Prišiel som domov ako každý deň po náročnom dni. Automaticky nažhavujem stroj idem sa umyť. Keď sa vrátim mašina už beží. Tlačím slúchatka do uší (používam ich lebo susedia sa sťažujú- parchanti). Do mojich uši sa derie drsná hudba a prerušuje moje nesúvislé myšlienky ktoré sa stavajú ešte nesúvislejšími. Pripájam sa a zapínam komunikátor. Kôly môjmu zastaralému vybaveniu mám len taký na písanie, hlasovú komunikáciu môj stroj neumožní. Nevadí. Píšem si s človekom o ktorom viem len to že sa chystá zabiť. Už asi týždeň. Každý deň o tomto čase tu je. Je to zúfalec ako ja a mnohý iný. Po chvíli začínam písať píšem ako zvyčajné nesúvislé vety ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú súvislý obraz o mojom vnútri. Zo stola vyťahujem injekciu a z vrecka sáčok s 5g heroínu. Je to taký slabý druh. Pripravím sa a už to aj rvem do seba. Po par minútach šťastia prestávam dýchať a myslím že umieram. Pri moje neschopnosti zabiť sa by to bolo fajn. No stále žijem opúšťam svoje telo. Vidím ho na zemi no ešte sa hýbe. Vidím ako sa ten chudák snaží nadýchnuť. Je to úbohé dýchanie najzakladnejsi ľudský inštinkt a mňa zabíja. V tom ku môjmu mimotelovemu zážitku (ako som to nazval) prichádza postava nemôžem sa jej uhnúť nemôžem nič len dýcham. Paradoxné je že telo na zemi už nedýcha. Postava ma škrtí už nedýcham ani ja. Je to hrozne žijem nič ma neboli len sa nemôžem nadýchnuť moje astrálne telo sa stráca ako prach. Neviem prečo ale mam pocit ktorý sa dá nazvať naplňujúcim aj keď moje jedine živé ja zmizáva. V momente keď sa stratila hlava, videl som svet cez moje oči ležal som na zemi nemohol som nič no nebol som mŕtvy bol som nemŕtvy. O nie taký hrozný osud? Čím som si to zaslúžil? Snažím sa zodvihnúť no nedá sa. Prpiada mi to ako večnosť ubijajuca zničujúca no preca živá večnosť. Chcem umrieť no nemôžem. Že by toto bola smrť? Vravím si. Takto skončíme všetci keď umrieme? To snáď nie! V tom sa preberám sedím na stoličke cely spotený a prázdna ihla je stále zapichnutá v mojej žile. Bol to sen? Je toto sen? Čomu mám veriť? Ale som stále živý a to ma ničí ale zároveň naplňuje. Predstava že by som mal večnosť prežiť v mŕtvom tele mi nevonia tak do seba lejem vodku s rumom a zajedám tabletkami pervitínu čo som niekde našiel Je to skvele áno, cítim sa lepšie....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
