jednoducho toto väzenie až dýcha smrťou.
,,Nie. Bulvár písal rôzne nezmysly a vymýšľal rôzne teórie. Čím väčšia kravina, tým viac to všetci žrali," Vorax pretočil očami a zatváril sa rozladene. ,,Vtedy sa povesť Sibeonu veľmi poškodila. Mnohí zamestnanci odišli a málokto bol ochotný nastúpiť na ich miesta."
,,Aké nezmysly písal bulvár?" dúfal som, že Vorax sa nejako prekecne. Že urobí niečo, čo ma prinúti veriť, že o tom všetkom vie viac, ibaže Vorax naopak pôsobil, ako keby bol nešťastný z toho, že bezpečné miesto má zbytočne nebezpečnú povesť. Tváril sa ako človek, ktorý býva v dome, ktorý celá krajina považuje za strašidelný, či prekliaty, len preto, lebo sa tam pred rokmi stala vražda. Pravda je, že dom nemôže zato, čo sa odohralo za jeho stenami. On bol len nedobrovoľný svedok incidentu.
,,Povedal by som, že ho zabil jeho vlastný strach a poverčivosť," Vorax mal v obočí vrásku starostí. Zvláštny smútok. Skutočne ako niekto kto je obviňovaný za niečo za čo nemôže. ,,Strach," zopakoval. ,,Tvrdil mi, že vidí divné veci. Obrazy a predmety, ktoré sa nedajú chytiť. Myslím, že ho Sibeon desil tak, až veril že vidí podivné veci. Nemyslím si, že niečo videl. Len si to nahovoril a potom... prehnane sa bál. Stačilo aby uvidel tieň a bol vyplašený. Áno, myslím že ho zabil, jeho vlastný strach," Vorax vážne prikývol, konečne pozrel na mňa a trpko sa usmial.
,,Môžem sa ešte niečo spýtať?" je možné, aby tu Vorax celé roky žil a skutočne nevidel nič podivné? Snaží sa nás zviesť zo stopy? Alebo skutočne nikdy nič nevidel a vždy mu bolo krivdené neprávom? ,,Prečo je tu toľko mačiek?" ja som však niečo videl?! Neboli to preludy z môjho strachu! Tomu neverím! Nápis bol veľmi reálny! Videli ho všetci! Neil sa ho predsa snaží rozlúštiť! Nie som blázon! Sibeon mi zo začiatku prišiel bezpečný, prišiel mi ako domov! Začal som sa ho báť až potom, čo sa mi začal predvádzať.
,,Lebo ich mám rád," Vorax prekvapene nadvihol obočie a prestal škrabkať guču chlpov na svojom stole. Všimol som si aj to, že v kvetináči jedinej rastliny, ktorá v Sibeone rastie zase leží mačka! Nech mi nehovorí niečo také! Mám ich rád?! Kecy! Niežeby teda nemohol mať rád mačky, ale nikto nenaplní väzenie mačkami! Navyše sú jediné zvieratá, ktoré tu prežijú! Nie je to divné?!
,,Niekde som čítal, že ste sem mačky priviedol preto, aby odohnali zlých duchov?" rozhodol som sa rovno zaútočiť. Zaujímalo ma, ako sa z toho vykrúti! Neviem, či to bolo Voraxovou praxou v klamaní alebo jednoducho bol skutočne čistý a toto všetko boli iba povery, lebo zase mi prišiel ako nevinný, unavený muž.
,,To si čítal?" kútikom pier mu trhlo. ,,Tak to musí byť pravda, že? Ja som zase čítal, že vláda má schovaných ufónov a nechce nám o nich povedať. Nie, Adam," mierne pokrútil hlavou a ja som si začal pripadať hlúpo. ,,Priviedol som sem mačky, lebo ich mám jednoducho rád a vždy som mal. Ak za tým nejaký pisateľ videl niečo viac..., prosím, niekto si môže myslieť aj to, že mačky mali odohnať zlých duchov. Keď som do Sibeonu prišiel, bol pustý a ja som mačky miloval. Vieš o tom, že som tu roky žil predtým, než sa Sibeon stal väzením? Pripadal som si tu sám a tak som si priviedol pár mačiek. Problém s mačkami je ten, že ak majú podmienky, vrhajú mačence. Ja som nikdy neodkázal zabiť mača a tak som ich tu mal za chvíľu viac, ako je potkanov v starej stodole. Nebolo mojim zámerom naplniť väzenie mačkami. Bola to náhoda."
,,Aha," dostal som zo seba trochu sklamane. Nepovedal mi nič zaujímavé! Nič, čo by som..., žeby som ho konfrontoval s rukou od krvi a s tým nápisom? Čo by povedal na to? Prekvapilo by ho to? Predstieral by prekvapenie alebo...
,,Mám dojem že som ťa sklamal," vytrhol ma Vorax zo zamyslenia. ,,Sibeon je temný a pôsobí veľmi strašidelne a depresívne. To kvôli kameňu z ktorého je postavený. Ibaže tento kameň bol najvhodnejší. Neprepúšťa žiadne teplo, je stále studený a v tejto púšti..., skúsil si si to na chvíľu vonku počas dňa?"
,,Sibeon dostavali až potom, čo ste prišiel," nemienil som sa ešte vzdať. Musí byť niečo čo ho usvedčí z podivností. ,,Nikto tu neprežil. Všetci čo na Sibeone pracovali pomreli. Potom ste prišiel vy a..."
,,Nechaj ma hádať," Vorax sa veselo zasmial. Mal na tvári taký prívetivý výraz, že mu nešlo neveriť. ,,Čítal si tie taktáty o tom, že som Sibeon nejakým spôsobom skrotil a potom ľudia prestali umierať? Vieš prečo to tak bolo?" v zápore som pokrútil hlavou. ,,Lebo na ňom viac nepracovali ľudia."
,,Čože?" o čom to hovorí! V Neilových knihách predsa nemôžu byť až také medzery! Je to predsa história! Kríženci sa to učili na hodinách. Sibeon predsa nie je iba plný báchoriek. Všetky tie vec sú nám podávané, ako historické pravdy!
,,Ľudia sú málo odolní," vysvetlil Vorax s trhnutým ramien. ,,Teploty počas dňa tu dosahujú také výšky, že človek ktorý je v tieni nedokáže makať a to ani nehovorím o priamom slnku. Umiera na prehriatie alebo úpal. Ľudia v týchto teplotách nevedeli pracovať. Prirodzene, že tu umierali. Snažili sa pracovať v noci, keď teplota nepresiahne štyridsiatku, lenže vtedy sa cez deň schovávali v provizórnych chatrčiach v ktorých boli takisto extrémne teploty, keďže nemali ani len základy z tohto chladného kameňa. Preto trvalo desaťročia, kým vôbec niečo postavili. Nakoniec stavbu vzdali. Potom som prišiel ja a zapriahol vlkodlakov. Vlčie telo nezomrie. Iste aj im je neskutočné teplo, ale slnko ich nezabije. Mohli makať, zvládali ťažké náklady a stavba išla od ruky. Navyše základy postavené ľuďmi aj im poskytovali útočisko počas dní, už v chladných miestnostiach Sibeonských pivníc. To je celá príhoda. Neurobil som nič výnimočné. Iba som vymenil robotníkov. Netvár sa tak sklamane. Sibeon skutočne nie je až tak záhadný. Len musíš poznať skutočnosť a nie báchorky."
,,A čo nápisy na stenách," nemal som to hovoriť. Niečo vo mne na mňa kričalo nech to nerobím. Moja tvrdohlavosť však bola silnejšia. Vorax však nevyzeral ani trochu naštvane, keď som mu položil tú otázku. Naopak mi prikývol.
,,Tie sa objavujú. Tie sú skutočné. Dlho sme si mysleli, že ich má na svedomí nejaký väzeň, lebo prvé sa objavili pred šesťsto rokmi. Priznávam, že to bolo v dobe, keď zomrel ten bachár za podivných okolností. Myslím že tie nápisy, boli na jeho psychiku príliš. Tie nápisy sú skutočné a jedná sa naozaj o krv. Snažil som sa prísť na to, čo to znamená. Ibaže to písmo neexistuje. Nedá sa nájsť. Skúšali to mnohí. Najal som najlepších znalcov na prekladanie starých textov a jazykov. Nepomohlo to. Netuším čo tie nápisy môžu znamenať. Občas sa objavujú pravidelne, aj každý druhý deň a občas sa neobjavia roky," preto to Neil nedokáže preložiť! Nemá to z čoho preložiť! To písmo neexistuje!
,,Medzi väzňami sa šepká že...," môžem si skutočne dovoliť zájsť až tak ďaleko? Alebo sa zo mňa týmto spôsobom Vorax snaží dostať čo viem? Nemal by som mlčať? Pôsobil dôveryhodne. Podľa Neila však má na starosti vzburu! Ibaže teraz som sa dozvedel, že nie všetky Neilove informácie sú presné. Ľudia prestali umierať potom, čo do Sibeonu prišiel Vorax. Lož. Vorax na Sibeone s ľuďmi nikdy nepracoval. Ako Neil asi zareaguje, keď mu tieto predstavy rozbúram. ,,Že vraj niečo hľadáte."
,,Áno, knihu," prikývol mi pokojne, ako keby mi oznamoval, že si zabudol kľúče na stole v izbe a musí pre nich zbehnúť. ,,Hľadám knihu. Nemysli si, aj ja niektorým Sibeonským poverám verím a tie nápisy pletú aj mňa. Túžim vedieť čo znamenajú alebo prečo sa tu objavujú, či kto ich má na starosti. Je to moje väzenie a neznášam, ak tu nemám niečo pod kontrolou. Rozumieš, nie? Neviem ani či tá kniha existuje a asi som hlupák, že s ňou strácam čas. Asi pred dvesto rokmi som sa od jedného väzňa, ktorý na Sibeone pracoval, dozvedel, že tá kniha je vlastne slovník práve týchto nápisov. Vraj ju sem priniesli. Vraj si pamätá tvrdú ťažkú väzbu. Možno sa zmýlil. Neviem. Chcem však tie nápisy poznať."
,,Keď ste povedal, že bachár, ktorý videl podivnosti zomrel, vystrašil ste ma. Videl som už taký nápis a znervóznilo ma to," Vorax sa iba zasmial.
,,Neznepokojuj sa, lebo hoci sa hovorí, že ťa zabije Sibeon nebude to Sibeon, ale tvoj vlastný strach. Nepremýšľaj veľmi nad vecami, mláďa. Si ešte príliš mladý na to, aby si umrel. Aj tak ti pôjde po krku mnoho väzňov. Si mladé mäsko a to oni radi, takže vážne bacha. A hlavne nech si dávajú pozor baby. Ja sa zatiaľ pokúsim popohnať posilu, ktorá nám bola sľúbená," s tým zdvihol slúchadlo a kývnutím ma poslal preč. Pochopil som, že sa mám vrátiť do práce. Takže som sa z miestnosti vypoklonkoval a rýchlo sa pustil chodbou. Nechcel som ostávať na chodbách sám.
Už som nevidel, ako Voraxov výraz stvrdol, ako slúchadlo položil bez toho aby vytočil číslo, či ako jeho ruka zahrabla do mačacieho kožuchu, až mačka zlostne zaprskala a zahnala sa po ňom pazúrmi. ,,Čo myslíš, zlatíčko? Vedia toho viac? Alebo sú skutočne stále iba na začiatku?" mačka nervózne šibala chvostom a sledovala dvere, ktorými som odišiel. ,,On by mohol byť ten, koho by si Sibeon vybral. Je ideálny. Nevinný."
,,Kde si bol?!" zrevala po mne Scio ako po harantovi, keď som sa priblížil k veži. Viacerí väzni sa na mňa s pobaveným úškrnkom otočili a mne bolo razom trápne. Dobre vie, žeby sme sa nemali zhadzovať pred väzňami, tak prečo so mnou hovorí ako mama s malým deckom. ,,Povedala som ti, aby si ma počkal!"
,,Musím ťa snáď poslúchať?" spýtal som sa naštvane a prešiel okolo nej do veže. Celý deň bola nervózna a tuším sa to ešte znásobilo. ,,Som rád, že som s tebou neostal. Hovoril som s Voraxovom a s Ictisom."
,,O čom?" Scio vyzerala, že mi chce nadávať, ale Via ju umlčala, len mávnutím ruky a venovala sa mi. Dostal som priestor na to, aby som im vylíčil oba rozhovory. Neboli nadšené z toho, koľko som toho Voraxovi povedal, lenže sa zdalo, že aj ich Voraxove reči rozhodili. Nepripadal nám ako niekto, kto dobrovoľne nechá padnúť Sibeon alebo je skrytý zákerák. To všetko sa skôr hodilo na Vacuusa.
,,Takže Sciens vo všetkom neklamal. Vorax skutočne niečo hľadá, ale nie je to nič nebezpečné, či niečo čo by mohlo Sibeon ovládnuť. On sa snaží iba Sibeonu porozumieť," Scio sa rozvalila do stoličky a pokrútila hlavou. ,,Možno by sme si mali dať pohov. Možno skutočne vidím za vecami viac, ako za nimi skutočne je."
,,Niečo mi hovorí, že si sa od Lily nedozvedela, čo si chcela, že?" zaškeril som sa na ňu a Via vyprskla v smiech. Scio ju preťala nepríjemným pohľadom.
,,Nie!" kopla Vie do stoličky a tá sa s pobaveným úškrnkom začala venovať kamerám. Laxus postával na chodbe pri jedálni a pokúšal sa ignorovať drzých väzňov, ktorý si na nás asi naozaj začínali zvykať a tak vyslovene provokovali, aby zistili, kedy stratíme kontrolu, či koľko si toho môžu dovoliť. ,,Povedala mi, čo som chcela vedieť to áno. Jej odpoveď ma nepotešila, ale pravdu som sa dozvedela."
,,Povedz mu o tom, ako ťa balila," nadvihol som obočie a Via si vyslúžila ďalší kopanec do stoličky. Nech sa snažila ako chcela, nedokázala zakrývať pobavené úškrny, hoci mi došlo, že ju provokovať Scio baví.
,,Je to pravda! Začínam z nej byť pekne nervózna," priznala Scio naštvane a ruky si založila na prsiach. ,,Keď som tam prišla mala všelijaké divné reči a narážky. Možno mi šibe a totálne si to nahováram ja neviem, lenže v jednej chvíli po mne doslova vyštartovala. Nepodstatné," zamrzelo ma, že o tom viditeľne nechcela hovoriť. Len to prešla kývnutím a pokračovala na inú notu. ,,Rozhodne mi potvrdila to, že Sciens je klamár. Hovorila, že keď s ním má sedenia, tak Sciens buď mlčí alebo rozpráva príbehy z doby pred tým, než prišiel do väzenia. Nie je si istá, ale vraj by sa nedivila, keby bola polovica vymyslená. Na Sciensovi je však zaujímavé niečo iné. Vraj je to génius."
,,Génius? Notorický klamár ale génius? Dobrá kombinácia," zaškeril som sa. Sciens prišiel Scio viditeľne zaujímavý, ibaže moja myseľ sa začínala sústreďovať iným smerom. Ictis. Vie, kto je môj a Neilov otec. Mal by som to Neilovi povedať? Mal by som mlčať? Poznal otec, že aj Neil je jeho syn alebo to poznal iba na mne?
,,To ti poviem. Vraj sa často stane, že jeho genialita presiahne jeho samého a potom chodí po svojej cele a píše na steny čísla, vety a mrmle si niečo, čo by asi malo dávať zmysel, lenže bežnému smrteľníkovi to zmysel nedáva. Vraj, keď pri sebe nemá niečo čím by na steny písal, tak to robí vlastnou krvou. Niekoľkokrát sa porezal poriadne hlboko, len preto, aby mal dosť krvi."
,,Robí si poznámky. Došlo mi, ale má zmysel to robiť vlastnou krvou? Tú na týchto stenách ani nevidieť," pohodil som rukami a došlo mi, že Vorax má pravdu. Tento kameň je hrozne depresívny. Ani by som sa nedivil, keby mi z neho začalo šibať. ,,Mal by som ísť za Neilom," vyhlásil som a vybral sa k dverám veže. ,,Niekto mu musí povedať, že ten text sa snaží preložiť zbytočne a žeby sme ho radšej uvítali tu."
,,Načo? Nechaj ho. Môže ísť na nočnú s Vacuusom," zavolala na mňa Via, ale ja som aj tak prebehol chodbou a zamieril do bytu. Chcem som celkovo z väzenia von. V našich izbách je aspoň nábytok. Ten čierny kameň ma začína zabíjať. Čo keby som objednal bielu farbu a skúsil kameň vo svojej izbe premaľovať? Šlo by to?
,,Neil ten text nepreložíš lebo...!" začal som hneď ako som otvoril dvere. Neil sedel za počítačom a zlostne po mne zasyčal.
,,Ticho!" zrúkol po mne. Započul som z počítača pár viet, ktoré mi veľmi nedávali zmysel a k Neilovi sa priblížil. Práve dopozeral nejaké video a to som si myslel, že nerobí nič iné, ako pracuje na tom texte. ,,Teraz môžeš a potom ti ukážem čo som našiel."
,,Pozeráš zábavné videá zatiaľ čo my makáme?" rypol som. Brat to neokomentoval ani len pohľadom. Zvláštne. Obyčajne mu stojím aspoň za pohrdlivý pohľad. Teraz mi však pripadal nejaký napätý a pohľad mal temnejší ako zvyčajne. ,,Hovoril som s Voraxom. Ten nápis čo sa objavil nad posteľou sa objavuje v Sibeone už roky. Nedá sa preložiť lebo..."
,,Ty si to povedal Voraxovi?! Zbláznil si sa!" Neil po mne naštvane vyštartoval a prudko vstal! Ruky zovrel do pästí až som si na sekundu myslel, že ma udrie. ,,Ten chlap nie je náš priateľ! Prestaň sa už správať ako sopľavé decko a uvažuj predtým, než urobíš podobnú hlúposť!"
,,Dovoľ! Vôbec nevieš, o čom sme sa rozprávali!" zrúkol som naspäť. ,,Najprv si ma vypočuj, jasné?!" strčil som do Neila, až si nedobrovoľne sadol a ruku položil bolestivo na spánok. Prišiel mi vyčerpaný. Možno preto tak reaguje. Potreboval by sa vyspať. Nechce ten nápis vzdať, lebo verí, že odpoveď niekde existuje. ,,Hovoril som mnou Ictis...," začal som mu líčiť najprv to čo som zažil s Ictisom a jeho tvrdenie, že ma chce ochraňovať preto, lebo to dlží nášmu otcovi, ktorý vo väzení síce je, ale nepraje si, aby nám to Ictis povedal.
,,Samotka mu rozviaže jazyk," odvetil Neil a trochu sa pri rozprávaní o Ictisovi upokojil. Evidentne mu nevadilo, že kecám s väzňom a vrahom, viac ho štvalo, že som si dovolil rozprávať sa s Voraxom a pritom Vorax mohol byť naša pomoc Možno vôbec nie je proti nám. Možno skutočne stratil nad Sibeonom kontrolu, veď sám tvrdil, že za dostavaním Sibeonu nie je žiadna mágia len výmena robotníkov.
,,Ako myslíš, ale je tu ešte tá vec s Voraxom," Neil na mňa zazrel a doslova som počul ako mi v duchu nadáva do hlúpych deciek, ktoré nevedia držať jazyk za zubami, ale keď som mu spomenul knihu o ktorej Vorax hovoril Neil na mňa vyvalil oči.
,,Áno! Tá kniha! Povedal o nej aj predchádzajúcim bachárom! Vlastne ich doslova poprosil aby ju hľadali! Kým som tu bol sám a snažil sa rozlúštiť ten nápis hrabal som sa v papieroch a veciach po predchádzajúcich bachároch. Mali rovnaký nápad ako my. Robili si nahrávky a jeden z bachárov počas nočnej služby nahral svoj a Voraxov rozhovor!" Neil z notebooku vytiahol jedno DVD a vložil tam iné. Všimol som si, že ich pri počítači leží asi pol tucta. ,,Presne...," Neil preskočil skoro celý rozhovor a zastavil sa pri konci nahrávky.
,,Takže razia na väzňov a hľadať podozrivé knihy. To bude problém, lebo väzni majú veľa kníh. Mnoho z nich číta, čím zabíja čas." Bachár sa poškrabal na hlave. Rozhovor sa odohrával vo veži počas nočnej služby, lebo chodby boli prázdne a v miestnosti iba tlmené svetlo.
,,Tá kniha sa stratila už pred rokmi, ale určite je v Sibeone. Ak by vám to nevadilo..., niektorý z väzňov ju môže skrývať." Bachár prikývol, že to nie je problém. pri bežnej razii na cely si prosto budú všímať knihy a s tým odišiel, že skontroluje cely. Vacuus, ktorý celú dobu sedel pred monitorom a tváril sa že pozoruje chodby prehovoril.
,,Prečo klameš?" Vacuus nadvihol obočie a mierne vykrivil kútik úst. ,,Ty sám predsa najlepšie vieš, že tá kniha sa nestratila. Keby to bola obyčajná stratená kniha, tak už sme ju našli. Tá kniha sa jednoducho pred nami schováva."
,,Myslíš, že je dobrý nápad tvrdiť bachárom, že s nami hrá kniha schovávačku? Nájdem ju. O to sa neboj," s tým sa Vorax otočil vypochodujúc z veže a záznam sa zastavil.
,,Netušil som, čo tie reči znamenajú, ale keď si mi povedal, že aj tebe Vorax spomínal knihu tak... Možno skutočne nejaká kniha existuje a zdá sa, že to nebude obyčajná kniha. Vorax ti podľa mňa klamal. Tá kniha nevysvetlí nápisy. Tá kniha je niečo iné! Vorax ju chcel už pred dvesto šesťdesiatimi rokmi a stále ju hľadá," Neil prstom klopol na dátum, ten záznam bol skutočne starý vyše dvesto šesťdesiat rokov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár