,,Ahoj," šepol som smutne, keď som podišiel k plotu. Pravdepodobne ma zvozí ešte aj on sám. To by bolo ideálne zakončenie dnešného dňa. Liam na mňa pozrel a znovu si potiahol z cigarety.
,,Čau," vydýchol aj s vyfúknutím dymu. Vždy voňal po cigaretách a koži, aj teraz mal na sebe jeden z tých svojich krátkych, kožených kabátov v ktorých mu to tak nehorázne svedčalo. ,,Čo tak skormútene?" on si všimol? Všimol si, že som smutný?! Srdce mi nadšene zaplesalo. Ja som vedel, že ma trochu vníma.
,,Sú u nás starý rodičia," rozhodol som sa, že mu vychrlím pravdu, aj keď jeho pravdepodobne nezaujímala. ,,Dedo je bývalý generál a babka fanatická kresťanka. Neznášajú gayov. Nevedia, že som gay. Musím sa pretvarovať, že som hetero, lebo by asi obaja dostali infarkt a následne by s mojou rodinou viac neprehovorili."
,,Predstierať, že si niekto, kto nie si. To je zlé," zatiahol Liam zadumane a znovu si potiahol z cigarety. Ešte chvíľu pozoroval ulicu, ale nakoniec sa otočil smerom ku mne. ,,Máš to poriadne blbé. Prekvapilo ma to tvoje normálne oblečenie," zamračil som sa nad pojmom normálne. Neznášam tieto tmavé farby! Mne sa páči byť dúhový! ,,Skoro som si ťa ani nevšimol. Čo je podivné, lebo obyčajne priam svietiš."
,,Hmmm," zareagoval som mrzuto a neobyčajne inteligentne. Liam na mňa hodil jeden z tých svojich pohľadov, akože pochybuje o celej mojej existencii, ale urobil niečo, čo som nečakal. Podal mi ponad plot svoju cigaretu.
,,Chceš? Upokojí nervy," nefajčil som, ale predstava, že by som mal v ústach niečo, čo pred chvíľou Liam, ma prinútila váhať. Bolo to lákavé. Navyše sa ku mne nikdy nesprával priateľsky. Vzal som cigaretu z jeho ruky a zaváhal. ,,Len poriadne natiahni. Nezabije ťa to. Teda..., mohlo by, ale myslím že jedna cigareta nemôže urobiť nič," vykrivil pery do sexi úškrnu. Priložil som si cigaretu k perám a zhlboka potiahol. Chyba! Okamžite som sa rozkašľal. Liam sa smial, keď si odo mňa bral cigaretu naspäť. ,,Nabudúce opatrnejšie," to určite! Žiadne nabudúce nebude!
,,Fuj, je to hnus," zhodnotil som stále kašľúc. Prečo som sa na to nechal nahovoriť? Už viem. Pre toto. Liam si cigaretu vložil späť do úst a labužnícky potiahol. Vôbec ho neštvalo, že pred chvíľou som ju mal v ústach ja. Bol to taký nepriami bozk.
,,Áno, je to hnus. Nefajči," znovu ten jeho zadumaný tón, ale následne sa uškrnul a opätovne na mňa pozrel. ,,Teda cigarety. Ostatné môžeš," obaja sme sa trhli, keď mu zrazu zazvonil mobil. Vybral ho z vrecka bundy a primračil sa na SMSku. ,,Konečne," zhodnotil a hodil cigaretu na zem, aby ju následne zašliapol. ,,Maj sa," prehodil nezaujato a vybral sa k ich bráne. Sledoval som, ako sa dal pešo dole ulicou. Určite ho vyzdvihne jeden z jeho kamarátov. Ja som sa s trochu lepšou náladou rozhodol vrátiť dnu.
~*~
,,Tak poď, neboj sa. Vidíš, že je to bezpečné," bola sobota poobede a ja som sa pokúšala Sanusa vylákať von. Počasie bolo dnes veľmi príjemné. Stačila mi ľahká mikina. Sanus stál vo vchodových dverách a nebol si istý, či sa smie alebo nesmie pohnúť. Stále kontroloval okolie.
,,To nevieš, že upíry vychádzajú iba v noci?" spýtal sa Aiden trochu posmešne a Senia sa snažila ukecať Daisy, nech jej dá pusu. Za dnešok a včerajšok mi od Andreasa stihlo prísť už asi dvadsať hysterických SMS a keby len mne. Nejaké mali na konte aj Senia s Aidenom. Andreas s nami teraz nebol, lebo starý rodičia ho presvedčili, nech im ukáže mesto a on zo zdvorilosti nemohol odmietnuť.
,,Aj tak sa bojím," odvetil Sanus potichu. Prekvapovalo ma, že sa rozhodol komunikovať aj s ostatnými. Už sa tak neuzavieral a nemlčal. Nechcela som na Sanusa príliš volať, lebo by som mohla zobudiť brata. Vrátil sa až nad ráno a teraz drichmal. Mama zase zmizla do roboty a otec sa váľal na gauči pred telkou.
,,Neboj sa, Sanus, mne môžeš veriť," pobádala som ho s nežným úsmevom. Tie nevinné, stratené oči na mňa hľadeli ako lanie. Bol vystrašený a bezmocný. ,,Nikomu ťa nedám," sľúbila som mu už neviem po koľké.
,,Daj mi boču! Daj mi boču!" počula som Seniu, ako sa snaží presvedčiť smejúcu sa Daisy. Tá sa po každé odtiahla, aj keď ju Senia pevne držala a sama ju bozkávala do vláskov. ,,Tak daj mi boču! Ty mi nedáš boču?" Senia nahodila smutné oči. Daisy sa rozosmiala ešte spokojnejšie.
,,Tak vylez. Komu sa tu chce postávať," zamrmlal si Aiden a pozrel smerom k ulici. Nevšímala som si Aidenovu podráždenosť a ďalej som ukecávala Sanusa. Sama som sebou prudko trhla, keď Aiden zrazu vykríkol. ,,Hej! Čau, Andreas!" zamračila som sa na Aidenov chrbát. Odchádzal k plotu, lebo Andreas sa so starými rodičmi práve vrátil z mesta.
,,Neboj. Poď von. Slniečko je príjemné," usmievala som sa na chlapca a ignorovala som, že aj Senia vzala Daisy na ruky a podišla k plotu. Sanus sa trochu zatiahol dnu. Sledoval skupinu ľudí za mnou.
,,Čau, decká," počula som kovový náraz a keď som sa obzrela, uvidela som presne to, čo som si myslela, že uvidím. Andreas vyskočil na plot. Vstala som zo zeme, keďže som tak nejako tušila, že so Sanusom nepohnem. Rozhodla som sa, že aspoň skontrolujem psychické rozloženie Andreasa. Usmieval sa nejako silne. To som videla už odtiaľto. Tmavomodré rifle a čierne tričko ho určite nehorázne deprimovali.
,,Dobrý deň," pozdravila sa Senia dvom už na pohľad starším ľuďom vedľa Andreasa. Žena sa krásne usmievala a muž mal výraz prísny, aj keď celkom priateľský. Vlasy Andreasovho dedka už boli dosť šedivé, ale babka si ich isto farbila dohneda.
,,Toto sú moji najlepší priatelia," povedal Andreas a pokynul na nás rukou. Ja som s pozdravom na perách tiež podišla úplne k plotu. ,,To je Aiden, Senia a Selena. Maličká je Selenina sestra Daisy."
,,Ale, ale, tak kamarátky," dedo vo veľkom geste pleskol Andreasa po chrbte. Aiden sa zatváril útrpne za neho. Vedel, že kamarát neznáša tieto prehnane chlapské gestá. Všetkým nám Andreas povedal o tom, ako pred starkými musí predstierať. Ľutovala som ho a z časti som mu to priala. Mal by sa vybodnúť na rodinné vzťahy a na rovinu povedať, čo je zač. Ak to rodina nedokáže akceptovať, je to ich problém.
,,Len kamarátky," vydýchol Andreas, lebo pochopil, kam tým dedo mieri. ,,Inak, dobré oblečenie, Aiden. Vyzeráš perfektne," pochváli nahlas možno aj preto, že mal naozaj po krk pretvarovania sa a dúfal, že by to jeho starým rodičom mohol dôjsť aj samým. Aiden sa mierne pred ním nakrútil.
,,Jasne, že hej. Vyzerám neuveriteľne dobre, veď si to vyberal ty," Aiden na neho žmurkol, až by som bola prisahala, že s ním flirtuje. Žeby sa tí dvaja naozaj dohodli, že odhalia Andreasove tajomstvo? Ale starým evidentne nič nedochádzalo, lebo sa ďalej spokojne usmievali. Aiden mal na sebe veci, ktoré mu dal Andreas na narodeniny a musela som uznať, že vyzerá vážne dobre. Tmavé rifle, aj tričko s koženou bundou. Aiden obyčajne rád nosil košele, ale tie sa mne úprimne nikdy nepáčili.
,,Ahoj, Andreas," skoro som vyskočila z kože ja, aj zvyšok partie. Ale ja asi viac, lebo to bolo moje rameno, na ktoré dopadla Sanusova ruka. Keby preboha vyšiel z domu?! Jemne ma zozadu objal a položil si hlavu na moje rameno. ,,Dobrý deň," pozdravil sa aj Andreasovým starkým. Tí prirodzene nevedeli, čo je Sanus zač.
,,Sanus," vydýchol Andreas a tiež na neho hľadel vyorane, ako všetci ostatní. Sanusova tvár bola vážna, ale teraz viac ako kedykoľvek pred tým pripomínal normálneho, ale nehorázne sexi chalana. Obliekla som ho do tmavého, inak to ani nešlo, lebo Andreas mu nakúpil tak, aby sa to páčilo mne. Zelené, jedovaté oči na slnku doslova iskrili. Plus, krásne čierne vlasy... O. Neskutočný obraz.
,,Andreas, mama nás isto čaká s neskorým obedom," babka mu položila ruku na rameno. Andreas perami naznačil slovo ,,pomoc" ale my sme sa len uškŕňali a zamávali sme mu.
,,Prečo potrebuje pomoc?" spýtal sa ma nechápavo Sanus. Ako náhle zašiel Andreas so starými rodičmi do domu, objala som ho. Pevne som ho objala.
,,Ty si vyliezol!" oznámila som mu nadšene. Usmial sa, keď videl, že ma veľmi potešil. Daisy pri mojom tešení sa zvreskla na plné hrdlo. Zároveň s tým vykukol Liam z okna, vlasy mu odstávala na všetky strany.
,,Nemôžete tam už čušať!" zreval, než opätovne zabuchol okno. Sanus sa pod zlosťou nabitým hlasom môjho brata trochu prikrčil. Aiden si začal mrmlať niečo o namyslených idiotoch, ktorý si o sebe myslia nejako zbytočne veľa a pritom sú nehorázne primitívny.
,,Prečo Andreasovi nepomôžeme, keď potrebuje pomoc?" spýtal sa ma Sanus znovu, keď som ho chytila za ruku a viedla som ho za Aidenom a Seniou. Počula som, ako sa o niečom rozprávajú, ale o čom som nepočúvala, lebo som sa venovala svojmu zverencovi. Na zadnom dvore Senia položila Daisy do piesku a spolu s Aidenom si sadli na hojdačku.
,,Andreas nepotrebuje pomoc, tak úplne doslova. Vieš, neviem, ako ti to vysvetliť," povedala som trochu rozhodene. Keby som mu to všetko začala vysvetľovať, tak sa k záveru ani nedostanem a keď dostanem, tak ho možno ani nepochopí. Aiden však moje myšlienky, asi nezdieľal, lebo on sa do toho vážne pustil.
,,Andreas potrebuje, aby sme ho dostali od jeho starých rodičov. Má totiž problém," zaškeril sa Aiden. ,,Andreasovi sa páčia chlapci a keby sa to jeho starý dozvedeli, tak by vyvádzali. Andreas teda musí predstierať, že sa mu chlapci nepáčia a to ho zabíja, lebo musí predstierať, že je niekto úplne iný."
,,Nemôžeme nechať Andreasa umrieť! Musíme im povedať, že sa Andereasovi páčia chlapci! Aj keď to nechápem, aj mne sa páčia a nikdy ma to nezabíjalo!" Sanus bol okamžite odhodlaný preskočiť plot a vtrhnúť do domu. Toľko k jeho plachosti.
,,Jeho to nezabíja doslova, len ho to trápi," povedala rýchlo Senia, keď som ho pevne zdrapla za ruku. Sanus nadvihol obočie. ,,Počkaj, ty si hovoril, že sa ti páčia chlapci?" Senia sa zaškerila a Aiden sa zachechtal. Sanus na mňa nechápavo pozrel.
,,Myslím, že on nechápe pod tým to, čo my," upozornila som tých dvoch a pretočila som očami. Naštvalo by ma, keby sa znormalizoval a ja by som zistila, že je gay, takže som vážne dúfala, že on len naším rečiam nerozumie. Aiden sa mu to ďalej rozhodol vysvetľovať, ale veľmi ďaleko sa nedostal, lebo sme zistili, že Sanus ani netuší, čo znamená slovo sex. Iste, už ho od pánov počul, ale to bolo tak všetko. Museli sme to uzavrieť tým, že mu to časom vysvetlíme. Najlepšie názorne. Napadlo ma pobavene.
,,Pokoj! Nádych, výdych, Andreas. Nádych, výdych," opakovala som so smiechom do mobilu. Práve som vyliezla zo sprchy a rýchlo som čapla po mobile, lebo ten opakovane dokola zvonil. Tušila som, že to bude Andreas.
,,To nie je vtipné, Es. Vážne som začal zvažovať samovraždu. Príde ti moja smrť vtipná?" pýtal sa neobvykle vysokým tónom. ,,Navyše, celú dobu musím krotiť aj otca, lebo dedo má rád reči o ,,chalanoch, ktorí sú viac baby." Zbláznim sa Es. Zbláznim. Ešte jedna urážka a ja alebo otec vyletíme. Mama je dobrá. Celú dobu taká pokojná. Navyše sa bojím."
,,Miláčik, ty to jednoducho nehorázne preháňaš. Uvoľni sa. Buď to im to povedz alebo tie reči ignoruj, ako ignoruješ narážky od svojich spolužiakov. A mimochodom, čoho sa bojíš?" pustila som si reproduktor, aby som mohla mobil položiť na skrinku, kým som sa natierala.
,,Svojich perín a svojho oblečenia," zasmiala som sa. Tmavé farby. Skoro by som zabudla. ,,To nie je vtipné. Chytám depresiu. Vážne spácham samovraždu!"
,,Tak mi ju nahraj, nech sa dobre pobavím," toto Andreasovo hysterčenie bolo tiež bežné, ale väčšinou hysterčil kvôli tomu, že mu vypredali niečo, čo musel ,,nutne" mať. ,,Lebo takú teatrálnosť, len tak nenahráš."
,,Tebe je úplne ukradnuté moje duševné rozpoloženie," zatiahol šokovane. ,,Inak," jeho tón sa zo sekundy na sekundu úplne zmenil. Zvážnel. ,,Ako sa má Liam?"
,,Dobrú noc, Andreas," odbila som ho so smiechom a jednoducho som mu zložila. Obliekla som si pyžamo a vošla som do izby. ,,Tak čo? Pozrieme si nejaký...," zarazila som sa. Sanus sedel v rohu miestnosti a triasol sa ako ten prvý deň, keď k nám došiel. ,,Sanus? Deje sa niečo?" rýchlo som k nemu priskočila.
,,Je tu. Je tu. Našiel ma. Vrátil sa," dostal zo seba plačlivo, ale ani na mňa nepozrel. S hrôzou hľadel na okno za mojím chrbtom. Pomaly som sa otočila. Čo tam zase videl? Bola som pokoná, lebo som bola presvedčená, že Sanus na strach nemá dôvod.
,,Sanus, nikto tu nie je. Prestaň sa báť. Už som ti hovorila, že ťa nikomu nedám, tak čo keby si...," Sanus zavzlykal a ja som sebou trhla, keď niečo udrelo do skla. Dych sa mi zadrhol v hrdle. Moja izba bola príliš vysoko a stromy príliš ďaleko. Nehrozilo, že by mi do okna udreli vetvy. Žeby nejaký veľký lietajúci chrobák? V izbe bolo svetlo a okenná tabuľa bola čierna. Nebolo vidieť von. Zmocnilo sa ma znepokojenie.
,,Našiel ma. Prišiel si po mňa. Vravel som, že príde," šeptal ďalej Sanus a nespúšťal doširoka otvorené oči z okenne tabule. Pomaly som vstala a podišla k oknu. V dome sa nachádzal len môj brat a sestra. Mama sa ešte z práce nevrátila a otec pred pár hodinami utekal, že jeho klient je vo väzení a on to musí ihneď riešiť.
,,Nič tam nie je," ani neviem, koho som sa o tom snažila presvedčiť. Sanusa? Alebo seba samú? Ruku som pomaly položila na chladnú, sklenú tabuľu.
,,Nie!" mykla som sa, keď po mne Sanus skríkol. ,,Nesmieš to otvoriť!" povedal mi. Hľadela som na neho, kým som mala ruku na skle. ,,Nesmieš ho otvoriť. Mohol by ťa vytiahnuť von. Nemôže dnu, kým ho nepozveš, ale až ty budeš vonku, môže robiť, čo sa mu zachce."
,,Ja to neotváram, ale aj tak tam nič...," otočila som sa naspäť k oknu a vykríkla. Zaspätkoval som tak prudko, až som padla na zadok. Za sklenou tabuľou bola tvár, ktorú som už videla. Nie tak dávno ma tento muž presviedčal, že mám niečo, čo patrí jemu. Plné pery boli vykrivené nechuťou. Dnes už som nepochybovala o tom, že má modré oči. Tie priam svietili. Vietor sa aj dnes hral s jeho čiernymi vlasy.
,,Máš niečo, čo je moje," šepla bledá tvár za sklom bezkrvými perami. Tie slová som viac videla, ako počula. Cúvala som od okna a triasla sa na celom tela.
,,Es?" ozvalo sa odo dverí, ale aj tento hlas si zaslúžil môj výkrik a prudko som sa obzrela. Bol to Liam. ,,Počul som ťa kričať, čo...," nestihol dopovedať, lebo ja som rýchlo vyskočila a vrhla som sa k nemu.
,,Tam!" ukázala som na sklo, ale tvár bola preč. ,,Bola tam. Bola tam tvár. V okne bola ľudská tvár!" Liam nadvihol obočie a asi uvažoval nad tým, či som psychicky v poriadku. Na druhej strane, ako tam mohol niekto byť. Okno je príliš vysoko nad zemou. Príliš vysoko.
,,Tvár?" zopakoval Liam s nadvihnutým obočím. Príliš som sa triasla, aj keď rozmýšľalo mi to celkom triezvo. Liam podišiel k oknu a skôr, ako som ho stihla zastaviť, okno otvoril. Sanus zaskučal a stiahol sa do klbka ešte viac. ,,Čo je to s vami dvoma cvokmi, veď tu nič... HEJ!" zreval, až to moje pocuchané nervy nevydržali a ja som sebou opätovne trhla. ,,Hej! Ty! Padaj z môjho pozemku!" rýchlo som priskočila k oknu, aby som videla, na koho hľadí. Neplietla som sa. Tá postava stála na kraji nášho dvora a hľadela späť k oknu. Liam sa príliš vykláňal von a tak som ho strhla viac dnu. Nehovoril Sanus, že nás môže vytiahnuť z okna, ale dnu nemôže? ,,Padaj!" ale postava sa nehýbala, len hľadela k oknu. ,,A dosť! Volám políciu!" ani neviem, kedy čapol po mobile a hneď vytáčal číslo. Ja som neprestávala sledovať postavu postávajúci pri plote.
,,Nesmie dnu a ty nesmieš von. Nesmie dnu a ty nesmieš von. Nesmie dnu a ty nesmieš von," opakoval Sanus ako modlitbu. Počula som Liama, ako zúrivo telefonuje a ja som prekvapene zisťovala, že hoci je tá postava ďaleko a vonku je úplná tma, ja krásne vidím jej oči. To bolo vlastne jediné, čo som videla. Obrys postavy a svietiace modré oči.
,,Volal som Detichovi," len na sekundu som sa po Liamovi obzrela a postava sa vyparila. Hlúposť. Stála na voľnom priestranstve. Bola by som ju videla, že uteká. ,,Prezrie náš dvor. Vravela si, že si ho videla v okne?"
,,Áno, áno, videla som ho v okne," zmocnil sa ma pocit, že nerobím dobre, keď mu hovorím pravdu. Liam mi len prikývol, lebo sa ozval zvonček pri dverách a vybehol z izby s tým, že to bude Andreasov otec. Ja som si čupla k svojmu zverencovi a objala ho. Moje srdce sa celú dobu nepokojne trepotalo.
,,Musel som vás prísť skontrolovať. Ste obaja v poriadku?" dom bol tichý. Daisy už pravdepodobne spala. Hlas patril Andreasovmu otcovi. Prirodzene. Iný policajt by tu tak skoro nebol.
,,Áno sme. Ten chlap nebol vnútri, ale nechápem. Prečo sa nám motá po pozemkoch. Es je celá vystrašená," Liamov hlas zaznel už na schodisku. Obaja sú teda vnútri a idú hore. Ešteže. Nechcela som, aby sa Andreasovmu otcovi niečo stalo, len preto, že som nečušala. Keby som sa viac ovládla a nevykríkla, Liam by to teraz neriešil.
,,Selenka?" Andreasov otec vošiel do izby. Pozrel na mňa v rohu a podišiel k oknu, aby vykukol von. Liam mu ukázal, kde sme postavu zazreli. Ja som sa snažila upokojiť vzlykajúceho Sanusa, ale samej mi tĺklo srdce ako na poplach. Detich zavrel okno a otočil sa na Liama. ,,Prezriem dvor, len pre istotu. Aj tak si myslím, že si ho vyplašil. Možno to bol len nejaký zlodej."
,,Nie! Nechoď von!" vyletelo zo mňa skôr, ako som tomu stihla zabrániť. ,,To nebol len tak nejaký zlodej." To, že som urobila chybu, mi došlo, až potom, čo som to vyslovila.
,,Ty vieš, kto to bol, Senenka?" Detich sa snažil hovoriť upokojujúcim hlasom, ale mňa to veľmi neupokojovalo. Pokiaľ to bolo to, čo si myslím, tak Detichovi nepomôže, ani zbraň, ktorú mal za opaskom. Nervózne som preglgla. Nemôžem mu povedať, že je to upír.
,, Je to ten chlap, čo ma zastavil pri dvore a pýtal sa na Sanusa," prirodzene som to povedala našim a tí to Detichovi vytárali. Detich sa zatváril znepokojene. Nech už to bolo akokoľvek. Nemôžem tvrdiť, že som ho videla tesne pri okne, lebo by ma zavreli do blázinca a potom som nikdy netúžila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár