,,Táto bytovka je ako každá iná. Len ma teraz štve, že tu nie je výťah," funela som pod ťažkým Aidenovým darčekom. Kým sa vyšplháme na siedme poschodie, tak trikrát umriem. Senia na tom bola rovnako ako ja. Tiež položila svoj darček na zem.
,,Nechcete si rovno na tie odporné schody sadnúť?"Andreas si znechutene obzeral veľké balíčky, ktoré sme položili na zem. Áno, priznávam bola nechutne špinavá. Tú gumu už poriadne dlho nikto neumyl a zo stien sa mi až zdvíhal žalúdok. ,,Aiden hovoril, že tu spávajú feťáci a ožrani!"
,,Ak si myslíš že toto len tak bez prestávky odnesieme hore, tak to si dosť na omyle. Môžeš si to skúsiť sám," Senia nevrlo ukázala na veľký obdĺžnik, ktorý niesla ona a následne na valec vyšší, než som bola ja sama, ktorý som sa snažila vyteperiť po schodoch ja.
,,Ako keby som nič nepovedal, ale ja toto nemôžem držať a čakať na vás. Je to tiež ťažké, aby ste vedeli," mykol hlavou na balíček vo svojej náručí a na kopu tašiek, ktoré mal zavesené po rukách. ,,Mali sme zavolať Aidena von a tam mu zagratulovať. Nech si to vynesie hore on sám."
,,Už len dve poschodia, to snáď zvládneme," objala som objemný valec a vydala som sa ďalej po schodoch. Celú dobu som ale v duchu nepekne nadávala a súhlasila s Andreassom. Nabudúce mu zagratulujeme pri aute!
Chvíľu trvalo, kým sme sa dostali do schodov a musím priznať, že som sa až spotila. Senia vedľa mňa si ešte zachovala trochu elegancie. Dala si jednu ruku v bok a snažila sa dýchať normálne. Ja som sa jednoducho prehla a ako ožran som sa oprela o darček, ktorý som vyniesla až na siedme poschodie. Nesnažila som sa upokojiť dýchanie, ale naopak som sa snažila do pľúc dostať toľko kyslíku, koľko len šlo. Andreas zatiaľ zazvonil. Započuli sme kľúč v zámke a dvere sa otvorili.
,,Decká a čo vy tu?" Aidenova matka na nás prekvapene vyvalila oči. Andreas sa neunúval a jednoducho ju prinútil ustúpiť, lebo sa natlačil dovnútra. S nadšením výdychom a položil svoje balíčky na zem v predsieni.
,,Ospravedlňujem sa za drzosť," mykol hlavou k dverám. ,,Ale dlhšie by som to neudržal," vysvetlil, kým mne a Senii žena naznačila, že máme taktiež vojsť. Bola som rada, keď som mohla svoj balíček oprieť o stenu a Senia tiež vyzerala spokojne.
,,Čo vy tu robíte? Nedohodli sme sa," Aiden na nás len na sekundu prekvapene vypleštil oči, ale keď uvidel balíčky, začal sa uškŕňať. Vedel, čo približne obsahujú, veď si ich vypýtal.
,,Keby sme sa dohodli, nebolo by to prekvapenie!" posledné slovo Andreas nadšene zvolal a Aidena objal. Aiden mu objatie opätoval. ,,Máš narodeniny, medvedík, a my sme ťa chceli potešiť," Andreas buchol Aidena do ramena len špičkami prstov v tak zženštilom geste, až sa Aiden zachechtal. Mala som dojem, že jemu sa tie Andreasove prehnane ženské gestá páčia rovnako ako mne. A tiež som tušila, že Andreas si je toho vedomí. ,,V každom prípade sme sa zhodli, že nabudúce ti gratulujeme dole, aby si si darčeky trepal sem hore sám."
,,Aiden, prečo neodvedieš svojich hostí do izby a ja vám zatiaľ donesiem...," Aidenova mama sa zarazila a viditeľne bola v rozpakoch. ,,Malinovku," dokončila. ,,Ale nemám nič iné ako sirup. Mali ste povedať, že prídete," evidentne chcela synových priateľov pohostiť niečím lepším.
,,Netrápte sa," Andreas sa na ňu hneď otočil. ,,S minerálkou bude sirup akurát a navyše pohostenie som priniesol v podobe darčeku. Andreas zdvihol veľkú škatuľu, ktorú teperil do poschodia. ,,Máte niečo ako podnos? Je to totiž torta," dodal. Aidenova mama s úsmevom od Andreas škatuľu zobrala a stratila sa v kuchyni.
,,Mali ste povedať, že prídete..., počkaj ja to vezmem," Aiden rýchlo priskočil k Senii, -ktorá chcela zdvihnúť darček zo zeme,- aby ho odniesol do svojej izby sám. ,,Hej, nie je to tak ťažké," pozrel prekvapene na objemný balíček. ,,Inak mám pocit, že som si od vás nevypýtal nič, čo by malo tieto rozmery," pozrel na balíček, ktorý preniesol do svojej izby. Bola to malá miestnosť. Posteľ v rohu, stôl pod oknom, skriňa a niekoľko políc. Na policiach sa, ale hrdo vynímali rôzne drobnosti od nás a hlavne knihy.
,,Skús si to trepať na siedme poschodie," zamrmlala Senia, keď si sadla vedľa Andreasa, ktorý už okupoval posteľ. Jediné miesto, na ktoré sa v Aidenovej izbe dalo sadnúť. Teda ešte mal stoličku pri písacom stole, ale už sme zo skúsenosti vedeli, že nie je nijako extrémne pohodlná. Aiden sa vrátil na chodbu, aby mi pomohol s oválnym darčekom.
,,Tak to otvor!" nadšene vzopäl ruky Andreas a oči mu svietili, ako keby bol darčeky dostal on. Aiden si obzrel oválny darček, ktorý bol vyšší aj od neho samého.
,,Toto by som mal rozbaliť ako prvé, lebo hádam, že toto je presne to, čo potrebujeme, aby sme mali, kde sedieť. Že?" uškrnul sa na mňa. Len som trhla ramenami. Bola som rada, že si vypýtal takýto darček, lebo zabudol, že takýto kúsok môže stáť aj niekoľko tisíc. Aiden roztrhol obal a ja som mu rýchlo pomohla koberec rozložiť na voľné miesto v jeho izbe hneď vedľa postele. V izbe som mala podobný typ huňatého kobercu, na ktorom sme sedávali viac, ako na sedačke, či posteli. Preto si ho Aiden vypýtal.
,,Tak, páči?" zavesila som sa Aidenovi do ramena. Koberec mal zelené kraje a v kávovom strede zelené tenké vlnky. Pamätala som si, že Aiden má izbu vymaľovanú na zeleno, tak som chcela, aby mu ladil.
,,Jasne, ďakujem, Es," Aiden ma rýchlo objal, ale ja som vztýčila ukazováčik v geste ,,ešte vydrž" a vypýtala som si od Andreasa ešte jeden darček, čo som mu kúpila. ,,Dohodli sme sa, že mi kúpite len to, čo som si vypýtal," jeho hlas mal byť vyčítavý, ale až príliš bol z neho počuť úsmev.
,,Ja viem, ale táto drobnosť ťa nezabije," podala som mu hranatý balíček. Aiden prikývol. Bez toho, aby to rozbalil vedel, že to bude kniha.
,,Na mňa nepozeraj," Andreas od Senie arogantne odvrátil hlavu. ,,Ja gratulujem ako posledný. Najlepšie nakoniec," vyhlásil. Ja som sa usadila na Aidenovom novom koberci. Seina pretočila očami a potisla k Aidenovi najprv veľký balíček. Aiden sa trochu primračil. Ďalšie si totiž vypýtal nové návlečky, lenže Senia to vzala ako posteľovú výzvu a kúpila aj periny.
,,Čo?" obhajovala sa s úsmevom. ,,To patrí k tomu a toto mi pomáhal vybrať Andreas. Trval si na tom, dá sa povedať," strčila mu do rúk tenší balíček. Aiden venoval Andreasovi trochu vyplašený pohľad.
,,No to snáď nie!" Aiden sa začal rehotať, keď vytiahol návlečky s kravičkami. Periny boli ružové s čierno bielymi krajmi a kravičky uprostred držali v pysku kvetinky. ,,Až budem mať frajerku, tak do svojej postele ju nezatiahnem. Moje staré návlečky sú deravé a toto je...," nedopovedal, len hľadel na svoje nové návliečky.
,,Hej, keby som bol tvoja frajerka ja, prišlo by mi to zlaté," odsekol Andreas, ale na perách mal smiech. ,,Náhodou, sú krásne. Vieš, koľko podobných mám ja? Ja mám Spongeboba, šmolkov, Simpsonovcov, Tweetyho...," vymenúval Andreas na prstoch.
,,Hej, hej, ale to si TY," na to TY dal Aiden zvláštny dôraz. V každom prípade nám všetkým došlo, kam tým miery. Andreas to ohodnotil vyplazeným jazykom.
,,A tieto sú kávové so zeleným vzorom," Senia mu podala rovnaký balíček ako pred chvíľou. ,,To som vybrala bez Andreasovho zásahu a tak, aby sa hodili ku kobercu a toto...," Senia vybrala z tašky poslednú vec. Bol to väčší biely macík s mašľou na krku. ,,Aby si mal v posteli spoločnosť, kým si nájdeš tú frajerku," podpichla ho.
,,Ďakujem, Senia," Aiden objal Seniu o dosť vrúcnejšie, než mňa. Hryzla som sa nenápadne do spodnej pery. To som si to všimla len ja? I keď aj Andreas mal v očiach nejaké ohníčky, ale tie mohli byť tiež len preto, že prišli na radu jeho darčeky.
,,Tak ja som mal na starosť ťa obliecť," oznámil Andreas dôležito, ako keby sme to všetci nevedeli a významne pozrel k taškám na posteli. Asi sa rozhodoval, ktorú podá Aidenovi ako prvú.
,,Hej," potvrdil Aiden so značnou obavou. ,,Ale začínam si myslieť, že to nebol dobrý nápad, keďže som zistil, aké návliečky si pre mňa vybral," dodal. Andreas sa zatváril hrozne namyslene a vzal do rúk jednu z tašiek.
,,Tak ja som síce chvíľu rozmýšľal, že ti nakúpim podľa svojho jedinečného vkusu, neskutočne úžasné veci, ale potom mi došlo, že vy heteráci máte obyčajne, hrozne mizerný vkus a tak som sa rozhodol obliecť ťa tak, ako by si sa obliekol aj ty sám," dostal zo seba Andreas skoro doslova na jeden nádych. ,,A viem, že som sľúbil, že nebudem nakupovať v butikoch, ale keďže som sa rozhodol nakupovať podľa svojho vkusu, tak mi tie butiky musíš jednoducho odpustiť."
,,Andreas! Veci z butikov sú drahé. To ti nestačili normálne obchody!" Aiden si založil ruky na prsiach. Ale Andreas ukázal prstom na mňa a Seniu.
,,Ich rozpočet na tvoj darček som neprešvihol. No, iba možno trošičku," ukázal tak centimeter medzi palcom a ukazováčikom. ,,Vážne," dodal. Aiden porazene vzdychol a nechal si od Andreasa podať prvú tašku.
,,Ou, páni, tá je úžasná," Aiden prekvapene vyvalil oči na bielu klasickú košeľu. Andreas pohodil rukou a ako keby nám tým hovoril ,,no samozrejme, že je, vyberal som ju predsa ja." Namiesto toho však prehryzol poznámku a podal Aidenovi ďalšiu tašku. Aiden si našiel ešte dvoje rifle, dve tričká, čierne tenisky a posledné. ,,Si robíš srandu!" na toto som vyvalila oči aj ja so Seniou. Posledné totiž bola absolútne úžasná kožená bunda, v ktorej Aiden vyzeral neuveriteľne sexi! Andreas nám nepovedal, že mu kúpil aj bundu! Len mi došlo, že podobné kožené bundy nosí môj brat a sú...
,,Len trochu si prešvihol náš rozpočet," naznačila som Andreasovi perami a zaryla som mu nechty do lýtka, keďže ja som sedela na koberci a on stál hneď pri mne. Aiden bol príliš zamestnaný obzeraním sa v zrkadle.
,,Andreas ty si sa zbláznil. Niečo takéto stojí celý majlant," zbytočne som to len potichu naznačovala. Aiden to veľmi dobre vedel aj sám.
,,Kašli na to, koľko to stojí. Hlavne v tom vyzeráš fakt dobre," zatiahol Andreas, keď sa Aiden prudko otočil od zrkadla a objal ho.
,,Fakt, díky," zamrmlal a vtedy vošla do izby Aidenova mama. Tá sa zasekla medzi dverami. Chvíľu pozerala na svojho syna, ktorého Andreas pustil z náruče a potom na papiere od darčekov a samotné darčeky. V ruke držala vážne unikátnu tortu, ktorú stvoril Andreas.
,,Hej a toto je môj posledný darček. Práve v čas," uškrnul sa na Aidenovu mamu Andreas. Tá pomaly položila tortu na písací stôl a obzrela si darčeky po zemi. Mala som dojem, že žena sa snaží prekonať nejaký vnútorný infarkt. Zabudla som, že Aiden nie je hrdý bezdôvodne, ale preto, že ho k tomu mama viedla. Tie darčeky boli prosto príliš drahé a ona tušila, že Aiden nám nebude môcť dať podobný dar. ,,Dáte si s nami, že? Naštvem sa, keď nepochválite, čo som napiekol," Andreas sa snažil preniesť pozornosť na svoje veľdielo, za ktoré by sa nehanbila žiadna špičková cukráreň.
,,Áno, samozrejme, rada," prikývla žena trochu vyhúkane, ale rýchlo sa spamätala. ,,Ešte skočím pre zápalky, nôž a taniere. Hneď som späť," usmiala sa na nás a rýchlo z izby odišla. Rozhodli sme sa, že sa tým nebudeme zaoberať. Navyše, keď sa Aidenova matka vrátila do izby, už bola v pohode. Zmierená.
,,Andreas, tuším si stále lepší a lepší," pochválil Aiden, keď položil svoj tanier na stôl. Andreas už dojedol a rozvaľoval sa na kamarátovej posteli. Predviedol niečo ako malý úklon, keď si k nemu Aiden prisadol. Ja, Seina aj Aidenova mama sme si už dávali druhý kúsok, lebo tá torta bola jednoducho sen. Nemám rada torty, ale to, čo napečie Andreas, je vždy..., fantastické.
,,Stále ťa bolí ten krk?" spýtala sa z ničoho nič Senia. Až teraz som si všimla, že Aiden si masíruje krk. ,,Dávala som mu masáž v škole," vysvetlila. ,,Ale asi veľmi nepomohla," pozrela na spolužiaka súcitne.
,,Blbo som spal," posťažoval sa Aiden, aby to vysvetlil nám nezainteresovaným a pokúšal sa poriadne otočiť hlavou doprava. ,,To sa mi teraz stáva často," trochu nepríjemne zazrel na svoju posteľ, ako keby za to mohla ona a nie to, že sa na nej zle uložil.
,,Treba to rozmasírovať," vyhlásil Andreas veselo a okamžite položil ruky na Aidenov krk. ,,Senia to nevie, ale moje prsty sú jednoducho dokonalé," oznámil Aidenovi, ktorý sa na neho zaškerili, ale nechal kamaráta, aby sa mu pokúsil rozmasírovať boľavé miesto. ,,Bolí ťa to tu?"
,,Donesiem vám tie malinovky," Aidenova mama zrazu prudko vstala a položila na stôl nedojedenú tortu. Opäť mi prišla trochu roztržitá, ale nedávala som na to dôraz. ,,Môžeš mi pomôcť, Aiden," pozrela na syna. Ten sa zatváril nespokojne, lebo musel opustiť Andreasove starostlivé prsty.
,,Ja pomôžem," navrhla Senia, ale Aidenova mama jej položila ruku na rameno, aby ju prinútila ostať sedieť.
,,Nie, zlatíčko, ty len pekne seď. Ty si predsa návšteva. Aiden vás má trochu obskakovať," Aiden mrzuto pretočil očami, ale vstal a odišiel s mamou do kuchyne. Ja som odložila tortu tiež, s tým, že musím ísť na WC. Vážne som išli len na záchod a netušila som, že budem počuť Aidena a jeho mamu, ako sa v kuchyni potichu dohadujú.
,,Aiden, mal si my povedať, že tvoji priatelia dnes prídu. Pripravila by som im niečo," zahundrala ako stará tetka. Ani mi nenapadlo, že vďaka týmto tenkým stenám ich tak dobre budem počuť. Nechcela som načúvať.
,,Mami, ja som to predsa nevedel. Počula si Andreasa, bolo to prekvapenie," hájil sa Aiden a jeho tón bol konverzačný. Zatiaľ, ani jeden z nás nečakal, že toto vyústi do tichej hádky. A tak, aj keď som nechcela, začala som počúvať. Jednoducho som bola zvedavá. Je to prirodzená ľudská vlastnosť!
,,Nepáči sa mi, že s tým Andreasom tráviš toľko času. Posledné, čo potrebujeme je... Jednoducho sa mi to nepáči," zamrmlala žena a mne sa zadrhol dych. Čože?
,,Čo tým myslíš? Čo je posledné, čo potrebujme? Trávim s Andreasom čas rovnako ako so Seniu a Selenou," Aidenov hlas sa zmenil. Počula som z neho zlosť. Hneď mi došlo, čo sa jej nepáči. Nezarazila sa vo dverách kvôli Aidenovej novej koženej bunde, ako som si myslela pôvodne, ale preto, že ho Andreas objímal! Neutiekla z ničoho nič z izby, lebo si spomenula na malinovky, ale preto, aby Aidena dostala z Andreasovho dosahu! Zľakla sa, že sa ho Andreas dotýka! Malinovky by predsa zvládla urobiť a doniesť aj sama!
,,Hej, a práve to ma znepokojuje," Aidenova matka bola nervózna. ,,Tvoji priatelia sú veľmi milí. Necháp ma zle. Ale nemôžeš si urobiť kamarátov aj medzi chlapcami," ja som to vedela! ,,Nepáči sa mi, ako sa ťa Andreas dotýka. Ako na tebe stále visí."
,,To je problém! Nie Senia a Selena, ani to, že nemám priateľov medzi chlapcami. Tebe vadí Andreas! Ako môžeš byť tak homofóbna! Je to kamarát!" Aiden bol vážne rozčúlený, aj keď tie slová iba šepkal. ,,A to si tým myslela, že? To, čo posledné potrebujeme! Bojíš sa, že ma Andreas snáď nakazí?! Mami, ja nie som gay a priateľstvo s ním ma nezmení! A keby som aj bol. Prečo by to malo byť to posledné, čo potrebujeme? Zmenilo by sa tým niečo, keby sa mi páčili chalani a nie dievčatá?"
,,Iste, že nie. Ale nie je to tak, že? Nepáčia sa ti chalani, či tento Andreas," tá stiesnenosť v hlase Aidenovej matky ma dobre štvala. Na záchode som skoro ani nedýchala, ale bola som naštvaná. ,,Len možno by si s ním nemusel tráviť zase toľko času a..."
,,Priateľov mi vyberať nebudeš," sykol Aiden a prišlo mi, že nie je o nič menej rozčúlený ako ja sama. ,,Správam sa k Andreasovi trochu inak, ako by som sa správal k hetero kamarátovi. Lebo nech si hovorí, kto chce čo chce, typ gaya, akým je Andreas, potrebuje trochu iné zaobchádzanie. A áno, často ho objímem a nevadí mi, keď ma masíruje. Andreas je v prvom rade hrozne dobrý kamarát. A mám ho rád, ale nie tak, ako si si to vyvodila ty. Trávim s nimi čas, lebo sa s nimi cítim lepšie ako s bandou frajerov, pre ktorých je najväčšia zábava sa večer poriadne ožrať. Radšej idem s partiou do kaviarne a počúvam, ako rozoberajú tú, či onú knihu. Toto ma baví a nie ožrať sa každý druhý večer, ak nie každý a tlačiť sa na preplnenej diskotéke. Nie som gay. Keby som bol, ver mi, že už to vieš! Vždy som ti všetko predsa hovoril! Myslíš, že by som zamlčal niečo tak podstatné?"
,,Nechcela som ťa naštvať," žena sa snažila znieť zmierlivo. A ja som sledovala prasknutú maľovku v kúte. Zatínala som ruky do pästí. Vždy, keď sa vyjadrila nejaká antipatia smerom k Andreasovi, tak som zúrila. ,,Ja len..., znepokojuje ma, keď ho vidím, ako na tebe stále visí. Navyše, toto nie sú veľmi priatelia pre teba. Kedy im to vrátiš? Tie dary sú krásne, ale... Sú to deti zbohatlíkov, Aiden. Nehodíš sa medzi nich."
,,Andreasa budem objímať koľko len budem chcieť. Môžeš veriť mojim slovám, že nie som gay a ani sa zo mňa gay nestane alebo sa tým môžeš užierať. Je to na tebe," Aidenov tón bol trochu moc tvrdý. ,,A čo sa týka ich peňazí. Áno, asi sa medzi nich v tomto nehodím, ale oni mi to nikdy nedali pocítiť. Predchádzajúce narodeniny mi veľmi diskrétne dali len drobnosti, ako kupujem ja im. Tento rok si na tieto darčeky doslova vypýtali povolenie, aby ma nenaštvali. Oni sa len nemôžu pozerať na to, že keď mi môžu niečo dať aspoň na narodeniny, tak ja kvôli pýche nechcem. Je jedno, koľko majú peňazí. Sú to tie typy ľudí, že aj keby mali len posledný kus chleba, tak sa s ním so mnou podelia."
,,Ja nepochybujme o tom, že sú to veľmi dobré deti, ale..."
,,Mami, to nemá, ale. Nemohol som si tu vybrať lepších kamarátov. Vieš, koľko matiek by zabíjalo, keby sa ich deti kamarátili s niekým, kto ich dieťa neťahá po všelijakých pochybných baroch a diskotékach? Nechcem už na priateľov počuť ani pol slova. A na Andreasa, tiež nie. Jeden z mojich najlepších priateľov je gay. Prenes sa cez to," počula som, ako Aiden z kuchyne odišiel a bol nasledovaný svojou mamou pravdepodobne späť do izby. Bolo mi trochu nepríjemné sa teraz vrátiť späť. Aidenova mama mi bola vždy sympatická, ale teraz... jednoducho som z nej nemala dobrý pocit. Chcela chrániť syna, ale aj tak. Aiden má predsa pravdu. My nie sme partia, ktorá by ho ťahala na všelijaké pochybné miesta a Andreas nikdy o Aidena tento typ záujmu neprejavil.
,,Es, pomarančová malinovka!" Andreas mi do ruky strčil pohár, ako náhle som vošla do izby. Snažila som sa tváriť, že som nič nepočula, ale asi častejšie som sa otáčala po žene sediacej za Aidenovým písacím stolom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár