,,Vážne ti Sanus povedal ,,našiel ma" ešte pred tým, ako si mu oznámila, že ho tu nejaký chlapík hľadal?" Aiden si tiež Sanusa podozrievavo prezeral. Sanus sa obyčajne okolo nás motal a skúšal, od koho si získa pohladenie. Nežné pohladenia totiž miloval. Teraz len sedel na tom písacom stole a úplne nás ignoroval. Vypadal ako niekto, kto má príliš vlastných problémov.
,,Áno, a správal sa divne," prikývla som. Celá naša štvorka sedela na mojej posteli a hádzala na Sanusa kradmé pohľady. Starší chlapec si ich musel byť vedomý, ale rozhodol sa zaoberať vlastnými myšlienkami. Možno premýšľal nad tým, čo mu ten chlap robil. Ale bol to vôbec ten muž, ktorý ho väznil? A väznili ho vôbec? Bolo tu príliš otázok a odpovede poznal len chlapec zaujatý obzorom.
,,Myslíš divnejšie ako sa správa obyčajne?" Andresov tón bol trochu výsmešný. Prvé, čo pochválil, keď vošiel pred dvoma hodinami do mojej izby, bol neskutočný vkus toho, kto kúpil nové Sanusove oblečenie. Sebavedomie v niektorých oblastiach tomu chlapcovi rozhodne nechýbalo.
,,Ani sa ti nedivím, že si mala taký strach. Ten chlap mi podľa toho, čo hovoríš, znie ako cvok. Aj tie jeho reči sú podivné," Aiden nad tým vážne rozmýšľal. Mne ten chlap tiež nešiel z mysle a ešte aj dnes som sa pri spomienke na neho zachvela. ,,Podľa tvojej mamy sa dnes ráno neobjavil, aj keď tebe povedal, že si po Sanusa príde. Tvoja teória by mohla byť správna. Možno je to otrokár. Ale pokiaľ Sanusovi nejako ubližoval, tak na Sanusovi to nie je vidieť. Správa sa placho, ako keby mu ubližovali, ale nemá na tele žiadne rany. Žiadne modriny a ani žiadne staré jazvy."
,,Sám si to raz povedal. Psychické týranie je niekedy horšie ako fyzické. Možno ho nikdy netrápili fyzicky, ale ktovie, aký zažil nátlak. Správa sa divne. Presne ako ten chlap povedal. Správa sa ako pes. Možno ho roky presviedčali o tom, že je pes," áno, ja a psychológia. To mi nikdy nešlo. Vedela som vydedukovať, len takéto závery. ,,Keď ti niečo od mala vtĺkajú do hlavy, tak tomu aj začneš veriť. Ktovie, ako dlho u neho Sanus bol. Nevieme, kedy ho ten chlap získal. Nemôžeme si byť ani istý tým, že práve tento chlap ho trápil. On ho len pozná a tvrdí, že Sanus mu patrí, ale je to pravda?"
,,Kto by sa snažil mladého chalana presvedčiť o tom, že je pes? A prečo? Veď to je úplne choré!" zahlásila Senia. Jej starostlivý pohľad na Sanusovi spočíval najčastejšie. Musela som s ňou súhlasiť. Kto by mal na to dôvod? Chápala som, keď si ľudia nosili otrokov, aby im slúžili. Či už na prácu alebo na sex. Ale kto by si dal priviesť otroka, z ktorého by chcel vychovať psa? A ešte k tomu zlého psa, lebo Sanus sa všetkého bál. Takže strážnym psom rozhodne nebol.
,,Ja osobne neviem, na čo by chcel človek, človeka psa. Ale viem si predstaviť, že by človeka ako psa chcel upír," štyri pári očí sa pri tomto vyhlásení na Andresa otočili. Áno, správne, štyri páry očí. Aj Sanus nám konečne venoval pozornosť. Na sekundu som sa zľakla, že začne hysterčiť ako vtedy, keď sa spomenulo slovo upír, ale on len sťažka vzdychol a znovu sa zahľadel von oknom. Mala som pocit, že hľadí priamo do slnka, ale to bola zjavne blbosť. Nikto sa nevydrží pozerať do slnka tak dlho. ,,Možno preto nemá na tele žiadne stopy, lebo ten chlap ho využíva, aby z neho sal krv. A tie rany po zuboch sú také malé, že sme ich zatiaľ nenašli. Navrhujem Sanusovi poriadne prezrieť krk."
,,Môžeš si nechať tie svoje blbosti, Andreas. My sa vážne snažíme vyriešiť Sanusov problém. Vážne by ma celkom logicky zaujímalo, kto bol ten chlap včera v noci," schladila som ho s privretím očí.
,,A prečo by to nemohol byť upír? Tvoj popis na upíra presne sedí," zahlásil Andreas sebavedomo a neprestal kecať, aj keď ja a Aiden sme ho pretínali vážne nepeknými pohľadmi. ,,Je sexy, má podivné reči, je tajomný. Sama si povedala, že mal bledú kožu, vyhľadal si ťa večer a vravel ti ľudské mláďa! Musíš uznať, že to neznie moc ľudsky. Ktorý človek by vravel ľudské mláďa?"
,,Áno, Andreas, ten chlap bol hotový lord Draculla. To je veľmi pravdepodobné," poznamenala som sarkasticky. ,,A určite býva v lese v medovníkovej chalúpke. A Sanusa chcel prerobiť na vlka z červenej čiapočky, len mu to trochu nevyšlo," Andreas sa na mňa pozrel mierne urazene.
,,Ako sa tento inteligent, dostal do našej partie?" otočil sa na mňa Aiden celkom vážne. To Andreasa nakrklo a obhajobne už-už otváral ústa, ale predbehla som ho ja.
,,Vie dobre variť a má celkom dobrý vkus na nakupovanie. Bez neho by som sa asi neobliekla a nenajedla. Ale iné prednosti? To fakt neviem," odvetila som Aidenovi naspäť rovnako vážnym tónom. Andreas sa vtedy elegantne zdvihol. Neznášal, keď niekto neocenil jeho ,,génia." Bol dosť namyslený, to sa mu muselo nechať, ale len v niektorých veciach, čo je tiež pravda.
,,Fajn! Ako vidím, moje teórie si tu nikto necení!" zamrnčal a s tým naštvaný odišiel z izby. Senia za Andreasom starostlivo pozrela, ale Aiden pri jeho výstupe prevrátil oči v strop. Veď on sa nevydrží fučať dlho. Vždy sa rýchlo urazí, ale ešte rýchlejšie sa spamätá. Nemá nervy na to, aby bol dlho sám. On doslova zúfalo potrebuje spoločnosť.
,,Andreas niekedy jednoducho nechápe, že na tie jeho blbosti nemáme náladu," zamrmlala som, aj keď mi to bolo trochu ľúto, ale Andreas si musel uvedomiť, že ja a Aiden sme sa o to vážne zaujímali. Sanus bol pre Aidena dobrý objekt na pozorovanie, keďže chcel byť psychológ a ja som veľmi túžila zistiť, čo sa tomu chlapcovi vážne stalo. Mala som Sanusa rada viac, ako som ho mala mať. Andreas nás s tými svojimi prkotinami vážne štval a unavoval.
,,Mal by sa držať toho svojho varenia a radšej občas držať jazyk za zubami," doplnil ma rovnako rozladený Aiden a hoci znel jeho tón tvrdo, tiež trochu ľútostivo hľadel na dvere. Netušili sme, že Andreas si to vezme až takto osobne, ale konečne sme sa mohli baviť bez jeho ,,konštruktívnych" pripomienok.
,,Nemuseli ste byť na neho zase takí hnusní," obrýkla sa na nás mierne Senia. Obaja sme s ňou s mrmlaním súhlasili, ale tiež sme sa zhodli na tom, že Andreas to prežije a tak sme sa zase vrátili k podstatnejšiemu problému a tým bol práve Sanus.
~*~
,,Andreas niekedy jednoducho nechápe, že na tie jeho blbosti nemáme náladu." ,,Mal by sa držať toho svojho varenia a radšej občas držať jazyk za zubami." ,,Nemuseli ste byť na neho zase takí hnusní." Počul som ešte poznámky svojich priateľov, keď som zbiehal zo schodiska. Nebudem sa im tam motať, keď sa na mňa len pohoršene dívajú vždy, keď si dovolím otvoriť ústa. Ako keby som nemohol nič povedať. Oni nech si bádajú! Ja som mal aj tak pocit, že som sa až tak veľmi nemusel mýliť. Iste, všetci hovorili, že upíry neexistujú, ale bolo to zase tak veľmi isté? Čo keby...
,,AU!" naštvane som chcel vbehnúť do kuchyne a nečakal som, že odtiaľ bude akurát niekto vychádzať. Tvrdo som narazil a následne sa ocitol na zadku. Ten, s kým som sa zrazil, bol o dosť vyšší a silnejší.
,,To snáď nie je ani pravda! To sa musíš stále motať pod nohami!" naštvaný hlas patril akurát tomu, komu som nechcel, aby patril. Opatrne som pozrel nad seba. Liam nehľadel na mňa, ale obzeral si svoje biele tričko, ktoré bolo poznamenané niekoľkými fialovými škvrnami. Až vtedy mi došlo, že drží v ruke pohár, ktorý bol vďaka mne teraz skoro prázdny. Vypadalo to na ríbezľový džús. A kurnik! Som mŕtvy. ,,Ty si taký nehorázny, idiot! To sa nemôžeš pozerať, kam ideš?!"
,,Ja..., ja..., pre.., prepáč," dostal som zo seba ticho, keď Liam praskol pohárom na botník tak zúrivo, že som sa divil, že sa pohár neroztrieštil. Liam zo seba strhol biele tričko a rukou si prešiel naštvane po prsiach.
,,Kvôli tebe sa celý lepím! A to tričko je nové!" rozčuľoval sa ďalej a mne nevedomky naskytol pohľad, po ktorom som túžil. Rukami sa stále ako keby snažil zotrieť lepkavosť a tak mi vystavoval na obdiv svoje polonahé telo. Krásne silné ruky, dokonalá hruď, ploché bruško s tehličkami. Aj som si pomaly prestal uvedomovať, že mi nadáva. Taký som bol zaujatý jeho telom. ,,Môžeš mi urobiť láskavosť a vyhýbať sa mi!"
,,Prečo tak vrieskaš, Liam?" počul som, že Liamov otec vyšiel z obývačky, ale aj tak som sa stále zaoberal Liamovým telom. Síce je Liam na mňa pekne naštvaný za to, že som mu zničil tričko a kvôli mne bude musieť pod sprchu, ale aj tak to za tento pohľad stálo.
,,Tento neskutočne, dementný kretén, ma celého oblial!" zazúril Liam a ukázal na mňa prstom zatiaľ, čo sa díval na otca. Ja som však obdivoval jeho dokonale tvarovanú hruď a uvažoval som, aké by to bolo pobozkať každý jeden sval, kým by ma svalnaté ruky objímali. Keď sa ma rozhodne zabiť, tak dobre. On môže!
,,Liam! Pozor na ústa! Nič také sa predsa nestalo," pokáral ho otec a asi by som si ani neuvedomil, že sa ku mne natiahla jeho ruka, aby mi pomohol vstať, keby ma so smiechom neupozornil. ,,Pozor, Andreas. Slintáš," rýchlo som pokrútil hlavou a tým som si vyslúžil od Liama ešte viac znechutený výraz, ak to bolo vôbec možné. ,,Andreas to iste neurobil schválne, tak prečo na neho tak reveš?" pozrel som radšej rýchlo do zeme a bol som trochu červený. Ešte aj Liamov otec si všimol, že slintám po jeho synovi.
,,Ale on sa mi moce pod nohy stále! V jednom kuse o neho niekde zakopávam!" hovoril otcovi, než sa otočil na mňa. ,,Buď taký láskavý a vyhni sa mi! Neprihováraj sa mi! A keď ma uvidíš, bež na opačnú stranu!" zvrčal mi skoro do tváre. Prudko nás obišiel a vybehol do poschodia.
,,Liam!" Esin otec po ňom síce zrúkol, ale ja som už len počul tresnutie dverí. Radšej som sa pomalým krokom vybral do kuchyne, aby som našiel handru, ktorou utriem pár kvapiek džúsu z podlahy. Nechcel som pozrieť ani do tváre ich otca. Obzvlášť po tej jeho poznámke. Ešte aj on si všimol, že sa mi Liam páči? ,,Ospravedlňujem sa za neho. Je to trochu harant," dúfal som, že sa vráti do obývačky, ale on ma sledoval, ako utieram podlahu.
,,Ja som ho naozaj zrazil," odvetil som potichu a bolo mi mierne do plaču. Liamovo telo bolo fascinujúce, len kým sa mi vystavovalo na obdiv, ale teraz, keď som ho už nevidel, hrozne ma to mrzelo. Vlastne som zadržiaval slzy ľútosti, že mi Liam tak vynadal a snažil som sa ovládnuť aj červeň z poznámky jeho otca, ktorý ma pozoroval.
,,No, na zemi si skončil koniec koncov ty a nie on. Jemu jedno tričko chýbať nebude a už vôbec ho nezabije, keď sa osprchuje," jeho tón bol mierny. Utrel som podlahu dôkladnejšie, než som musel, lebo som nechcel vstávať. Nechcel som mu v žiadnom prípade pozrieť do tváre. Nemal som však šťastie. Urobil to, čo pred chvíľou. Natiahol ku mne ruku, aby mi pomohol vstať. Prijal som a zbytočne som sa snažil držať pohľad na zemi, lebo on mi chytil bradu medzi palec a ukazováčik, prinútiac ma pozrieť mu do očí. ,,Ty máš Liama rád, však?" tak teraz som prehltol hrču, ktorá mi navrela v hrdle.
,,Ja...," čo som mal povedať? Len som nakoniec prikývol. Aj tak priznať otcovi heterosexuálneho chalana, že sa mi páči jeho syn, nebolo dvakrát rozumné. Myslím, že každý normálny otec, by ma okamžite od svojho syna hnal, aby jeho syn náhodou neskĺzol na nesprávny chodník.
,,Čo už. Vybral si si nesprávneho chlapca, ale to sa stáva. Ešte toľko nesprávnych si ich vyberieš," zasmial sa pobavene. Áno. Esin otec nebol tak úplne normálny otec. Bol skvelý väčšinu času. ,,A teraz buď tak dobrý a upeč niečo rýchle a čokoládové," zaškemral. ,,A niečo čo ľúbi, aj Liam. Tým sa mu aspoň ospravedlníš," teraz som sa musel trochu zasmiať ja. Tak to je typické.
~*~
,,Takže, hádajte prečo som prišla skôr z roboty a chcela som po vás, aby ste tu všetci pekne ostali na večeru," vyzvala nás mama a spokojná sama so sebou nás prebehla pohľadom. Liam sa znudene rýpal v jedle a svojim negatívnym pohľadom nám všetkým hovoril, že by si radšej dal robiť výplach žalúdka, ako tu s nami sedel. Chápala som ho. Ja som tiež nemala náladu na mamine komédie. Otec sa snažil kŕmiť Daisy a aj Andreas vyzeral byť zle naladený. Občas opatrne pozrel smerom k Liamovi, ale inak predstieral, že je neviditeľný. Jediní, komu táto večera nevadila, boli Aiden a Senia.
,,Mami, vyzeráme, že máme náladu na hádanky?" zatiahol Liam a vykrivil peru tak znechutene, že každému muselo byť jasné, že títo dvaja sa momentálne nemusia. No po tej hádke som sa ani nedivila. Liam sa mame vyhýbal, ako to len išlo a mama sa stále tvárila urazene.
,,Jednoducho, už som zarezervovala chaty na tú našu každoročnú spoločnú dovolenku," vyhlásila nadšene a nevšímala si Liamov znechutený tón. ,,S tvojimi rodičmi som už volala, Andreas, nevedia sa dočkať. Ale potrebujem súhlas aj od vašich, Senia. Dohodneš to s rodičmi, že?"
,,Áno, samozrejme, to nebude problém. Vlastne už tú dovolenku aj spomínali. Tešia sa, len potrebujem vedieť presný čas, aby si vzali voľno," prikývla Senia a ďalej pokojne večerala. Varil prirodzene Andreas, takže nikto nemal problém to zjesť. Andres sa vždy postaral o to, aby to chutilo každému. Vážne netuším, ako to robil.
,,Poteším vás. Rozhodla som sa, že nepôjdeme v júli ako každý rok, ale tento rok pôjdeme na konci mája. Máj má byť neobyčajne teplý a pri jazere ešte nebude toľko ľudí. Čo poviete decká? Vyhnete sa jednému týždňu v škole," rozhodne sme toto so Seniou nahlas pochválili. Čo môže byť lepšie, ako si urobiť prázdniny počas školy? ,,A ty Aiden presvedč mamu ako minulý rok. Počítam s vami."
,,Viete, myslím, že tento rok tú dovolenku vynecháme," ako náhle to Aiden vyslovil, mierne sa začervenal. Aidenova mama si určite tú dovolenku nemohla dovoliť. Aj minulý rok na ňu šporila od Vianoc a to bola až v júli. Aiden sa nám tento rok priznal, že sú na tom o niečo horšie ako minulý rok. Mali niekoľko nepredvídateľných výdavkov. Veci, ktoré museli zaplatiť. ,,Mali sme nečakané výdavky, takže...," Aiden slovami moju myšlienku aj potvrdil. Chudák Aiden.
,,To je predsa nezmysel. Musíte ísť a čo sa peňazí týka, to predsa nie je problém. Nie, pre mňa nie je odpoveď, tak to svojej mame oznám a nech mi zavolá," trvala si moja mama na svojom. Táto žena nikdy nepochopí, že Aiden a jeho mama sa nechcú niekomu cítiť zaviazaní. Mohli by sme im pomôcť, ale oni to nechceli. Učili sa prežiť s tým, čo si vedeli zaobstarať sami. Mama im tú dovolenku mohla zaplatiť komplet celú a ani by si to nevšimla. Ale Aidenova matka bola hrdá a v tomto duchu vychovala aj Aidena samého, preto bol problém mu zaplatiť len obed v reštike. Pri troche šťastia sa Aidenova mama rozhodne s nami poslať aspoň Aidena, ak nepôjde sama.
,,Ja si myslím, že tento rok to skutočne nepôjde," dovolil si pípnuť Aiden a vidličkou rozhrabal zeleninovú prílohu. Hej, Andreas urobil ešte aj prílohu. Pokiaľ si tento chalan vážne neotvorí reštiku, tak už vážne neviem, kto by mal variť pre ľudí. Lebo to, čo uvarí Andreas, je jednoducho nebo v podobe jedla.
,,Ja tiež nikam nejdem," ozval sa Liam a ďalej sa len tak babral v jedle. Úprimne som ho nevidela, že by si z toho niečo vložil do úst. Asi stále trucoval, kvôli tej hádke. Plus, Andres nám povedal, ako sa s ním zrazil pred kuchyňou. Keď nám vylíčil, čo mu Liam povedal, mala som sto chutí na brata nabehnúť a poriadne ho zdrbať, ale Andres mi to nedovolil. Schmatol ma za ruku a prosil ma, nech sa na to vykašlem. Poslúchla som ho, aj keď som mala stále poriadne pomstychtivú náladu. Veď on si to schytá, keď to bude najmenej čakať. Dobre vie, že nenávidím, keď sa na Andreasovi vŕši.
,,Akoto, že nikam nejdeš?" otočila sa na neho mama a už bola trochu rozladená. Ani ona nemala náladu sa s trucovitým synom rozprávať, aj keď som musela uznať, že to čo jej Liam vykričal, bolo oprávnené. ,,Mala som pocit, že skúškové ti skončí o dosť skôr. Niekedy na začiatku mája. Či máš nejakú brigádu?"
,,Nie, nič také. Jednoducho nejdem. Nechce sa mi ísť na hlúpu rodinnú dovolenku, to je všetko," odbil ju Liam a pri stole nastalo úplne ticho. Všetci sme prestali ešte aj jesť. Nech už mala mama nápady akékoľvek, na tejto každoročnej dovolenke jej záležalo. Mnohí sa smeli nezúčastniť, ale jej deti museli mať na neúčasť poriadky dôvod. Už od Liamovho narodenia sa chodí k tomu jazeru. Mama vždy zorganizuje inú zostavu ľudí, ktorí s nami idú, ale naša dnes už päťčlenná rodina, tam ide každý rok. Tušila som, že nech sadlo Liamovi na nos čokoľvek, teraz to prestrelil.
