,,Smrdíš," zhodnotila som, keď som ho objala. Mierne naklonil hlavu a v zelených očiach bolo niečo ako výčitka. ,,No nepozeraj tak, naozaj ťa treba umyť. Zajtra ťa osprchujem."
Keď som sa ráno zobudila, Sanus nebol v izbe. Čo ma prekvapilo. Dúfala som, že neutiekol, ale keď som sa započúvala, počula som ho hrmotať v kúpeľni. Vošla som dnu. Bol tam a hral sa s dverami od sprchového kúta, čo znamenalo, že ho otváral a zatváral. Keď som vošla, vystrašene sa prikrčil.
,,To som iba ja," zdvihla som ruky v zmierlivom geste. ,,Ja som sa včera večer neumyla a ty si sa neumyl už dávno. Musíme sa umyť. Zostaň tu. Jasné," zaujato moje pery pozoroval, keď som mu rozprávala. Vybehal som von z izby a vošla do svojej. Len rýchlo som sa osprchovala. Prišla som si hrozne špinavá. Večer sa neumyť. Ble. Na ramene som si našla modrinu po jeho ruke. Do kelu, musím dať pozor, aby si ju nikto nevšimol. Po tom čo som sa umyla a urobila zo seba trochu človeka, som sa chcela vrátiť ku Sanusovi, ale rozmyslela som si to. Chcem ho umyť, ale keď ho umyjem, nemôžem ho natiahnuť do jeho špinavých vecí. Ešte som z izby poslala dve dlhé vyčerpávajúce SMS Andreasovi, aby som ho upokojila, lebo ráno som tam mala od neho ďalšiu SMS a ďalšie dva hovory a zamierila som do Liamovej izby. Liamova veľkosť by Sanusovi teoreticky mohla byť. Zaklopala som na dvere Liamovej izby, odkiaľ už revala hudba. Takže bol doma, bude treba ho ukecať. Počula som, ako hudbu stíšil a o chvíľu otvoril dvere. Bol polonahý a na krku mal nejakú reťaz.
,,Čo potrebuješ?" stál medzi dverami, ale ja som sa drzo okolo neho pretiahla do jeho izby a vošla do jeho kúpeľne. Všimla som si, že brat je trochu spotený, takže asi cvičil.
,,Požičiam si tvoj sprchový gél a potrebujem, aj oblečenie, komplet," zakričala som na neho z kúpeľne.
,,Čože?" objavil sa medzi dverami do kúpeľne, keď som mu zhabala šampón a gél. Prešla som okolo neho zase do jeho izby a začala sa mu hrabať v šuplíkoch. Našla som ešte zabalené trenky, čiže čisto nové. ,,To je moje," zaprotestoval zbytočne.
,,Idem Sanusa vykúpať, potrebujem ho ale natiahnuť do čistých vecí," povedala som mu. ,,Tak sa obetuj," urobila som na neho smutný kukuč. Aj tak mi neodolá a bude po mojom, vždy je po mojom.
,,Čo? Akého Sanusa?" Liam bol dnes nejako mimo, či som ho tak šokovala, tým že som mu začala zhabávať veci? Celkom často som sem drzo vletela a pobrala som mu oblečenie, tak neviem, čo ho tak šokovalo. No, asi to, že obyčajne si neberiem jeho trenky, len tričká.
,,Sanusa, toho chalana, čo ho mama dovliekla?" vysvetlila som a práve som mu zhabala čierne tričko a tepláky.
,,Aha, toho," sadol si na posteľ, ale nezdalo sa mi, že by mu vadilo, že si len tak beriem jeho oblečenie. Divné, väčšinou sa rozčúli, keď mu ukradnem tričko, aj keď je po mojom, bez jeho frflania sa to neobíde. Preto sa to snažím brať, keď nie je doma. ,,Tebe nevadí, že si beriem tvoje veci?"
,,Berieš ich pre toho chalana, či nie?" zdal sa byť prekvapený. Liam, že je ochotný vzdať sa svojich vecí pre cudzieho chalana? Pamätám si, ako u nás raz prespal Andreas a už sa mu nechcelo skočiť domov, aj keď by len stačilo preliezť plot, ale už nechcel von, lebo bola zima, mrzlo a Liam povedal, jasné nie! Svoje tepláky mu nepožičia.
,,Áno, ale obyčajne ti vadí, keď ti beriem veci," odvetila som a už som stála vo dverách s tým, že sa pomaly premiestnim k Sanusovi.
,,Hej, ale teraz je to na dobrú vec, nie? Ten chalan nič nemá, ako som stihol pochopiť?" znovu zívol a poškrabkal sa po hlave. Oči som nepresvedčene privrela. Za tou jeho ochotou bolo rozhodne niečo viac.
,,Odkedy si ty samaritán?" nadvihla som obočie, tu niečo nesedelo. Liam sa zasmial, tušil, že mňa s rožkom neopije.
,,Odvtedy, ako sa tu mamka objavila s tým, že isto časom dôjdeš, aby si odo mňa zobrala veci pre toho chalana. Dostal som rozkaz dať ti, čo len budeš chcieť," rozhodil rukami v geste. ,,Pokiaľ totiž nie, tak mi zamrazí účet," hrane sa striasol.
,,Tušila som, že to nebude len tak z dobroty tvojho srdca," zatiahla som ironicky a opustila jeho izbu. To sa dalo čakať, že Liam spolupracuje len pod vyhrážkou.
,,Sanus," vošla som do hosťovskej. Sanus ležal v perinách a hral sa s vankúšom. ,,Povedala som ti, že ťa vykúpem a budem musieť prezliecť aj tie periny," pozrela som na ne znechutene. Znovu len naklonil hlavu bokom. ,,To bude tvoje," povedala som, keď som niesla veci do kúpeľne, ktoré som zhabala Liamovi a on ma pozoroval. Vošla som do kúpeľne a on za mnou. Položila som veci na skrinku a zo skrinky som vytiahla uterák. Pozrela som na Sanusa a zarazila som sa. ,,No, spodné ti aj tak budem musieť nechať," možno som sa trochu začervenala, ako som to povedala. Plánovala som mu prirodzene nechať to, čom mal pod rifľami, nech už nosil hocičo. S nahými chalanmi som nemala problém. Mala som brata a Andreas tu bol tak pečený, varený, že ho nešlo nevidieť nahého. Ale tento cudzí, prekrásny chalan bol predsa len niečo iné. ,,Tak hore ruky," prikázala som mu, keď som mu začala zvliekať tričko. Veľmi mi s tým nepomohol. Keď som mu dala dole tričko, mala som čo robiť, aby som nezalapala po dychu. V tom roztrhanom tričku vyzeral vyziabnuto, ale teraz, keď ho už na sebe nemal... Páni. Pod kožou sa mu tiahli svaly. Rovnako nezanedbateľné ako tie Liamove. Nebol tak typicky nabúchaný, ako sa hovorí, ale mal dlhé húževnaté svaly, ako nejaký atlét alebo ešte lepšie povedané, také svaly, aké vzniknú z práce. A keď som pozrela na to jeho bruško s kostičkami. Páni. Liam cvičil, ale takýto vyvážený efekt teda rozhodne nedosiahol. Dosť zaskočená, myslela som si, že bude kosť a koža som mu začala rozopínať opasok na rifliach. ,,Môžeš si to dať dole," požiadala som ho, keď som mu rozopla opasok a začala som vo veciach, ktoré som doniesla, hľadať gél a šampón. Položila som ich na okraj vane a pozrela na Sanusa.
Zarazila som sa. A zarazila som sa riadne. Rýchlo som od neho pozrela bokom. ,,Vieš, že spodné si si mohol nechať," informovala som ho a pozrela som k rifliam, ktoré musel kopnúť bokom, ale vtedy som si uvedomila, že on pod rifľami nič nemal. Bol nahý. Do kelu. Toto nepôjde. Pozrela som mu do tváre. Nezdal sa byť na rozpakoch, ale bola som presvedčená, že ja červená som. Ale nešlo si ho neobzrieť, keď predo mnou stál, taký..., taký..., taký.... nahý. A že sa bolo na čo pozerať. Znervóznela som a snažila som sa prinútiť hľadieť mu skôr do tváre, ale moje oči sa rozhodli, že aj keď má tváričku vážne prekrásnu, iné partie jeho tela sú tak nejako zaujímavejšie. ,,Vieš, plánovala som ťa umyť v niečom a...," zrazu sa od dverí ozval smiech a Sanus mi skočil za chrbát skôr, ako som stihla zareagovať.
,,Nejako si znervóznela, sestrička," bol to Liam a zdalo sa, že si všimol mojej nervozity. Oprel sa o rám dverí a neuveriteľne dobre sa bavil.
,,Ako dlho tam už stojíš?" sykla som a až príliš som si uvedomovala, že úplne nahý Sanus postáva za mnou. Mala som chuť zasyknúť bolesťou, keď mi ruky položil na ramená a jednu položil presne na moju modrinu. Síce nestisol, ale bolelo ma to.
,,Dosť na to, aby som pochopil, ako si z neho znervóznela," mierne sa naklonil, aby za mňa na Sanusa videl a prešiel pohľadom po jeho tele.
,,Hmmm, chápem prečo si z neho tak mimo. Pre dievčenské oči je asi dosť dobrý," zhodnotil nespokojne. Všimol si, že svaly Sanusa sú o niečom inom ako jeho. On makal ako šrób, ale také dokonalé rozloženie svalov nedosiahol. Aj keď mal postavu skoro ukážkovú, Sanus bol lepší. ,,Ale vzhľadom na to, že je to tvoj pacient, nemala by si správať profesionálne?" spýtal sa s úškrnom. Zamračila som sa na neho.
,,Kto povedal, že sa profesionálne nesprávam," odsekla som podráždená. Jeho som tu už tak potrebovala. Prečo sa akurát teraz niekde nefláka? Prečo akurát teraz straší doma a rozhodol sa ma trápiť?
,,Len sa mi tak zdalo," zhodnotil, vošiel dnu a oprel sa o stenu vedľa dverí. ,,Tak ja sa pozriem, aká si ťažká profesionálka. Nezabudni, je to len tvoj pacient," žmurkol na mňa sprisahanecky.
,,Sanus, neschovávaj sa za mnou," prudko som sa k nemu otočila, čím som zmietla z ramien jeho ruky. ,,Liam ti nič neurobí. Liam ma poslúcha." Pozrela som na Liama. Liam sa zamračil a zdalo sa, že chce protestovať, ale keď som nadvihla obočie, tak pochopil, že bude lepšie, keď bude mlčať, lebo mi ho akurát vystraší. Mlčal. ,,Tak môžeš si vliezť do vane?" požiadala som Sanusa s úsmevom. Sanus hodil opatrný hodnotiaci pohľad na Liama, ale zdalo sa, že zhodnotil, že mi môže veriť. Vliezol do vane a sadol si, sledoval pri tom Liama, či sa nepohol zo svojho miesta pri dverách. ,,Liam ti nič neurobí, ver mi," povedala som, keď som si čupla k vani a zapla vodu. Najprv som mu osprchovala ramená a nechala som po ňom vodu voľne stekať. ,,Oči," upozornila som ho, keď som mu chcela opláchnuť vlasy. Zaprotestoval mrnčaním, keď oči zavrel, asi sa mu nepáčilo, že tým pádom Liama nevidí. Vzala som do rúk šampón a umyla mu vlasy. Už to potreboval, lebo voda z neho stekala doslova čierna. Kým som sa venovala jeho vlasom, nebol to až taký problém, ale keď som šampón zmyla, prišla na radu horšia časť.
,,Ale, ale, čo sa deje sestrička?" Liam sa mi odo dverí posmieval. Vedel, že som v rozpakoch a možno som sa aj červenala. Rozhodla som sa, že ho budem ďalej ignorovať. Začala som Sanusovi najprv umývať chrbát následne hruď a ruky. Cítila som, ako sa jeho svaly pod mojimi rukami občas napli. Bola som stále nervóznejšia. Keď som mu rukami umývala brucho, tak sa mi mierne rozochveli. Toto nešlo. Odtiahla som ruky od Sanusa a pozrela do zeme.
,,Liam, ako veľmi ma máš rád?" spýtala som sa ho rozpačito. Pomaličky som na neho zdvihla pohľad.
,,Mám ťa rád, ale o čo ti konkrétne ide?" bol obozretný, len tak na niečo mi neskočí. Pozeral na mňa s mierne prižmúrenými očami.
,,Ja len, nedokončil by si to? Ja sa...," nervózne som pozrel na Sanusa, toho zaujala pena na jeho hrudi. Potom som znovu pozrela na Liama. ,,Nemôžem, on sa mi páči, nebudem klamať. Ja sa ho nemôžem dotknúť...tam, ja...," začala som breptať.
,,To je tvoj problém," Liam sa zaškeril a svoju pozíciu si veľmi vychutnával. ,,Tak po prvé, rád si pozriem, ako sa nad ním trápiš a po druhé ja sa ho tam dotýkať nebudem, ble na to zabudni," vyhlásil.
,,Seba sa dotýkaš," odvrkla som a už som ľutovala, že Andreas nie je doma. Ten by mi pomohol a dokonca rád.
,,To je iné," trhol sa a ruky si zložil na prsia. ,,Dotknúť sa seba a jeho, je rozdiel. Tak mi povedz, ty by si sa tam inej baby dotýkala? Ja by som nemal problém umyť babu, tak prečo ty máš problém umyť chalana?"
,,Keby bola v situácii ako Sanus a bolo by to nutné na to, aby bola umytá tak hej. Trochu znechutená, ale urobila by som to, tak mi láskavo pomôž," aj ja som skrížila ruky na prsiach a tým som si zamokrila tričko.
,,Ja to neurobím. Na to zabudni," nadurdil sa Liam. Obaja sem sa pretínali pohľadom, ale vyrušil nás príchod mamy.
,,Prestaňte tu vyvádzať, ešte aj on na vás pozerá ako na bláznov," Liam pri dverách sebou trhol, keď sa mu mama objavila za chrbtom. Nepočula som ju vojsť do izby a z Liamovej reakcie som odhadovala, že ani on, ale možnože to bol dokonca on, kto nezavrel dvere. Rýchlo som pozrela na Sanusa, toho už nezaujímala pena, ale naozaj preskakoval pohľadom medzi nami. ,,To je taký problém umyť ho? Vravela som ti, že máš na neho hľadieť ako na pacienta a nie na chalana," vyhlásila.
,,No mne to tak geniálne ako tebe nejde," odvrkla som a vstala. ,,Tak si ho umy sama," ukázala som na Sanusa, ktorý sa prikrčil. Neviem, či mi rozumel a bál sa mamy alebo mi nerozumel a len ho desil krik.
,,Fajn, dnes ti ho ešte umyjem, ale musíš sa postarať o to, aby mi to dovolil a navyše, nabudúce ho umývaš sama, jasné," prikázala mi. Prikývla som a pozrela som na Sanusa. Nabudúce ho umyjem, až tu bude Andreas. Usmial som sa pre seba v duchu. Čupla som si k nemu. Keď si vedľa mňa čupla aj mama, Sanus sa trhol a namačkol sa do rohu vane.
,,Sanus," prihovorila som sa mu jemne. ,,Neboj sa. Mama ťa teraz len umyje, áno? Neublíži ti," zadalo sa, že chlapec hodnotí moje slová. ,,Veríš mi?" Pomaličky prikývol. ,,Dobre, lebo ja zase úplne verím jej, takže jej môžeš veriť aj ty, že áno?" znovu pomaly prikývol. Mama si už stihla vziať na ruky trochu gélu a začala ho umývať. Ako sa zdalo, Sanus bol trochu napätý, ale vôbec ho neznepokojilo to, že mu mama siahla do lona. Zato ja som sa pri tom zachvela. Neviem, či ho dokážem nabudúce umyť, sama nie. Andreas mi bude musieť pomôcť. Sanus znovu zamrnčal, keď z neho mama začala zmývať mydlo a rukou mu pretrela tvár. Jemu sa to nepáčilo. Mama vypla vodu.
,,Utrieť ho už snáď dokážeš," povedala mi a mykal na Liama, nech zmizne. ,,Inak už by si ho mohla začať ťahať po dome, nech si tu zvyká," s tým sa aj s Liamom vyparili.
,,Poď," natiahla som k Sanusovi ruku a pomohla mu z vane. Začala som ho utierať a zase som nervózne preglgla, keď som mu mala utrieť isté partie, ale s tým, že je to predsa len cez uterák, som ho rýchlo utrela. Položila som uterák bokom a nahla som sa pre veci, že ho oblečiem, ale on ma obehol a zmizol v izbe. ,,Hej, počkaj, ešte ťa musím obliecť," zavolala som za ním a vošla som do izby. Všimla som si, že periny sú prezlečené. Mama to už asi stihla. Sanus teraz ležal medzi čerstvo prezlečenými perinami a váľal sa medzi nimi. Nahý, pokiaľ mám podotknúť. ,,Ešte ťa musím obliecť," informovala som ho nervózne a sadla som si k nemu na posteľ. Bez ostychu si na mňa ľahol a natiahol sa na mne. Kocky na bruchu boli jáááááj, prešla som mu rukou po brušku, nechal ma a pre niečo na stolíku sa naťahoval, bol vážne ako decko. Asi by si ani nevšimol, keby som mu rukou skĺzla do lona a trochu ho..." NIE. Nesmieš predsa takto využiť situácie. Je ako decko, zapamätaj si to. Myseľ dieťaťa v dospelom tele. Máš za neho teraz určitú zodpovednosť. Pozrela som mu do tváre. Opätoval mi pohľad. V tej tvári sa zračilo niečo nevinné, niečo čo sa občas zračilo na tvári mojej malej sestry.
,,Poď, oblečiem ťa," vstala som a on sa na posteli posadil. ,,Ruky," prikázala som, lebo som sa rozhodla, že tričko sa mi mu predsa bude len dávať pohodlnejšie. Nechal si to na seba navliecť. Dokonca sa mi celkom v pohode podarilo mu obliecť aj spodné veci. ,,Si prekrásny," šepla som, a pohladila som ho po tvári. Usmial sa. Nevedela som či mi rozumie, ale rozhodne som mu to musela povedať a istým spôsobom, som dúfala, že nerozumie.
,,Ešte ťa usušíme," oznámila som mu a vytiahla z kúpeľne sušič. Rozvaľoval sa pod teplým vzduchom ako šteňa. Dokonca ma nechal mu tie nádherné čierne vlasy aj učesať. Niekoľkokrát som mu k nim pričuchal, teraz voňali bratovým šampónom, ale na Sanusovi bola tá vôňa podivne vzrušujúca.
Prudko sebou trhol, keď mi zrazu zazvonil mobil. Vytiahla som ho z vačku a Sanus odo mňa odskočil, asi sa mu vec, ktorá vydávala taký zvuk, nepáčila. Žeby nikdy nevidel mobil? To predsa nebolo možné. V každom prípade sa tak správal.
,,Áno?" spýtal som sa a do telefónu sa mi ihneď ozval Sienin hlas.
,,Ahoj, no čo je ani sa neozveš?" tón bol mierne vyčítavý. ,,Volal mi Aiden, vraj ti mám zavolať, bo on už na ďalší rozhovor nemá kredit. Chce sa ísť trochu flákať. Ideš? Andreas pôjde tiež. Jemu som už volala. Povedal, že hneď ako sa vrátia, tak s nami musí niekam vypadnúť, lebo z rodičov by sa zbláznil."
,,Siena, rada by som, ale mám tu prácu," povedal som vyhýbavo, ale vedela som, že ona vie, o čom hovorím. Siena bola totiž moja najlepšia kamarátka a Sanusa som jej už prirodzene niekoľko ráz spomínala cez maily. Bola prvá, ktorej som oznámila, že mi ho mama zverila. Keď som to zavolala Andreasovi, ten sa mi posmieval, že som dostala domáceho miláčika, čo nie je dobrý nápad, lebo u mňa určite neprežijú ani rybičky. Ako keby si nepamätal, že vlastním mačku.
,,Myslíš jeho?" jej hlas bol zrazu zvláštne zvedavý. ,,Rada by som ho videla," počula som vzrušenie v jej hlase. Líčila som jej ho neraz, bolo jasné, že bola zvedavá. Aj Aiden bol zvedavý, lebo pre neho bol Sanus niečo zaujímavé z psychologického hľadiska. To pako tiež chcelo odísť študovať psychológiu.
,,Tak vieš čo. Andreas sa vráti zajtra okolo tretej poobede. Čo keby ste o štvrtej prišli k nám? Mama aj tak hovorila, že by sa mal socializovať," zasmiala som sa. ,,Akurát dnes sa mi z neho podarilo urobiť fešáka. Konečne som ho umyla. Sanus nechaj," napomenula som ho, lebo sa mi mobil pokúšal zobrať. ,,Telefonujem, pusť."
,,To je on, koho počujem?" zasmiala sa. Podarilo sa mi stlačiť reproduktor, keď mi Sanus telefón vytrhol. Toľko k jeho plachosti. Uvedomil si, že ho nezbijem a poriadne nevyhreším a tak začal byť drzý. Počul Sienin smiech. Zamračil sa na mobil a udrel ním po stole. ,,Čo to bolo?!" spýtala sa a ja som zase mobil Sanusovi vytrhal.
,,Prestaň, rozbiješ to," pokarhala som chlapca s jedovatými očami a rýchlo povedala Siene. ,,Pokojne zajtra poobede dôjdite. Ja sa mu asi zatiaľ pokúsim vysvetliť, že mobilom sa neudiera, nehádže a ani nič podobné, lebo on to zdá sa, neovláda." Ešte som započula Seanin pobavený smiech, než som jej zložila. ,,Chlapče, ty si hrozný," povedal som, keď na zem hodil elektronický diár, ktorý stihol vytiahnuť zo šuplíku. Našťastie starý, v ktorom nič nebolo.
,,Selena, poď sa najesť!" zavolala zdola mama. Drapla som Sanusa za ruku a vytiahla som ho z postele. Usmial sa na mňa. Teraz sa na mňa usmieval často. Už pochopil, že ho neudriem a že s ním zaobchádzam jemne.
,,Pôjdeš so mnou," vyhlásila som, keď som ho ťahala k dverám. Zrazu mi ruku vytrhol a skočil naspäť na posteľ, úzkostlivo pozerajúc na dvere. ,,Neboj sa, poď," usmiala som sa a zavolala som ho k sebe. ,,Či ty mi neveríš?" zostal na posteli a jeho úzkostlivý pohľad sa nemenil. Vrátila som sa k nemu a on ma rýchlo objal okolo pása. Ale ja som ho prinútila posadiť sa a pobozkala som ho na čelo. Zachvel sa a mierne sčervenel. Žeby si uvedomoval niečo ako je bozk? Pochybovala som o tom. Jemne som mu rukou prešla po vlasoch. Už som chápala, že rozumie nežným dotykom. Túžil po nich, bol rád, keď som ho hladila.
,,Tak Selena!" znovu mamin krik. Neznášala som, keď ma volala trikrát, ja predsa nie som hluchá, len si musím niečo zariadiť. Naklonila som sa k Sanusovím perám, ani neviem, čo ma to napadlo.
,,Bude ti vadiť, keď ťa pobozkám?" len naklonil hlavu ako pes, ktorý nechápe, čo po ňom jeho majiteľ chce. ,,Verím, že nebude," šepla som a srdce sa mi roztĺklo ako splašené. Sanus ako keby ho bol počul, mi položil ruku na hruď a usmial sa, vtedy som sa k nemu naklonila a pobozkala som ho na pery. Len rýchlo. Letmý bozk, ale tak nejako opojný. Nedokážem sa na neho dívať ako na pacienta. Prekvapene mi pozrel do očí. Usmial sa a sám sa naklonil k ďalšej puse. Prekvapene som zamrkala, ale on neskončil a pobozkal ma znovu a znovu. Boli to len letmé bozky, tak ako som ho pobozkala ja. Po každé sa odtiahol, usmial a vrátil sa do bozku. Rozosmiala som sa. Začal sa smiať tiež.
,,Dobrota," povedal zrazu a mne od smiechu až slzy vybehli. Jeho hlas bol mierne chrapľavý od toho, ako dlho ho nepoužíval, ale celkovo bol jemný. To je dobrota, som povedala ja na miláčik.
,,Ja som tušila, že vieš rozprávať," objala som ho okolo krku. Objatie mi opätoval. Mala som pocit, že sa mi podarilo dosiahnuť, aby mi úplne dôveroval a bol šťastný. Už v jeho zelených očiach nebol strach. Bola v nich spokojnosť.
,,Chutí," šepol a ja som počula, ako pričuchol k mojim vlasom.
,,Ty máš rád, keď ťa bozkám alebo objímam?" odtiahla som sa od neho s otázkou. Prikývol. ,,Prečo to máš rád?" možno mi niečo povie. Musí vedieť hovoriť.
,,Nikto sa ma nikdy nedotýkal ako ty," odvetil. Zamrkala som. Nemal problémy so štylistikou a teraz mi prišiel dosť inteligentný, ale prečo sa teda občas chová ako zviera alebo dieťa. ,,Som rád aj vtedy, keď mi hovoríš, že som nádherný a keď si so mnou," priznal skoro zahanbene a pozrel do perín. Mne vybehli slzy. ,,Ja som ťa nechcel rozplakať. Mám ťa rád," povedal mi rýchlo a znovu sa mi vrhol okolo pása.
,,Ja neplačem pretože som nešťastná, ale preto, lebo vidím, že vieš rozprávať, lebo viem, že mi rozumieš. Som šťastná," povedal som a prešla som mu rukou po vlasoch. Bol na mne úplne závislý. To, že som bola úplne vykoľajená, ani nemusím hovoriť. On ku mne prehovoril. Prehovoril ku mne úplne normálne.
,,Selena, do kelu, ako dlho ťa ešte budem volať," zakričala mama znovu. Pozrela som na dvere a prinútila som Sanusa, aby ma pustil.
,,Poď so mnou dole," vstala som z postele a natiahla k nemu ruku. V zápore pokrútil hlavou a v očiach mal opäť strach. Len strach nie, ten strach som nenávidela. ,,Prečo nie?"
,,Bojím sa, zbijú ma," povedal a chytil cíp periny a pritiahol si ho k sebe. Znovu som zamrkala od sĺz. Čo sa mu preboha stalo? Zmocnil sa ma hrozný súcit.
,,Tebe ubližovali?" spýtala som sa ho a čupla som si k posteli. Rýchlo sa zohol a pobozkal ma na pery. Ten dotyk som skoro necítila, skoro som ho nevnímala, lebo som musela uvažovať nad tým, kto mu čo také strašné mohol urobiť.
,,Chutíš mi," povedal s úsmevom, ako keby sa to snažil zahovoriť. Mierne som sa usmiala. Viac zmyslupných slov som z neho nedostala.
,,Vážne nejdeš dole?" Sanus v zápore pokrútil hlavou. ,,Dobre. Idem sa teda najesť sama, ale vážne nie je tu nikto, kto by ti ublížil. Donesiem jesť hore," vstala som a pobozkala som ho na čelo. ,,Buď tu zatiaľ dobrý a toto," vzala som si mobil. ,,Si radšej beriem," nechcela som, aby mi ho roztrieskal, kým tu nebudem, ale teraz znel vážne až príliš inteligentne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár