,,Vážne? Čo povedal?" mama sa na mňa rýchlo otočila. Asi ju nepotešil ten môj nedostatočný záujem. ,,Je to veľmi dôležité, Selena," pripomenula mi tvrdo.
,,Ja si to uvedomuje a neplaš sa," odsekla som drzo. Prečo ma mama nenapomínala? Lebo už na to jednoducho bola zvyknutá. Peniazmi si hold rešpekt detí nekúpite. ,,Povedal mi, že je vlkodlak a že ho väznil upír. Ten chalan je úplne mimo. Ale už mi aspoň dôveruje," z maminej tváre vyprchala všetka zvedavosť.
,,Asi sa mu niečo pletie. Možno nejaký film, čo videl. Možno som niečo prehliadla a má na hlave starú ranu, hmmm," mama ma už nevnímala, ale zaoberala sa svojimi myšlienkami. ,,Alebo možno...," pomaly, potichu som odkráčala z kuchyne. Jej závery nepotrebujem počúvať. Prebehla som vonku a preliezla nízky plot. Nebrala som si mikinu, aj keď fúkalo, lebo som vedela, že to mám len pár metrov. Brita bola bezpečne zavretá vo voliére.
,,Ahoj, Es," pozdravila ma Andreasova mama. Ja som jej len kývla a utekala som do poschodia. Bola to nízka, útla žena. Andreas bol postavovo po nej. Ostal krpatý. Jeho obaja rodičia mali hnedé oči, ale ani jeden z nich ich nemal tak prekrásne čokoládové. Andreasova mama mala vlasy farby platiny. Teda na platinovú si ich už roky farbila. Jej pôvodnú farbu nepoznám, ale tvrdila, že mala vlasy bezvýrazné.
,,Andre...," onemela som, keď som vošla do izby chalana, ktorý mi bol tak veľmi blízky. ,,Čo to robíš?" vydýchla som vykoľajene. Trochu s rozladeným výrazom na mňa pozrel a ukázal na tmavomodré obliečky na posteli.
,,Môžeš to prosím ťa prezliecť. Chcem mať toto mučenie, čím skôr za sebou," aj sa tváril ako umučení, keď to vyslovoval. Teraz mal natiahnuté obliečky s Tweetym. Nechápala som, prečo to chce meniť za obyčajné tmavomodré obliečky. Keby to chcel vymeniť za šmolkové alebo niečo podobné, tak by som to chápala.
,,Andreas, ty ma desíš. Čo sa deje?" na zemi už bola hodená dúhová vlajka, ktorá mu bežne visela na stene a rovnako aj niekoľko krásnych modelov, či športovcov. Plyšáky, ktorými bola Aidenova izba vždy prepchatá tiež zmizli. Na zemi sa tiež týčila hora jeho pestrofarebného oblečenia. Ale zato som si na stole všimla niekoľko náboženských kníh a na nich položené tri retiazky s krížikmi. ,,Prosím, povedz mi, že si sa nedal na vieru a neuveril tomu, že homosexualita je hriech a teraz chceš ísť ,,správnou" cestou."
,,Ale iste, dúfam v spasenie," zatiahol ironicky. ,,Inak si v poriadku?" Andreas sa na mňa pozrel ako na blázna a nadvihol obočie. ,,Samozrejme, že nie! Ale zajtra príde moja babka s dedkom. Dedo je..." skočila som mu do reči, lebo som si pamätala, že minulý rok bol on u nich. Vrátil sa odtiaľ poriadne zdeptaný a to bol u nich len jeden víkend. Tí dvaja boli cvoci. Aspoň podľa toho, čo som o nich vedela.
,,Bývalý vojenský generál a babka zarytá kresťanka," kombinácia ako z nepodarenej komédie. Znechutene som pozrela na kresťanské knihy. Biblia dominovala. Babka sa asi veľmi starala o to, aby bol z jej vnúčika dobrý kresťan. Keby len vedela, ako nadáva na kresťanov, asi by dostala niekoľkonásobný infarkt. A keby vedela, že je k tomu gay. Nemohla som sa ubrániť škodoradosti. ,,Prečo im to jednoducho nepovieš?"
,,Keby som to urobil, tak babka pošle vyháňačov diabla a dedo si bude trvať na armáde..., i keď nad tou armádou by som aj zauvažoval," zákerne sa zaškľabil. ,,Skoro samí chlapi. Spoločné sprchy..., vrrr. Problém je len v tom, že tie odporné handry by som na seba nikdy nenavliekol," striasol sa. ,,Nič proti maskáčom, ale skôr v bledo modrej," ja som nebránila pobavenému úškľabku. ,,Plus mizerná posteľ a toľko behania a cvičenia," skrivil tvár nevôľou. ,,Musel som si to rozmyslieť."
,,Takže sa plánuješ tri dni hrať na heteráka? Hrôza," zatiahla som, keď som sa pustila do prezliekania jeho perín. Ako to mohol vydržať. Mnohí homosexuáli sa tajili a mali v tom prax, ale Andreas sa nikdy nesnažil tajiť. Keby sa začal správať ako heterák, tak..., nie, nevedela som si to predstaviť. Len tá predstava bola absurdná.
,,Ty hovor hrôza," odvrkol nevrlo. ,,Našťastie už viem, čo im odpoviem na otázku, prečo nemám dievča," nadšene sa usmial. ,,Poviem im," pokračoval bez toho, aby som ho vyzvala. ,,Že som sa práve rozišiel a hrozne som ju ľúbil. Veril som, že je to tá pravá a práve preto o tom nechcem hovoriť. Navyše, bola dobrou kresťankou, ale verím, že si nájdem aj lepšiu. Myslím, že potom pochopia, keď sa nebudem chcieť baviť o viacerých veciach."
,,Stále navrhujem, aby si sa netajil a všetko im narovinu vyklopil. Možno ocenia úprimnosť," trhla som ramenami a Adnreas sa neveselo zasmial. Vyskočil na písací stôl, aby dal dole ďalšie plagáty modelov. Nebude si v tejto izbe prepadať neprirodzene? Už aj ja som si tu pripadala divne s ubúdajúcimi vecami. ,,A keď nie, tak tvoji rodičia sa ťa zastanú."
,,Že ocenia úprimnosť. To určite," odsekol ironicky. ,,Problém je práve v tom, že naši by sa ma zastali a ja nechcem spôsobiť v rodine to, že sa otec a mama nebudú s dedkovcami rozprávať, len kvôli tomu, že som jeden víkend nedokázal predstierať, že som niekto iný. Možno je to lož, ale je to milosrdná lož. A keď moje predstieranie udrží rodinné vzťahy, tak sa s tým zmierim. Je to jeden víkend."
,,Aj tak sa mi to nepáči," zamrmlala som. Andreas zoskočil zo stola a mne sa podarilo prezliecť jeho periny.
,,Vieš, keby tu bola šanca, že ma aspoň jeden z nich príjme, ale babka je vážne posadnutá tým, čo hovoria kresťania a dedko vyslovene homosexuálov neznáša. Prečo myslíš, že nemám rád jeho prítomnosť. Nikdy si neodpustí nejakú poznámku na túto tému. Buď začne sám alebo mu niečo nesadne v telke alebo v novinách. Je hrozné počúvať, ako ma vlastne uráža a prikyvovať mu," smutne sa zahľadel do zeme, ale rýchlo nasadil svoj tradičný výraz. ,,No, poď mi pomôcť to odniesť dole. Dedkovci to nesmú nájsť," mierne rozčarovaná som ho poslúchla.
,,Mám ho vážne už plné zuby. Spýtala som sa ho, čo akože rieši? Ale on je...," Senia sa zasekla uprostred vety. Sedela u mňa v kuchyni a sťažovala sa na brata, kým ja som sa snažila upiecť palacinky. Andreas bol totiž indisponovaný. Jeho starý rodičia prišli pred pol hodinou. Videl som prichádzať ich auto a trochu som sliedila z okna.
,,Čo je?" spýtala som sa a snažila som sa palacinku otočiť vyhodením do vzduchu. Keď palacinka dopadla v poriadku až vtedy som si dovolila obzrieť sa. Nechápala som, prečo Senia zrazu onemela, ale rýchlo som to pochopila. ,,Sanus," dostala som zo seba duto. Stál medzi dverami a aj keď bol viditeľne nervózny, bol tu. ,,Čo tu robíš? Myslela som si, že sa bojíš ísť dole," rýchlo som k nemu podišla. Vďačne sa do mňa zakvačil.
,,Vravela si, že sa báť nemusím," usmiala som sa a usadila som ho na stoličku. Nemôžem popísať tú radosť, aká sa ma zmocnila. Sanus bol síce nervózny, dokonca tak, že sa mierne klepal, ale bol tu. Bol dole, lebo mi veril.
,,Es! Tá palacinka!" Senia vyskočila tak prudko k šporáku, že som sebou trhla a Sanus sa prikrčil. Bola som Sanusovou odvahou taká uchvátená, že som zabudla na to, že ja vlastne pečiem. Senia už len vykydla do koša spálenú palacinku.
,,Palacinky ti budú chutiť," sľúbila som Sanusovi, keď Senia začala piecť ďalšie. ,,Prikázala mi ich napiecť Daisy," pretočila som očami. Moja malá sestra si dávala poobedňajšiu siestu a chcela sa zobudiť už na hotové palacinky. Aspoň to vyhlásila, keď mi ich kázala urobiť. ,,Ľúbiš palacinky?"
,,Neviem," trhol ramenami Sanus a začmuchal smerom k šporáku ako pes. Tvrdil o sebe, že je vlkodlak, tak možno tomu naozaj aj veril. ,,Vonia."
,,Palacinky sú dobré a sladké. Budú ti chutiť," sľúbila som, ale nechala som Seniu, nech pečie ďalej a ja som predstierala, že tu ani nie som. Rada som sa zbavila tej povinnosti napiecť ich, aj keď cesta bolo, tak na posledné dve palacinky. ,,Príde jesť aj Daisy. To malé pišťadlo. Nebudeš sa báť? Nemusíš," povedala som rýchlo, lebo Sanus na mňa vypleštil oči. To, že sám z vlastnej iniciatívy prišiel sem dole, bol veľmi, veľmi snubný začiatok a nehorázne veľký krok. Čakala som, že budem mať problém dostať ho cez chodbu a to za mojej prítomnosti. Nieže on sám zíde až sem dole. Ale jeho odvaha možno spočívala aj v tom, že dom bol okrem mňa, Senie a drichmúcej Daisy úplne prázdny. Všade bolo ticho. ,,Daisy len kričí, ale je úplne neškodná."
,,Prečo kričí?" Sanusove jedovaté oči boli také mätúce. Teraz, keď pri mne sedel ako človek a aj slová vychádzali z jeho úst. Nielen nezmyselné vrčanie, či skučanie.
,,Je to decko, Sanus, nikto nechápe, prečo robí to, čo robí. Musí z toho vyrásť. Rada kričí, aby nás naštvala," vysvetlila som, keď Senia vypla šporák a položila tanier palaciniek na stôl. Ja som vstala, aby som z chladničky vybrala jahody, šľahačku a zo skrinky Granko.
,,Daisy je to blonďavé mláďa, čo rado kričí," Sanus ako keby si to dával dohromady. So Seniou sme si vymenili znepokojený pohľad. ,,Aj pán mal malé mláďa. Keď mu ho zabili, bol hrozne nešťastný a zúrivý. Stále kričal. Nemal som jeho mláďa rád," povedal vážne a pozrel mi do očí. ,,Bolo zlé. Ale bolo väčšie ako Daisy. Ono nekričalo, ale ubližovalo mi. Rado mi
robilo zle. Pán sa vtedy smial," Sanus sklopil pohľad do stola. ,,Budeš sa aj ty smiať, keď mi bude Daisy robiť zle?"
,,Daisy ti nič neurobí," zamietla som zamračene. Žeby ten chlap, u ktorého bol Sanus zavretý mal dcéru a nechal ju, aby mu ubližovala? Čo za človeka toto urobí? Žeby sa Sanus Daisy bál práve preto, lebo najviac mu ubližovalo decko chlapa, ktorému ,,patril?" ,,Čo ti robila pánova dcéra?"
,,Syn. Pán mal mláďa, chlapca," tak chlapca učil krutosti. Veľmi zodpovedný rodič. Začínala som sa báť, či to nemá niečo spoločné s mafiou. ,,Ale zabili mu ho. Pán bol vtedy veľmi naštvaný a smutný. Pani stále plakala. Pán mal na neho dávať väčší pozor. Bolo to mláďa, aj keď mi robilo zle. Ja by som svoje mláďa nikdy bez dozoru nenechal," vyhlásil Sanus vážne. Zabili ho. Kto zabije dieťa?!
,,Zabili? Kto ho zabil, Sanus?" nielen ja, ale aj Senia bola napätá. Obe sme sedeli pri stole a ledva sme dýchali. Možno je prítomnosť Sanusa v tomto dome omnoho nebezpečnejšia, ako som si myslela.
,,Vlkodlak," so Seniou sme vydýchli. Už zase! ,,Zabil ho vlakodlak. Neviem, ako sa tam dostal, ale pán ho zabil. Chytil ho so svojimi priateľmi a zabil. Ani upíry neprepáčia mŕtve mláďa."
,,Samozrejme, kto by prepáčil zabitie dieťaťa," Senia vstala a vyhlásila, že ide po Daisy, lebo tú už sme počuli, ako vykrikuje. Prirodzene, prečo by čušala, keď môže vrieskať na celý barák?
,,Fajn, Sanus, dobre. A čo mi vo všeobecnosti povieš o upíroch? Nejaké ich slabiny alebo naopak, v čom sú silní? Vedia ovládať myseľ?" podľa toho, ako sa Sanus tváril, vôbec nepostrehol sarkazmus v mojom hlase. Možno postrehol, len mu nerozumel. Vážne sa ku mne naklonil a spustil.
,,Nie, nevedia ovládať myseľ, ale sú veľmi, veľmi silní. Sajú krv, ale nie je pravda, že iba z ľudí. Keby pili krv len z ľudí, tak ich ľudia rýchlo odhalia. Nechcem vyjsť z domu, lebo on si sem po mňa nemôže. Nemôže vojsť dnu, kým ho nepozveš."
,,A vadí im cesnak a kríže," vošla Senia s Daisy na rukách. Nemohla som sa ubrániť šklbnutiu pier do úsmevu. Bolo to vážne celé absurdné. Ale kto mal čo z toho, že presvedčil Sanusa, že upíry existujú? Nevidela som dôvod. Aby sa viac bál? Aby sa bál čo i len nos vystrčiť z dverí? Otrokár mu nakukal, že keď ujde, tak si ho nájde, lebo je upír? Ale prečo by následne jemu hovoril, že je vlkodlak? Nechápala som to.
,,Prečo by im vadil cesnak a kríže?" Sanus nepochopil tón, ani v Seniinom hlase a vážne nad tým premýšľal. ,,Pani má cesnak rada. Kríže som u nich nikdy nevidel, ale nemyslím si, že by im vadili. To by som vedel. Myslím," Daisy zvreskla, keď ju Senia usadila na stoličku a veľkými očami sledovala Sanusa. Ten sa mierne prikrčil. Vážne, čo je tak strašidelné na malom decku?
,,Prestaň sa báť a ty nevrešti, lebo skončíš v Britinej voliére!" obrýkla som sa na sestru a na palacinku som jej dala hodne šľahačky. Týmto nezašpiní stôl ako s jogurtom, ktorý jej podá Lima. Prečo? Lebo šľahačku zbožňuje. Liam ani mama to netušia a ja som im to nikdy nepovedala. Keď chcem, aby Daisy niečo zjedla, tak jej jednoducho poviem, že ako zákusok dostane šľahačku. Vtedy zje všetko ochotne, pokojne aj varenú zeleninu. Liama preto vždy zababre, lebo jej nikdy nesľúbi šľahačku. A mame zje len preto, lebo má nejaký ten rešpekt. To, že ja viem o Daisynej záľube v šľahačke, je len dôkaz, že som s ňou strávila najviac voľného času. ,,Ty ľúbiš šľahačku?" otočila som sa na Sanusa.
,,Neviem," mykol ramenami a sledoval Daisy, ako si oblizuje prsty od šľahačky, ktorou sa už stihla zagebriť. Pooblizuje sa tak, že ju nebude treba ani umyť. Uškrnula som sa v duchu. Tento trik so šľahačkou mi umožnil so sestrou pohodlne manipulovať.
,,Tak skús," strekla som si trochu šľahačky na prst a priložila ho k jeho perám. Na sekundu zaváhal a znovu pozrel na Daisy. Tá si už spokojne pohmmkavala a stále si oblizovala prsty. Sanus ešte chvíľu váhal, ale nakoniec sa naklonil a šľahačku z môjho prsta zlizol.
,,Uvedomuješ si stále, že je to tvoj pacient a nie milenec?" pripomenula mi Senia a tým ma vytrhla z tranzu, do ktorého som sa dostala. Sledovala som dokonalé črty Sanusovej tváre. Keby bol tak tento chlapec normálny a môj! Sanus Senii venoval pohľad a do boku naklonil hlavu.
,,Milenec... hmmm.... hmmm... hmm...," vyjadrila sa Daisy úplne zabratá do šľahačky. So Seniou sme na seba pozreli a neubránili sme sa smiechu. Sanus po nás len nechápavo pozrel. Je dosť pravdepodobné, že slovo milenec, nikdy ani nepočul. Hlavne, že Daisy sa k nemu vie vyjadriť už teraz.
~*~
,,Usmej sa, Andreas. Babka s dedkom sa na teba veľmi tešili," strčila do mňa mama, keď otec viedol dedkovcov do dvora. Ja som s nenadšeným úškľabkom postával na chodbe. Víkend pretvarovania sa. Porazí ma! Nie som na to zvyknutý!
,,Andreas!" tak fajn, nahodiť silený úsmev. Podarilo sa mi do úsmevu dať aspoň trochu úprimnosti, keď vošli. Babka sa hneď vrhla k svojej milovanej neveste a dedo zameral svoj pohľad na mňa. Podišiel ku mne a potriasol mi rukou tak, až mi ju skoro vylomil. Opatrne starý, som tak trochu krehkejší! ,,Tak rád ťa vidím, ale veľmi si nevyrástol. Zostávaš krpec po svojej pôvabnej mame! Ale nevadí. V boji budeš dobrý. Nepriateľ ťa tak skoro nezbadá," zasmial sa na plné hrdlo.
,,Andreas! Lásočka, aký si len chudý a nízky," zabedákala babka a ihneď sa mi zavesila okolo krku. Dedo s hurónskym smiechom pobozkal moju mamu na líce. ,,Ješ poriadne?" strachovala sa.
,,Áno, baby. Som po mame. Zabúdaš. Ja jednoducho ostanem malý. Ale čo je malé, to je zlaté," spomenul som si na Seniine slová. ,,Navyše, nezaberám zbytočne veľa miesta."
,,A do kostola chodíš, Andreasko? Každú nedeľu poctivo?" pýtala sa, keď nás mama viedla do kuchyne k stolu. Mama totiž zhodnotila, že po cestovaní sú iste hladní a treba ich nakŕmiť. Dedo so smiechom súhlasil. Babka len kývla hlavou, lebo sa venovala mne.
,,Áno, babka, ale nie každú nedeľu. Niekedy mi to nevyjde," pravda bola, že som do kostola za celý svoj život páchol len trikrát a to raz na svoj krst, lebo babka si na ňom trvala a na dve svadby. Mama tvrdila, že mi žiadnu vieru ako dieťaťu nútiť nebude. Keď budem dosť starý na to, aby som sa sám rozhodol, tak si sám určím, či chcem v niečo veriť, a v čo chcem veriť. Ako dieťa ma tam nikdy nevzala. Tvrdila, že je to bulíkovanie jej názoru a nie môjho. Mama do kostola sem-tam zašla, ale otec to nenávidel. Asi práve kvôli mame fanatičke.
,,Akoto, že nie každú nedeľu. To musíš, aj pravidelne spovedať sa musíš," mračila sa na mňa, keď sme sa usadali za stôl. ,,Je mi tak ľúto, že som nevidela tvoju birmovku a ešte viac ma hnevá, že sa vám pokazil fotoaparát a nemohli ste mi to aspoň nafotiť," bedákala. Moja birmovka bola prirodzene ďalšia zo lží. Otec chcel, aby si babka myslela, že som na nej bol, tak vymysleli túto lož.
,,Ja viem, že musím, ale pravidelne sa modlím. Vážne áno. Každý večer poctivo," to určite! Pred spaním si akurát tak hľadám porno stránky. Môj život bol pred dedkovcami úplná lož. Ale nechcel som, aby ocko prišiel o rodičov, len preto, že sa neviem jeden víkend ovládať.
,,Ale kostol, kostol. Hromy blesky," mama pred nás začala pokladať taniere a otec sa usmieval a hovoril babke, ako jej to stále hrozne pasuje. ,,Čo keby si išiel na vojenčinu, Andy! Neuvažoval si už o tom?!" nikdy som nepochopil, prečo ten chlap stále ziape, aj keď sa normálne rozprávame.
,,No, Andy uvažoval o vojenčine," skočil mi do zamietavej odpovedi otec. Primračil som sa, ale ostal som mlčať. ,,Ale poznáte to. Maminka nám to zakázala," otočil sa na svoju ženu, ktorá pred bývalého generála položila tanier a usadila sa medzi neho a ocka.
,,Samozrejme. Nechcem, aby išiel do tak drsných podmienok a narábal so zbraňami. To nie," zamietla rázne, lebo pochopila intrigu jej muža. Ja som sa v duchu uškrnul. Keď spolu klamú, sú ideálne zohratí. ,,Nič v zlom, ale rozhodne nie."
,,Vojna má muža zoceliť! Každý správny chlap patrí do vojny! Keď neodídu, tak čo sa z nich v dnešnom svete stáva! Veď to nie je normálne! Len samí buzeranti sú z nich! Samé baby!" všimol som si hnev v očiach oboch rodičov, ale radšej nič nepodotkli, ostali mlčať. Mne v hrdle navrela menšia hrča. ,,Že Andreas! Je to už katastrofa!"
,,Iste dedko," prikývol som s ďalším sileným úsmevom. Tak rád by som vyletel. Je to len jeden víkend! Len jeden víkend urážok! Len jeden!
,,Ale prosím ťa, ani o nich nehovor! Je to odporné a nenormálne!" obrýkla babka dedka rezko. ,,Hnus. Proti prírode. Už ste videli, že by niečo tak odporné robili zvieratá?" hryznúť si do jazyka a nepodotknúť, že homosexualita je aj v prírode. Keby tu bola Es, tak by už trikrát vyskočila z kože. ,,Ale veď oni dostanú, čo si zaslúžia. Biblia hovorí jasne," zdvihla ukazováčik do vzduchu, aby na to dala dôraz.
,,Mamy," povedal otec, tak rázne až sa babka trhla. Na sekundu som si myslel, že sa ma zastane a tak som ho pod stolom jemne kopol. Venoval mi rýchly pohľad a len sa usmial. ,,Nehovorme o tom. Radšej si vezmi chleba," podal jej tanier s pripraveným nakrájaným chlebom. Otec bol na mňa dosť háklivý. Keby som ho nekrotil, tak vybuchne o hodne skôr ako ja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár