,,Selena. Je to veľmi dôležité. Naozaj to bol ten istý chlap, čo sa pred pár dňami pýtal na Sanusa?" pýtala sa ma mama už po tretie. Liam hovoril jednému z policajtov, čo videl on a Andreasov otec sa zo mňa snažil dostať, čo som videla ja. Problém bol však v tom, že dorazila mama a tá v jednom kuse bliakala. Dvaja Detichovi muži prehľadávali okolie. Pokiaľ bol ten chlap skutočne upír, tak by ich mohol zabiť a oni sú len tak vonku.



,,Som presvedčená o tom, že to bol presne ten chlap," prikývla som opakovane a ďalej som pevne zvierala vzlykajúceho Sanusa. Andreasov otec sa pokúsil komunikovať aj s ním, ale bez úspechu. ,,A on sa posledne na Sanusa nepýtal. Hovorila som ti to predsa," lomcovala mnou zlosť. Ako môže byť psychiatrička, keď nepočúva, čo jej ľudia hovoria. Či to len ja som opäť svetlá výnimka? ,,On sa na neho nepýtal. On vedel, že ho máme a chcel ho späť. Nazval ho svojím psom."



,,Ten človek môže byť šialenec. Myslím, že bude lepšie, keď pozavierate všetky okná. Choď skontrolovať, či je všetko zavreté, Camila," mama možno ten pocit nenadobudla, ale ja by som bola prisahala, že on ju doslova a do písmena vyhadzuje. ,,Dobre, a ty mi, Selenka, povedz. Čo presne si videla?" skôr ako som stihla vôbec otvoriť ústa k lži, medzi dverami sa zastavil môj brat.



,,Počul som ju kričať. Povedala mi, že za oknom vidí tvár," oznámil so založenými rukami. Debil! Podával si vlastnú výpoveď Detichovmu kolegovi! Prečo si sa rozhodol skákať do mojej.



,,V okne?" nechápal Detich. ,,Mne si povedala, že si vykukla z okna a uvidela si toho chlapa dole pod oknom. Ako by sa dostal do okna. Je to niekoľko metrov nad zemou," podišiel k oknu, ako keby si to naozaj chcel overiť. ,,Rebrík sme nenašli. Jedine, že by použil váš a stihol ho vrátiť na miesto. Ako si ho mohla vidieť v okne?"



,,Ja som ho prirodzene nevidela v okne, ale pod oknom," zopakovala som svoju verziu. ,,Pozrela som von z okna a keďže som ho spoznala, tak som vykríkla a zaspätkovala." Liam sa zamračil. Pamätám si, čo som tvrdila jemu, ale môj zdravo mysliaci rozum mi kázal klamať. Historka o upíroch je len v mojej partii. Nesmie sa dostať ďalej.



,,Ale...," Liam chcel protestovať, ale Detich len pohodil rukou a pripomenul mu, že sa rozpráva so mnou. Liam trochu naštvane odišiel z izby.



,,Takže mi to povedz celé od začiatku," a tak som prirodzene klamala. Postavu som proste hodila pod okno. Jednoducho som tvrdila, že som ho spoznala a vystrašilo ma to. Nemohla som povedať, že som ho videla v niekoľko metrovej výške, ako na mňa hľadí a opakuje mi, nech mu vrátim Sanusa. Keď Detich odišiel a mama zhodnotila, že by som si mala ísť ľahnúť, brat sa pristavil v mojej izbe.



,,Vieš, je veľmi zvláštne, že hneď ako si ho uvidela, tak si sa ho zľakla, lebo si ho poznala. To, že bol tesne za oknom a preto si vykríkla, sa mi zdá pravdepodobnejšie, aj keď je to nemožné a vieš prečo?" len som si založila ruky na prsiach a vracala som mu ten arogantný výraz. ,,Lebo ty," nečakal na vyzvanie. Jednoducho pokračoval. ,,Sama tvrdíš, že keď človeka nevidíš minimálne niekoľkokrát, tak si jeho tvár nezapamätáš. Pamätáš si meno, ale to je tak všetko. Nepamätáš si tváre. Keby si ma bežne nemala na očiach. Tak na ulici prehliadneš aj mňa. Dobrú noc," s tou pravdou dvere do mojej izby zavrel. Ty ale nevieš Liam, že túto tvár sa nedalo nespoznať. Bola príliš neľudská.



,,Tak Sanus," kľakla som si k nemu. Opatrne na mňa zdvihol pohľad. Ešte stále mal na lícach slzy. ,,A teraz mi povedz úplne všetko, čo vieš o upíroch a úplne všetko čo vieš o vlkodlakoch. Budeme sa rozprávať celú noc a ty mi povieš, ako si žil. Všetko do bodky," myslím, že som tej jeho rozprávke o vlkodlakoch a upíroch začínala veriť.



~*~



Mal som nos zapichnutý v knihe, keďže Jean ani Kura neboli dnes v škole. Určite neboli obe naraz choré. Pravdepodobne si jednoducho blicli. V škole som trávil čas s nimi dvoma, aj preto, aby som mal pokoj od spolužiakov a keďže tu dnes neboli, tak som sa rozhodol, že budem celý deň čítať. Vychádzal som zo školy a stále som sledoval písmenká v knihe. Môj plán bol taký ako každý deň. Za otcom do práce, počkať na bus a domov.



,,Hej, buzik!" vôbec by som na to oslovenie nebol reagoval, bol som na to už viac-menej zvyknutý, keby mi v druhej chvíli nevyletela kniha z ruky. Zúrivo som pozrel na páchateľov. Moji spolužiaci. Braňo a Viktor. Obaja sa vyškierali ako debili.



,,Čo máte zase za problém?" zvrčal som nepríjemne. Kniha sa váľala kúsok od nás. Nejako tak automaticky som zaťal ruky v päste. Vážne nemajú heterácky chalani nič iné na práci, ako mi liezť na nervy?



,,Či my máme problém?" Viktor urobil ku mne rýchly krok, až som sebou trhol. Bol som síce podráždený, ale nemal som záujem sa biť. Navyše, to ani neviem.



,,To by zaujímalo aj mňa?! Čo je tu za problém?!" obaja moji spolužiaci sa prudko otočili a aj som vyvalil oči. Liam?! Čo tu ten robí? A nielen on. S ním boli aj dvaja členovia jeho kapely. Oboch som poznal len z videnia. Ani som netušil, ako sa volajú, ale jeden z nich bol ten gay. Pri ňom som občas chápal, prečo ma Liam nemá rád. Tento chalan tak vôbec nevyzeral, ešte aj ja by som ho zaradil k heterákom. Mal postavu dosť podobnú tej Liamovej až na to, že jeho výraz bol priateľskejší. Tmavé, krátke vlasy nosil dosť nadivoko, ako keby sa ani nečesal. Toho druhého som tiež poznal len z videnia. Bol ešte vyšší ako tí dvaja a mal silnú medvediu postavu. Vlasy úplne krátke a tiež tmavé. ,,Ja tu čakám na Andreasa a zrazu vidím, ako do neho začnú ryť dvaja idioti. No to je na facku. Že?" otočil sa na svojich priateľov.



,,Tak to si píš, že je. Už som dávno nikoho poriadne nezmlátil, tak aby som nevyšiel z cviku," zatiahol ten väčší chalan a Braňo s Viktorom už aj neboli takí hrdinovia. Liam sa zohol, aby zo zeme zdvihol moju knihu.



,,Radím vám vypadnúť skôr, ako si to rozmyslím a vám dvom rozbijem klapačky," zvrčal Liam opätovne. Viktor a Braňo zjavne nemali odvahu stavať sa proti jasne silnejším a straším chalanom. Obzvlášť, keď ich bolo ešte aj viac. Len si niečo zašomrali a vybrali sa ďalej dole chodníkom.



,,V pohode?" spýtal sa ma chalan, o ktorom som vedel, že je gay a Liam mi do ruky strčil knihu dosť nešetrene.



,,Jasne, že je v pohode," odvrkol mu Liam namiesto mňa. Sklopil som pohľad do zeme. ,,Padaj do auta!" Liam do mňa strčil a ja som si až teraz všimol jeho peugeot odparkovaný pri chodníku.



,,Čo si na neho taký?" spýtal sa ten väčší chalan a už mi aj podával ruku. ,,Inak, ja som Skip a toto je Raien. Kývol hlavou na posledného z nich." Len som zamrmlal svoje meno, lebo Liam už aj po nás skríkol, nech sa pohneme. Behom pár sekúnd bol v aute.



,,Fakt nehorázne zbožňujem tieto jeho nálady," zamrmlal Raien. Chcel som si sadnúť dozadu, ale Raien ma postrčil k miestu spolujazdca. ,,Vystupujem skôr ako ty," odôvodnil to s trhnutým ramien. Nechcel som sedieť vedľa Liama a znášať tie jeho znechutené pohľady. Prečo ma pri sebe neznesie? Či sa mi to zdá? Možno je taký na každého. Veď minule sa aj so mnou bavil normálne a teraz... Len po očku som na neho pozrel, keď som sa zapásal a v druhej sekunde som sa musel chytiť palubnej dosky, lebo tak prudko cúvol.



,,Kretén!" zreval zozadu Skip. Myslím, že ani on nečakal, že Liam tak rýchlo cúvne. Raien tiež niečo zafrflal.



,,Ospravedlňujem sa, slečinky," odsekol Liam posmešne a s úškrnom členov svojej kapely skontroloval v spätnom zrkadle. Vyslúžil si tak od Raiena pohlavok. ,,Nerob! Lebo to s vami napálim do stromu!"



,,Liam, ja sa musím zastaviť u otca v práci. Bude si robiť starosti, keď neprídem. Vždy po škole idem najprv k nemu," dovodil som si po chvíli pípnuť. Raien a Skip sa začali baviť o nejakej piesni, čo potrebuje ,,doladiť."



,,Si myslíš, že som ťa vyzdvihol preto, lebo som nemal čo robiť? Či zo svojej dobrej vôle?" spýtal sa ma Liam posmešne. Ozaj. Nad tým som neuvažoval. Jeho prítomnosť ma prekvapila, ale nerozmýšľal som nad tým, čo tam vlastne robí. Zarazil som sa. ,,Poslal ma tvoj fotrík, lebo nešiel do práce a videl nás, ako vychádzame z garáže. A keďže títo dvaja bývajú na smer, ako máš školu, tak ma požiadal, aby som ťa priviezol domov."



,,Prečo nešiel do práce?" zamračil som sa. Ráno mu nič nebolo a nespomínal, že by sa nechystal.



,,Spýtaj sa jeho," odsekol tak nepríjemne, až som mal sto chutí prikrčiť sa. ,,Čo zase robíš?" zvrčal, keď mu Skip kopol do sedačky. Vážne ho upozorňoval, nech na mňa nie je hnusný? Či taká blbosť mohla napadnúť, len mňa a to kopnutie bola náhoda, či obyčajné podpichovanie? ,,Vážne to s vami napálim pod protiidúci kamión!"



,,Tvoj otec hovoril, že chce pracovať na tom chlapovi, čo sa poneviera okolo Liamovho baráku," povedal Skip a strčil hlavu medzi sedadlá. Liam naznačil, že mu vrazí lakťom a tak si od neho vyslúžil poriadne štuchnutie do boku. Vážne. Liam jazdí ako cvok a oni do neho ešte rýpu. Naozaj sa môže stať, že skončíme v nejakom strome alebo aute. ,,Čo si na toho malého stále taký nepríjemný? Veď on je z teba chudáčik celý preč," mierne som zružovel, lebo mi rýchlo došlo, že hovorí o mne. Pozrel som von z okna. Počul som aj Raiena, ako sa zachechtal.



,,Zo mňa každý, tak ako aj ty a Raien, že láska," skontroloval Raiena v spätnom zrkadle. Nevidel som Raienovi do tváre, ale ten smiech som počul v jeho hlase. Pravdepodobne sa takto doberali bežne.



,,Jednoznačne. Mám v pláne ťa prehnúť cez stôl a poriadne vymrdať, ako náhle to bude možné," počul som, ako cmukol perami. Trochu ma striaslo. Liam sa nezdal byť znechutený, dokonca na to ani nezareagoval a to je Raien gay. Tak prečo na mňa stále útočí?! Ja dokonca ani nemám blbé reči a ako sa zdá, Raien si servítky neberie.



,,Jasne, chystá sa hromadný grupáč," Skipova ruka mi pristála na stehne a ja som sebou automaticky trhol. ,,Vezmi sebou aj susedka," vyškieral sa na mňa Sikp. Všetci traja boli uvoľnení, to len ja som bol ako na ihlách. Znamenalo to jedno. Takáto konverzácia je vážne úplne bežný jav.



,,Nehrozí, ten je ešte pod zákonom," odsekol Liam pobavene a ja som dosť nevrlo odsotil Skipovu ruku. Ani neviem, čo ma naštvalo viac. Liamova poznámka, či Skipova drzá ruka? Len tak blbly, ale mal som pocit, že som zase terčom ja. Možno to tak nebolo. Možno som hold precitlivený.



,,Ako keby to tebe vadilo. Si z nás najväčší úchyl," povedal znudene Raien a odhadoval som, že tiež rovnako ako ja, hypnotizuje obzor a snaží sa ignorovať Skipa. Skip sa totiž niekoľkokrát pokúšal vrátiť ruku na moje stehno. Musel som ho po každé odbiť.



,,Liam, že je najväčší úchyl!" zreval Skip. Keď neuspel u mňa, prešiel na Raiena. ,,Ja ti ukážem, kto je z nás najväčší úchyl!"



,,Debil. Pusť ma ty úchylák!" započul som Raienov smiech a neodolal som, aby som sa neotočil. Dokonca aj Liam odtrhol pohľad z cesty a trochu pohol spätným zrkadlo, aby na nich lepšie videl. Skip sa zameral na Raiena. Chytil ho za boky a pokúšal sa ho strhnúť pod seba. Raien sa prirodzene bránil. ,,Ty hovädo!" smial sa Raien a pokúšal sa ho zo seba zhodiť. Skip bol však omnoho väčší a silnejší už od pohľadu.



,,Ale nooo, jednu pusinku. Ty vieš, že to chceš," zacmukal Skip a nedbal na Raienove pokusy zhodiť ho zo seba.



,,Nie! Skip! Nadýchni sa! Dýchaj a upokoj sa!" smial sa Raien a zbytočne sa ho snažil odstrčiť. Skip musel mať poriadnu silu. ,,Liam! Kam sme dali tú zvieraciu kazajku?! Ty sexuchtivé hovädo! Nie! Pusť!" Raienove pokusy boli celkom chabé. Ja som len pokrútil hlavou. Tá Liamova kapela musí byť dobrá partia magorov. ,,,Vzdávam to! Si najväčší úchyl! Úplne najväčší!"



,,Ja som vedel, že to povieš a teraz pusinku," Raien sa zasmial ešte viac a znovu sa mu vyhol. Znovu som rukou chytil palubovú dosku, lebo Liam z ničoho nič vbehol do protismeru a ešte prudšie sa vrátil na svoju stranu. Zozadu sa ozvalo aukanie a následne vulgárne nadávky. Presne ako som si myslel. Raien a Skip skončili medzi sedadlami.



,,Sorry, moja chyba," povedal Liam znudene, kým sa Raien so Skipom predbiehali v tom, kto vie na Liamovu adresu povedať, čo najsprostejšiu nadávku. ,,Vystupovať, slečinky!" Liam zastavil tak prudko, že keby som nebol pripásaný, tak preletím predným sklom. Raien bol na tom podobne ako ja, lebo po Skipovom útoku a pobyte medzi sedadlami sa opásal, ale Skip nie. Takže zase nadával ako pohan.



,,Ty kretén jebnutý! Keď mi to tvoje brzdenie vyrazí zub, tak ťa skopem!" zreval Skip a vyskočil z auta. Trhol som sebou, keď Raien zaťukal na mojej okienko. Už bol vonku z auta. Stiahol som okienko až dole a Raien strčil hlavu dnu.



,,Vezmi zajtra na skúšku aj tuna krpca," Raien mykol hlavou smerom ku mne. Popudilo ma slovo krpec! ,,Čo povieš?" Otočil sa na mňa. ,,Nechcel by si pozrieť, ako hrá naša kapela?" ani vo sne mi nenapadlo, že by som niekedy Liama počul hrať. Nebol som si istý, či mám odvahu stráviť s Liamovou kapelou niekoľko hodín. Liam však rozhodol za mňa. Zasykol som, keď mi na stehno dopadla jeho ruka a bolestne zovrela.



,,Opováž sa povedať áno," povedal mi Liam neprirodzene milo, ale následne bolestne ruku odtiahol a z jeho pier sa vydrali nadávky na Raienovu adresu. Ten totiž po jeho ruke okamžite vyštartoval a poškriabal ho. Žeby mal predsa len nejaké dievčenské maniere? ,,Ty, kretén debilný!" všimol som si jedno. Možno Liam častoval Raiena a Skipa omnoho vulgárnejšími nadávkami ako mňa, ale nikdy, ani raz za ten čas nepadlo slovo ako teploš, či buzerant. Ani raz sa to Raienovi neodvážil povedať. Či nechcel? Nech už to bolo akokoľvek, zdalo sa, že majú medzi sebou isté hranice.



,,Liama si nevšímaj," sklopil som hlavu. Keď Liam nechce, aby som šiel, tak rozhodne nepôjdem. A čo som čakal? Že ma nadšene pozve on sám? Smiešne! ,,Bolo by fajn, mať nejaké publikum. Objektívne nás zhodnotíš. Ja som spevák takže..."



,,Takže to znamená, že nevieš hrať na žiadnom nástroji a hlas tiež nemáš, ale nechceli sme ťa vykopnúť na ulicu ako psa," zareagoval pohotovo Liam. Raien ho len spražil pohľadom.



,,Priveď krpca!" Skip sa objavil v okienku šoféra, tak rýchlo, že Liam sebou trhol. ,,Dáme hromadný grupáč! Však kukni, ako sa na teba teší," pohodil rukou smerom ku mne. Cítil som, že mi do tváre vniklo trochu ružovej. Len som nevedel, či zlosťou alebo je to tým, že Skip a Raien vedeli, že po ňom prahnem.



,,Hej, priveď ho. Žiadne námietky neprijímam," Raien sa z okienka stiahol a Skip nasledoval jeho príklad. ,,A neznásilni ho po ceste domov. Viem, že je rozkošný a ty si si už dlho nezasunul, ale správaj sa slušne," Skip sa rozrehotal a s Raienom sa vybrali dole ulicou. Opatrne som na Liama pozrel. Nevyzeral byť veľmi nadšený Raienovým nápadom, aby ma priviedol.



,,Hej! Musíš šoférovať ako blázon!" zareagoval som naštvane, keď Liam prudko cúvol z ulice. Znovu som bol vďačný za môj dobrý nápad sa zapásať, lebo by som sa zase celkom iste konfrontoval s predným sklom.



,,Musíš hundrať ako stará ženská?" spýtal sa rovnakým tónom. Najradšej by som sa niečoho chytil a modlil sa. Ten chalan vážne šoféroval, ako keby testoval, kedy stratí nad autom kontrolu.



,,Ja by som sa ešte rád dnes dostal domov. A živí," zdôraznil som, ale moje slová boli tiché. Ocitol som sa v aute s Liamom zase sám. Nebol tu Skip, ani Raien, ktorí by odpútavali jeho pozornosť. Bol som celý nesvoj. Nevedel som, čo mám robiť. Mám mlčať? Mám mu niečo povedať? Ale čo? Som možno ukecaný, ako hovorí Es, ale vážne neviem, čo povedať jemu. ,,Chcel som sa ti ospravedlniť," pípol som nakoniec.



,,Za čo?" pozrel na mňa zamračene, ale len rýchlo, lebo sa očami zase vrátil k vozovke. Pri výške, ktorú ukazoval tachometer, to bol aj najlepší nápad. Vážne som dúfal, že nie je samovrah a nevybral si na ukončenie života práve tento deň. Obzvlášť nie chvíľu, keď ma má v aute.



,,Za to, že som ťa zrazil pred kuchyňou," šepol som nesmelo a hľadel som si na nohy. Periférne som však postrehol, ako po mne strelil šokovaným pohľadom.



,,Ti šibe? Na to som už aj zabudol," povedal trochu vykoľajene. ,,Navyše, mne ako ospravedlnenie stačila tá škatuľa čokoládových koláčikov s lístočkom ,,prepáč," nebol to len pocit. Naozaj bol v jeho hlase výsmech. Jemne som zružovel. Prečo som s tým začínal? Možno preto, že sa ku mne vtedy zachoval naozaj odporne za niečo, za čo som ani nemohol, aj on mohol dávať o niečo väčší pozor. A čo sa týka tých koláčikov, tak som to skutočne urobil. Už som vedel, čo Liam ľúbi. ,,Na tú skúšku kapely nepôjdeš," oznámil mi po chvíli hrobového ticha.



,,Raien povedal, že môžem," ani neviem, prečo som pocítil vzdor. Liamova tvár sa skrčila zlosťou. Chcel som ho vidieť hrať a toto bola príležitosť, ako sa k nemu dostať bližšie. Neviem, o čo mne bláznovi vlastne išlo. Liam je predsa hetero. Prečo sa mu snažím zaliečať a stále vyhľadávam jeho spoločnosť? Som vôbec v poriadku? Ten chalan ma stále uráža a ponižuje. Dokonca sa na tom dobre baví a ja za ním behám ako psíček škemrajúci o kosť. Škoda len, že okolo je príliš veľa krásny feniek. O zatúlaného psíka nemá záujem.



,,Je mi jedno, čo Raien povedal, ja ti hovorím, že nesmieš," odsekol, ale ja som sa veľmi hlúpo neplánoval vzdať. Možno je dobre, že ma nenávidí. Aspoň viem, že mu nie som ľahostajný. Nemiluje ma a nikdy nebude, ale to, že sa so mnou musí nadrapovať, mu len pripomína, že existujem. Dáva mu to na vedomie, že som tu.



,,Pokiaľ ma nevezmeš so sebou, tak sa postarám, aby ti otec vzal vodičák. Aj tak je to len otázka času. Jazdíš ako magor, takže skôr, či neskôr, ti ho aj tak zoberú... AU!" Liam si počkal, kým si poviem, čo mu chcem povedať a potom ma pravou rukou zaťatou v päsť udrel po stehne. Má silu. Vážne má a ja som mal pocit, že mi zlomil kosť! Na tejto nohe už večer pribudnú dve nepekné modriny a to práve Liamovou zásluhou.



,,Ty sa mi vyhrážaš?" zvrčal nebezpečne a ja som rýchlo zažmurkal, aby som rozohnal slzy bolesti. Prečo toto robím? Som snáď masochista? Prečo ho nenechám na pokoji. Evidentne ma poriadne neznáša. Ale keď ja nemôžem! Keď nie som pri ňom tak na neho myslím. V Esinom dome trávim tak veľa času aj preto, aby som ho videl. Keď som náhodou pri ňom, tak sa správam ako úplný hlupák. Reagujem debilne! ,,Teraz ma počúvaj, dobre?! Dvakrát rozmýšľaj o tom, s kým sa bavíš, kým vypustíš niečo z huby! Jasné?!" Prikrčil som sa a auto prudko zabrzdilo pred Esiným domom. Bojoval som s nutkaním utiecť. Liamove oči ma vábili a predsa som z nich mal teraz hrozný strach. ,,Už ma poriadne začínaš vytáčať, takže sa veľmi rýchlo začni ovládať. Pochopil si," len som rýchlo prikývol a on mi následne kývol, nech mu zmiznem z očí. Radšej som poslúchol.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dsimca  11. 11. 2013 23:57
Pokračovanie nájdete na: » po-stopach-vlkov.blog.cz/...
Napíš svoj komentár