Práve som išiel pripraviť veci na cestu. Nevedel som kam idem ani prečo tam idem. Bolo pol tretej ráno a blikajúca lampa nad mojou posteľou naznačovala nedostatok halogénu v žiarovke. Srať na to vravím si a pumpujem do seba ten sajrajt čo som včera kúpil. Ihla prenikla do žily a ja som prenikol do sveta fantázie lepšieho sveta. Podľa rady predavača som to zajedol aspirínom a zapil vodkou. Ak ja toto prežijem. Veci som už mal zbalene nebolo ich veľa jedny nohavice, košeľa , trenírky a podobne veci. Ešte som mal čas vlak mi šiel o piatej. Tak som zapol mašinu a pripájam sa čítam správy a prezerám prázdnu mailovu schránku. Čo budem ešte par hodín robiť? Svinstvo sa m zžilo s organizmom a zacako a vycucavat ako vysávač. Padol som k zemi. Zvíjal som sa na zemi a po chvíli som upadol do spánku smrti. Konečne, vravím si. Ale také ľahké to nebude chce to viac úsilia konečné som v sebe nmasiel odvahu prerezať žiletkou žily a ukončiť toto trápne hranie sa na človeka. Načahujem sa po žiletku no nemôžem sa postaviť. Aké úbohé ani zabiť sa nedokážem čo to so mnou je? V tom vidím postavu je tmava a blíži sa pomalým krokom ku mne. Vyťahuje na mňa nôž no ja to nevnímam len sa teším keď chladná oceľ rozreže moje zničene vnútro. Keď sa preberám je pol piatej beriem kufor a vyrážam na vlak až cestou som si spomenul kam idem. Idem do mesta Beever Creek nikoho tam nepoznám ale je tam vraj lacný trh. Mam malo peňazí a neznášam pocit triezvosti nedajbože abstinencie. Na stanicu prichádzam presne o piatej a na moje prekvapenie stíham vlak. Je v ňom plno. Sadám si vedľa študenta ktorý vyzerá byt riadne pod vplyvom. Tak ho neruším a nepozorovane mu beriem cigarety a noviny. Čítam noviny a vidím že svet je plný krvi a bolesti ako ja. Premýšľam nad koncom sveta pre nás oboch to bude vyliečenie. Že vraj to bude bolieť ale mňa nie. V meste nakúpim tovar a za posledne prachy sa vrátim domov. Tam do seba naládujem zapijem vodkou alebo liehom to je jedno aj tak to potom už nebudem vedieť. Môj otelo sa chveje. Asi sa teší na dávku slušného niečoho. Jeden chalan po tom zomrel ale že vraj to bolo decko takže mne to neublíži. Nevadí ublížim si sám len tu žiletku si muším dať nabudúce bližšie.
tak toto je sqwele ... je to také nerozhodné ... ale fajn ... napadlo Ťa niekedy, skočiť z veľkej výšky a potom a vychutnať si ten pocit slobody, ktorý to dáva? Ja som sa smial a smial ... bol to výsmech, pretože som bol slobodný! Ale teraz žijem ďalej a je to tu ako väzenie s malým okienkom cez ktoré ide dnu trošku svetla ...
Tu žiletku si odporúčam volačím prilepiť alebo priviazať o zápästie ...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Tu žiletku si odporúčam volačím prilepiť alebo priviazať o zápästie ...