co vam budem hovorit vcera(alebo kedy to bolo) som stal vonku a zacalo prsat. vsetci ludiaktry boli okolo sa zrazu rozprchli. a ja som zostal sam, ako vzdy. ale nasiel som pozitivnu vec na dazdi(okrem toho aky je romanticky) je to prave ta samota. ale preco by mal clovek, taky spolocensky tvor vyhladavat samotu? aj ja som sa nad tym zamyslal no pochvili ma prestalo stale zistovat pricinu toha a onoho. proste som si to vychutnaval. niekoho samota ubuja no ako som zistil mna naplna. nie vzdy je to dobry pocit. teda lepsie povedane vacsinou sa citim zle. ale v tom dazdi ma to neak nechavalo chladny ma ja som sa sustredil len na dazdove kvapky dopadajuce na zem a na mna. v konecnom dosledku som sam nebol. boly tam aj zem, vzduch a podobne veci. ale hlavne som citil spojenie mna a zeme. ako som ja z nej vzisiel do nej aj vojdem. spolocne sme tam boly a celili mnohym projektilom od nasho spolocneho nepriatela a votrelca do nasho spojenia-dazda. v tej chvili som zacal opat uvazovat nad prkotinamy ohladom zmysla zivota a tak. ale ako vzdy som skoncil pri klasickom hamletovom(cituje mcesku verziu lepsie znie): žít či nežít? to je voč tu beží...a na konci mojej uvahy som sa zmohol len na proste pozrenie sa na hodinky a videl som ze som tam stal celu hodinu. bol som cely mokry no plny pocitu ze ked som sa mvzdy tam niekto je. a ked tam nikto nebude, nebudem ani ja. a myslim ze vtedy my bude samota pripadat trochu inak
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hypofokortexor
28. 8.augusta 2006 23:37
ja mam rad samotu a nikdy sa necitim byt sam, ja ani neviem co je to byt sam a pritom som vlastne stale sam
Napíš svoj komentár