,,Hlúpu rodinnú dovolenku," zopakovala mama potichu. Ešte aj otec sa prikrčil. Mama už nemala na tvári žiaden úsmev a hľadela rovno na Liama. ,,Tak s nami pozvi aj nejakého kamaráta z kapely, ak sa tam len s rodinou nudíš. To nie je problém. Veď pozri, teraz berieme všetkých Selenkiných priateľov." Bol tu však jeden podstatný rozdiel medzi mojimi a Liamovými priateľmi. Liamovi priatelia chodili, tak maximálne do garáže, aby trieskali do bubnov. Vôbec sa s našimi rodičmi nerozprávali a čo sa týka rodičov jeho priateľov, tak tých mama ani nepoznala. Zatiaľ čo rodičov Senie, či mamu Aidena poznala celkom dobre. Problém bol v tom, že Liam o svojich kamarátoch ani nerozprával, takže mama ani nevedela, čo rodičia jeho kamarátov robia, aby si ich niekde odstopla a porozprávala sa s nimi. Liam ju proste vo svojom živote nechcel. O mňa sa vždy staral Liam, ale o Liama sa nemal kto starať. Matka ho ignorovala, lebo mala veľa práce, len ho ukazovala ako svoje najšikovnejšie dieťa, ale Liam sa vypracoval bez jej pričinenia. Ona ho len porodila
,,Myslím, že moji priatelia rovnako netúžia po podobnej rodinnej dovolenke ako ja," odsekol Liam a konečne som ho videla, dať si niečo z jedla aj do úst. Opatrne som pozrela na mamu. Zdalo sa mi, že sa veľmi snaží ovládať. Rozhodne bola naštvaná, ešte ani jeden rok sa jej Lima nevzoprel. Aspoň nie proti rodinnej dovolenke.
,,No, mne osobne je to jedno. Na tú dovolenku jednoducho ideš. Nepôjdeš, len keby si bol v nemocnici," odvetila mu naspäť. Liam sa už-už rozhorčene nadychoval k tomu, aby s ňou nesúhlasil, ale ona ho dosť nešetrne prerušila. ,,Ešte včera si mi vyčítal, že sa nestarám o svoje deti a dnes, keď mám v pláne pre vás urobiť niečo pekné. Keď mám v pláne stráviť s vami čas, tak ty nechceš? To, čo hovoríš a robíš si dosť odporuje, Liam. Na tej dovolenke budeš. To je moje posledné slovo!"
,,Fajn, ako chceš!" Liam sa prudko postavil a zdrapol zo stola svoj tanier. ,,Budem tam a budem sa s vami príšerne otravovať, ale hlavne, že ty dosiahneš, čo chceš!" Otec sa ho snažil príkro zastaviť, ale Liam nikdy nebol typ, ktorý by poslúchal autority a otca už vôbec nie. Prečo otca už vôbec nie? Lebo otec ho rozmaznával jednoducho najviac. Keď sa nad tým tak zamyslím, Liam bol vážne hrozne rozmaznaný spratok. Síce sa mu nikdy nikto nevenoval, ale vždy dostal, čo si zaumienil. Jednoducho zalepíme ti ústa drahými vecami a Liam sa obyčajne nesťažoval. To len ja som chcela tráviť čas s rodičmi a preto som bola vždy tá zlá.
,,A nezabudni mi oznámiť, či si nakoniec presvedčil nejakých svojich priateľov, aby išli s nami!" skríkla po ňom mama, ale on mlčal. Jednoducho sme ho počuli, ako vydupal na schodisko a následne tresol dvermi do svojej izby. ,,No nie je drzý?" otočila sa po nás všetkých pri stole. O tom by som mohla veľa hovoriť, ale radšej som si do úst strčila posledné mäso.
,,Hold, vychovala si si ho ty," zaškerila som sa po chvíli pobavene a odniesla som do drezu prázdny tanier. Iste, ja som to mala v sebe rýchlo. Veď niečo tak dobré sa nedalo nezjesť. Naložila som ďalší tanier. Aj Sanus isto čakal na svoju večeru.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár