,,Vorax," Neil zdôraznil to meno a položil noviny bokom. Na čele mal vrásku starostí, ktorú som videla len raz a to vtedy, keď dosiahol plnoletosť a kedykoľvek ho mohli zo školy poslať preč a priradiť ktovie komu, ktovie kam. ,,To mal celé prespať. Čo príde všetkým ako nezmysel. Vrátane mňa," nezabudol dodať. Prikývla som mu, hoci ja som o tom, že niekto niečo prespí, nepochybovala. Byť tam, tiež to asi prespím, ako sa poznám.
,,Možno miesto, kde Vorax spí, je dobre odhlučnené," trhla som ramenami a Neil nahodil jeden z tých svojich výrazov, ktorý mal vyhradený zvlášť pre mňa. Bolo to niečo ako: ,načo sa ja s tebou vôbec bavím, keď tvoje IQ nepresahuje IQ bunky slizu slimáka?´
,,Nezomreli všetci. Okrem Voraxa prežil jeden bachár, asi vás neprekvapí ktorý," Neil sa zatváril tak dôležito, že ešte aj Laxus s Adamom prestali konverzovať a pozreli na neho, hoci určite nemali ani tucha o tom, o čom sme sa bavili. Až po chvíli mu došlo, že na neho iba bezradne civíme. Vzdychol. Ten vzdych mal v sebe veľa urážok a to najmenej, čo som z neho počula, bolo: ,načo sa s vami zahadzujem? Vred na mojom zadku má väčší prehľad.´ ,,Predsa Vacuus."
,,Hmm," zatiahla som a prikývla, ako keby som mala skutočne predstavu, o kom hovorí. Prirodzene, že som to netušila a neplánovala som ho nechať v tom, že to viem. Po prvé preto, že ma to celkom zaujalo a po druhé preto, lebo jeho určite vytočí, že netuším, o koho ide. ,,A kto je Vacuus okrem toho, že pracuje v Sibeone?"
,,Hhhh," Neil sa zhlboka nadýchol, zovrel ruky v päsť a tvár sa mu skrčila hnevom. Ja som sa tvárila ako nevinnosť osobne. Vážne nechápem, prečo mal takú zlú náladu ešte predtým, než som ho začala otravovať? Túto jeho zlosť vídam až po takej pol hodine konverzácie so mnou. Je to podivná zmes hnevu, frustrácie, zúfalstva a premýšľaním nad tým, či má moja úbohá existencia zmysel, keď som tak nehorázne tupá. Svoju tuposť rozhodne popieram, to on bol moc chytrý a príliš toho vedel. Na môj vkus až prehnane informovaný. ,,Vacuus je bachár, o ktorom sa hovorí, že je aj nájomný vrah a vraj má na svedomí viac bachárov a väzňov, ako si dokážeš predstaviť. Problém je v tom, že mu to nikdy nikto nedokázal. Ak sa aj našiel svedok, ktorý chcel proti Vacuusovi vypovedať, našli ho s podrezaným hrdlom."
,,A to nie je jasný dôkaz o tom, že je vrah?" spýtal som sa pre istotu. Neil zavrtel hlavou a k môjmu prekvapeniu ho táto otázka nevytočila.
,,Nie, lebo na čas vraždy mal vždy nejaké nepriestrelné alibi. A väčšinou mu ho poskytoval Vorax. Ani sa nedivím. Bol to koniec koncov Vorax, ktorý Vacuusa priviedol do Sibeonu. Vacuus totiž nebol naverbovaný. Nie je krížencom. Nevie sa, čo je. Je divný rovnako ako Vorax. Mocný a svojhlavý. Nikto však netuší, čo je zač."
,,Vorax nie je kríženec?!" vyjakla som a nadvihla obočie. Toto som prirodzene vedela, ale tiež som vedela, že týmto ho maximálne dožeriem. Neilova tvár skamenela, zdrapol svoj ešte plno naložený tác a sadol si o pár stolov ďalej k skupine dievčat. Naštval sa preto, lebo mu došlo, že teraz si z neho už uťahujem. Teda myslím. Ak nie, tak som v jeho očiach vážne klesla.
,,Sme si istí, že chceme, aby bol s nami v skupine?" spýtal sa Adam. On a Lexus už razom vnímali aj mňa. Stačilo, aby bol Neil o pár metrov ďalej. ,,Pochop, je to môj brat a mám ho technicky vzato rád, ale ako náhle otvorí ústa, túžim po jeho odťatej hlave."
,,Myslel som, že takto nad ním rozmýšľam iba ja," prikývol mu Laxus a ja som sa zaškerila. Prirodzene, že nemysleli vážne, že by sme ho vyhodili zo skupiny. Už aj tak nás nenávidelo veľa krížencov za to, že sme do svorky, ktorá môže mať členov osem, vzali piatich. Navyše, bez Neila by som nemala do koho rýpať a to by mi nesmierne chýbalo. Hrabla som po novinách, ktoré Neil nechal na stole a rozložila ich, aby som si prečítala článok o Sibeone. Momentálne som mu za dosť vďačila.
,,Niežeby som priala tým zamestnancom smrť," pozrela som nad seba, keď Neilove miesto zasadla Via aj s tácom v ruke. ,,Ale som za tú vzburu hrozne vďačná. Asi by som nemala, ibaže bez tej vzbury by sme tu skysli nadosmrti."
,,Skôr by nás rozdelili," odvetil nešťastne Laxus a natiahol k Vie ruku. Tá ju okamžite prikryla svojou a ponad stôl sa na seba sladko uškrnuli.
,,Zdá sa, že nažive neostal oba Vorax a Vacuus," nadhodila som ako som tak očami prechádzala po texte. ,,Prežila aj istá Lily. Je lekárkou v Sibeone už dva roky a zdá sa, že ju ochránili samotný väzni. To je zvláštne, nie?" pozrela som na svojich priateľov a Adam sa natiahol, aby tiež nazrel medzi riadky.
,,Väzni, že ju chránili?" Via sa mierne zamračila. ,,Čo sa do nej nejaký väzeň buchol a jeho partia ju ochránila?" zaškerila sa na mňa, ale podľa toho, čo bolo v novinách, nebola ďaleko od pravdy. Podľa novín bola Lily na ošetrovni ako vždy aj s ďalším zamestnancom, ktorý jej so zranenými vypomáhal. Keď prepukla vzbura, muža zabili, ale ženu chránili. Podľa slov lekárky tam boli vlkodlaci a upíry, ktorí ju zabiť chceli, ale bolo tam aj veľa takých, ktorí sa postavili na jej ochranu.
,,Rozhodne mala šťastie," odkývla som to ja a s prázdnym hrnčekom som sa vracala k okienku na výdaj jedla. Nikdy neraňajkujem. Ráno vypijem iba pohár čaju a vezmem si keks, ktorý mám na desiatu. Ráno je môj žalúdok scvrknutý a nič do neho nedostanem. Adam na mňa od stola ešte zakričal, nech mu vezmem čokoládu. Chudák, učil sa dobre, ale nemal dostatok bodov, lebo bol mladý, takže my sme sa nad ním často zľutovali a používali svoje ušetrené body, aby si občas dal to, čo chce.
,,Idem na antuku. Ideš?" cestou k okienku som sa zastavila pri Neilovi, ktorý odo mňa iba odvrátil zrak. To ma zabolelo a dosť ma šokovalo, keď na mňa baby okolo neho nenávistne zasyčali? Hej? Čo je? To, že na mňa kvôli nemu syčia, zase nebolo až také šokojúce, aby som bola úprimná. Šokujúce bolo hlavne to, že Neil iba odvracal zrak a neobrýkol sa na nich, aby sa ma zastal.
,,Neil je dnes nejaký divný," zhodnotila som potichu, keď sme sa vracali s Adamom z antuky a z povinného behu, ktorého sa Neil nezúčastnil! Vážne vôbec neprišiel a to sa nestáva. Ja viem, že už sme za vodou a máme dosť bodov na jedlo, kým sme tu, lenže je to Neil! Nevynecháva povinné hodiny.
,,Myslíš divnejší než normálne?" Adamove zelené oči si ma zmätene obzreli a obočie vyletelo až do uhlovo čiernych vlasov. Je fakt, že Neil je vždy dosť divný, lenže nikdy nás takto neodignoroval. Odsadnúť si chodí bežne, ale keď sa k nemu prihovorím, tak mi obyčajne normálne odpovie.
,,Divnejší," prikývla som a ani netušila, že v tej sekunde ako sa s Adamom rozprávam, letí Via aj s Laxusom chodbami, aby našli mňa alebo Neila. Dnes si už myslím, že bolo lepšie, že našla mňa. Keby našla Neila, tak ho pravdepodobne zaškrtí. Niežeby si to, za to čo nám urobil, nezaslúžil. Ledva som položila nohu na schody, ktoré viedli k našim izbám, Viin hlas rozľahol chodbou.
,,Scio! Kde je ten psychopat?! On sa úplne zbláznil!" trhla som sebou a obaja s Adamom sme sa otočili. Via zabrzdila pred nami tak prudko, že nás skoro zvalcovala. Našťastie sa jej to podarilo ubrzdiť. ,,Je to úplný blázon! Pozri, čo ten psychopat urobil! Až sa mi dostane pod ruky, zabijem ho. Len sa pozri! On dobre vie, že nás do toho namočí všetkých! Ibaže ja odmietam kvôli nemu umrieť! Odmietam, Scio! Odmietam! Vážne to neurobím!" hučala smerom ku mne a pred nosom mi divoko mávala nejakým papierom. Rýchlo som jej zdrapla ruku a papier vytrhla, v tej sekunde okolo mňa svet prestal existovať. Vnímala som, že Via ďalej húka a máva rukami lenže ako keby jej niekto vypol zvuk. Okolo mňa nebolo počuť ani šustnutie. Aspoň ja som ho nepočula. Jediné, čo som počula, bolo moje srdce, ktoré mi tĺklo až kdesi v krku.
,,To nie...," prekĺzlo mi cez pery a ignorujúc Viu som sa rozbehla chodbou, ktorou ona dobehla. Tušila som, že ma budú všetci nasledovať, ibaže v tejto chvíli mi to bolo jedno. V ruke som totiž zvierala papier, ktorého sa ráno, nikto ani nedotkol. Ktorý každý, kto mal iba kúsok rozumu a túžby dožiť sa ďalšieho roka, obchádzal. Žiadosť o bachárov v Sibeone. Práca, ktorá znamenala istú smrť. Teraz, keď som ho zvierala v ruke, bol na ňom jeden jediný podpis a to podpis Neila!
Prebehla som polku školy, ktorým som Neila našla. Ironicky v jeho vlastnej izbe! Rozrazila som dvere a do očí sa mi drali slzy, keď som mu pod nos strčila ním podpísanú žiadosť. Tak preto bol taký divný! Preto bol taký chladný a odťažitý! Nemal odvahu nám povedať, že zmenil svoje rozhodnutie a s nami nejde!
,,To stiahneš!" zrevala som, celá sa trasúc. Roky sme čakali, kedy sa dostaneme k žiadostiam. Teraz sme už mohli byť šťastní! Mali sme podpísanú žiadosť na vlastnú svorku! Mohli sme opustiť školu spolu! Všetci by za takú možnosť vraždili. ,,Rozumel si mi?!" Neil sa na mňa pomaly otočil a s chladným výrazom odvrkol.
,,Nie. Už som sa rozhodol.," prešiel z moje tváre aj na tvár svojho brata, či svojich priateľov. ,,Stanem sa bachárom v Sibeone. Už túto možnosť zvažujem dlho," priznal. Pravda bola, že žiadosti o svorky skoro neexistovali. Bol ich akútny nedostatok, ale pozícia bachára v Sibeone sa uvoľňovala každú chvíľu a to z jednoduchého dôvodu. Väzni tam, boli skutoční vrahovia. Neprevinili sa iba tým, že boli potomkami vlkodlakov alebo upírov. Boli to kriminálnici. Kriminálnici s rozsudkom doživotie. Keď mohli... zabili. Bacháry v Sibeone vždy chýbali. Zamestnancov bolo vždy málo. Sibeon nikdy nepadol, nikdy sa tam až do včerajška neuskutočnila úspešná vzbura, ktorú by Vorax behom chvíle nepotlačil, ale bacháry tam umierali často.
,,Nič si nám nepovedal," šepol Adam a jeho oči boli stratené. Via vyzerala, že to v nej len tak vrie, lebo tušila, čo bude nasledovať. Neil je tvrdohlavý. Ak sa skutočne rozhodol, nič ním nepohne a ak pôjde Neil, pôjdem ja aj jeho brat a ak pôjdem ja a Adam, určite pôjde aj ona a za ňou by aj na koniec sveta išiel Laxus. Jeden člen dokázal stiahnuť celú partiu. ,,Mne si nič nepovedal? Prečo si nič nepovedal?"
,,Nepovedal som to nikomu z vás, lebo by som bol radšej, keby ste to až do poslednej chvíle nevedeli," priznal Neil a vstal. Vážne bolo až obdivuhodné, že Via iba stojí, zviera čeľusť a mlčí. Obyčajne je výbušnejšia. ,,Vy so mnou totiž nesmiete. Sibeon je skoro istá smrť. Chcem tam ísť sám. Vždy som túžil odtiaľto vypadnúť, pravdou však ostáva, že som nikdy nechcel byť potulný člen svorky bez domova. Lebo to sme! Bezdomovci! A ak nemáš domov, ak nikam nepatríš tak..., málokto si uvedomuje, že domov je v istom zmysle to najvzácnejšie, čo môžeš mať. Nechcem život tuláka. Chcem domov, hoci len do doby, kým ma nezabijú. Navyše, tá vzbura ma fascinuje. Viem, že Vorax niečo tají a bolo by fajn prísť na to, čo."
,,Ja akurát viem, že ak budeš pchať nos do Voraxovích vecí, tak o neho určite prídeš!" zvrčal Laxus. ,,Domov budeš mať tam, kde budeme my!" Neil iba vzdychol a pokrútil hlavou, ako keby nám hovoril, že ho nikdy nemôžeme pochopiť.
,,Ak chceš vážne pracovať v nejakom väzení tak inde!" zaúpela som. Všetci sme tušili, že Neilovo rozhodnutie stiahne nás všetkých. ,,Nie v Sibeone! Môžeme teraz odísť ako svorka a zanechať tu žiadosť, aby nám dali vedieť hneď, ako sa uvoľní miesto v nejakej väznici! Nemusíme byť tuláci. Hneď ako sa uvoľní miesto, preložia nás!"
,,Nie!" Neilov hlas bol tvrdý a presne tak rozhodný, ako som sa bála, že bude. ,,Musí to byť Sibeon. Ja viem, že musí. Nemôžeš to pochopiť, ale ja tam ísť musím. Musím vedieť, čo bolo za tou vzburou a prečo Vorax klame. Musím vedieť aj to, prečo kryje Vacuusove zločiny. Chcem vedieť všetko!"
,,Tie články z novín," pípol potichu Adam a naša pozornosť sa sústredila na Neilovho mladšieho brata. ,,Má kopec článkov a vecí vytlačených z netu. Boli to články o Sibeone. Myslel som, že ho to iba zaujíma, netušil som, že..."
,,Už od šestnástich viem, že chcem byť súčasťou mocného a neskrotného Sibeonu a vás žiadam, aby ste sa držali ďalej. Vytvorte si svoju svorku a vypadnite odtiaľto. Hlavne sa postarajte o Adama."
,,Dobre vieš, že ťa samého nepustím!" položila som ruku na Neilovo rameno a ignorovala Adamov protest, že on už nie je decko a nikto sa o neho starať nemusí.
,,Ja idem tiež!" zvrčal Adam a skoro skočil do toho malého priestoru medzi mnou a Neilom. ,,Bezo mňa nikam nejdete!"
,,Ty do Sibeonu nepôjdeš!" štekli sme s Neilom sťa jeden hlas, vtedy sa konečne ozvala Via a znela tak otrávene, ako som ju vážne ešte nepočula. Nemusela som poznať budúcnosť, aby som vedela, že za toto rozhodnutie ma bude Via preklínať.
,,Prestaňte, aj tak dobre viete, že pôjde! Tak ako pôjdem ja a pôjde aj Laxus. Varujem vás!" Via zapichla prst do vzduchu a tvárila sa ako nie jedna, ale rovno niekoľko bohýň pomsty. ,,Ak tam zomriem, tak vás až do konca vašich dní budem strašiť a nepomôže vám, ani keď zavoláte exorcistu!!"
,,To je vážne nečakaný záujem. Ste si istí, že chcete so sebou brať aj to dieťa?" stáli sme v kancelárii u vedúceho tohto blázninca a všetci s náladou väzňov, ktorí idú na trest smrti. Teda okrem Neila, ktorý vyzeral vzrušene. Nemôžem ani uveriť, že vymením toto väzenie za väzenie skutočné. Najradšej by som si za to pár vrazila. Vlastne, čo to trepem? Nie sebe! Neilovi!
,,Ja nie som dieťa!" zvrčal Adam potichu a muž za stolom nadvihol obočie. Určite si tiež myslel, že nám preskočilo. Stopercentne si to myslel. Kto so zdravým rozumom ide dobrovoľne na také miesto, ako je Sibeon?
,,Bude ten počet problém? Je nás veľa?" spýtala sa Via s nádejou, že nám povie, že toľký nikam nesmieme. To by nám vyhovovalo. Narobili by sme s Neilom cirkus, že bez nás nikam nejde a keď nemôžeme ísť všetci, tak ani jeden.
,,Ou, to nie, to ani náhodou nie. Vorax naberie každého, kto do Sibeonu chce. Problém je v tom, že do Sibeonu nikto nechce," na mužovej tvári sa zjavili vrásky starostí. ,,A rozhodne som nezažil, aby sa do Sibeonu dobrovoľne prihlásilo toľko krížencov. Uvedomujete si, že do Sibeonu sa chodí väčšinou za trest alebo preto, že vás skutočne nemáme kam zaradiť? Od vás však už mám žiadosť na svorku. Prečo neostanete pri svorke, ak vám ide iba o to byť spolu?"
,,Pretože nám nejde iba o to byť spolu. Aspoň mne nie," ozval sa hrdo Neil a ja som už vážne rozmýšľala nad tým, že mu do krku narvem ťažítko ležiace na riaditeľovom stole. ,,Sibeon je môj splnený sen."
,,Skôr nočná mora," zamrmlal chlap, ale zovrel papier, ktorí sme mu podali a vrazil na neho pečiatku. ,,Pošlem vás do Sibeonu a vy zatiaľ..."
Otvorila som oči. Prečo na to spomínam? To, že riaditeľ na žiadosť vrazil pečiatku a našu starú roztrhal, už nijako nezmením. Sedela som vo vagóne vlaku, ktorý nebol určený pre ľudí, ale iba pre dodaj zásob do strašeného a prekliateho Sibeonu. Všetci vedeli, že je prekliaty a ja som tam išla dobrovoľne. Jediná železnica, ktorý pretínala Sibeonskú púšť. Áno, väzenie dostalo názov podľa nej už pred stovkami rokov, keď ju postavili...
,,Hovorí sa, že pri stavbe Sibeonu zomrelo veľa ľudí, ktorí boli pochovaní priamo v jeho stenách a dodnes občas steny krvácajú, ako keby plakali za mŕtvych, ktorí ich postavili," Neil znel vzrušene, keď listoval nejakou starou knihou, ktorú pravdepodobne potiahol z knižnice. Adam znudene hľadel von z jediného okna vagónu. Na druhú stanu, potraviny nepotrebujú vidieť von, že áno? A týmto vlakom sa okrem strojvodcu nikto iný nevozí.
,,Všetci vedia, že Sibeon je zvrátený ako celá táto púšť. Sú to miesta, ktoré boli prekliate! Preto tu nebesá na zem stále chrlia blesky. Sibeon sa nikdy nemal postaviť! Nikdy ho nemali dokončiť," vrčal potichu Laxus. O Sibeone existovalo mnoho legiend a povier rovnako, ako aj o Voraxovi, ktorý väznicu už storočia viedol. Áno, storočia a to nebol vlkodlakom, upírom a určite nebol krížencom. ,,Stavali ho dlhé desaťročia a keď im došlo, že ho nikdy nedostavajú, vzdali to. Každý, kto na Sibeone pracoval, zomrel, ibaže potom..."
,,Potom sa objavil Vorax a dal väznicu dokopy?" prikývol Neil a na tvári mal stále to podivné zvrátené nadšenie. ,,Poznám ten príbeh. Hovorí sa, že Sibeon čakal na Voraxa. Čakal na pána, ktorý ho dokáže skrotiť, lebo tí čo so stavbou Sibeonu začali, netušili, že bude tak mocný. Kamenné väzenie je totižto živé. Má vlastný rozum. Má dušu."
,,Vraj je poskladaná z duší tých, čo pri jeho stavbe umreli. Nikto ich nedokázal umlčať a skrotiť, až na Voraxa," dokončila som ja, aby som im dala na známosť, že tieto báchorky ovládam aj ja. ,,Tomu neverím," pozrela som vážne na chalanov, lebo by som bola prisahala, že oni sú presvedčení o tom, že to tak je. Laxus o Sibeone hovoril s obavami a Neil s tým svojim nadšeným vzrušením. ,,Jediné, čo je na Sibeone strašné a nebezpečné, sú tí psychopatický väzni, ktorým už hrabe z toho, že sú stále zavretí. To je celé."
,,Ja si myslím, že celá púšť je prekliata," šepol Adam, ktorý neodtŕhal zrak z obzoru. ,,Ako to môže byť púšť, keď tu ani nie je teplo?" vstala som a podišla k nemu, aby som tiež vykukla von. Táto púšť nebola piesok. Iste, boli tu aj časti s pieskom, ale väčšinou išlo iba o popraskajú, vysušené zem. Sledovala som oceán ničoty a srdce sa mi zovrelo. Nie je tu nič živé! Bohom zabudnuté miesto.
,,Lebo tu nepadne ani kvapka vody," odvetil Neil akoby mimochodom a ďalej čumel do knihy. ,,Búrky sú tu stále, ale jedná sa o búrky elektrické. Na zem padajú len blesky. Z oblakov sa iba blízka, avšak voda na zem nepadne žiadna. Je to podivné. Osobne sa hrozne na Sibeon teším. Zaujímalo by ma, či tie steny skutočne krvácajú."
,,Tak to je to posledné, čo ma zaujíma," odvetila som a žalúdok sa mi scvrkol. Cítila som, ako sa mi v ňom rozlieva niečo studené a odporné. Sibeon bolo miesto, kde som si nepriala skončiť ani v tých najhorších nočných morách. Ako je teda možné, že som dobrovoľne nastúpila do vlaku, ktorý ma k nemu mal odviesť? Myslela som si, že keď konečne opustím školu, budem slobodná a nie že sa nechám zavrieť ešte na strašnejšie miesto.
Cesta vlakom sa zdala byť nekonečná. Jedna z vecí, ktorá bola mocnejšia ako samotné múry Sibeonu a bola pre väzňov ešte pevnejším väzením, bola práve púšť. Netuším, ako dlho sme cestovali, ale viem, že išlo o desiatky hodín.
,,Scio! Vstávaj! Via! Vstávajte!" zobudil nás hlas Adama a ja som sebou prudko trhla. Keby toto nebol vlak s jedlom, tak ma do neho nikto ani nedostane.
,,Čo vreštíš?" obrýkla som sa na neho, lebo som bola rada, že spím. Najradšej by som celú cestu do Sibeonu prespala. Boli to neskutočné hodiny.
,,Sibeon!" odvetil a ukázal von z okna. Všetci ako jeden sme vyskočili a pozreli von z okna. Tak až teraz mi prišlo zle a došlo mi, načo som to vlastne kývla, keď som sa rozhodla pre Sibeon. Pred nami sa z púšte ako zlý mrak dvíhala obrovská stavba z čierneho kameňa.
,,Strašný a zákerný," šepol Neil a očarene pokračoval ďalej. Prišlo mi, že cituje z nejakej knihy. Znelo to celkom autenticky, ale ja som sa cítila ako tesne pred popravou. ,,Týči sa uprostred púšte mocný Sibeon. Jeho chodby sú ako smrteľné zovretia škrtičov, jeho ploty v sebe majú kliatby mnohých démonov a ak väzňov a hlupákov ako sme my, ktorí sem vojdú dobrovoľne nezabije väzenie, tak nás zhubí jedovatá a zlostná púšť s mocou bájnych bohov."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár