Keď o druhej ráno zásadám k počítaču rozmýšľam čí to ma zmysel. Ale čo či ma zmysel? Moje nočné stretnutia so strojom? Cely môj život? Neviem. Podstata mi stále unika cely môj život je len zbierka cudne poskladaných veci ktoré do seba zdanlivo nepasujú ale to mi je jedno. Tento pocit prázdnoty spôsobuje niečo čo ma straší od malého chlapca, samota. Nikdy som nechcel byt sám no stále som. Útechu som hľadal v alkohole, drogách, skoro aj v samovražde ale nič nepomáha. A tak tu len sedím pri počítači a bezmyšlienkovité ťukám do klávesnice ktorej z tej záplavy potu z mojich prstov už musí šibať. Šibe už aj mne vypil som už druhu kávu no stále nič. Všade vidím prázdno. V zrkadle, na ulici, ráno v mojej posteli....všade. Prečo? Prečo je to také zložité? Reálne veci sa mi zdajú nereálne a nereálne neviem pomenovať. Kde je riešenie? Poraďte mi čo mam robiť? Mam sa zabiť? Mam ukončiť tuto smiešnu frašku zvanú Život? To by bolo moc jednoduché.... Také cesty ktoré vyzerajú jednoducho bývajú zväčša najtazsie. Ale čo už.
podla mna je cely zivot tiez taka nezmyselnost a nechapem k comu to vsetko je
vsetko mi pripada take banalne takisto ako tebe
skus si polozit taketo otazky: co ta robi stastnym,robis preto nieco, preco to nerobis, preco si myslis ze si sam,
ja sa citim niekedy aj medzi najlepsimi kamosmi sam a tak ma napadlo ze clovek je vlastne stale len sam a zalezi len na jeho vlastnych pocitoch ako co vnima
Máš len 15 rokov..no píšeš ako človek, ktorý toho prežil veľa a nevie ako pokračovať v hre zvanej ,,život,,
Nemyslím si, že alkohol, drogy, samovražda niečo vyriešia...
Život je fajn, vážne...áno, máš pravdu, život je len zbierka cudne poskladaných veci ktoré do seba zdanlivo nepasujú (ale to mi je jedno)
všimni si to slovíčko, ZDANLIVO,...
Myslíš, že ti to je jedno...ja si myslím, že nie, čo je správne...lebo toto hje tvoj život, tvoja dávka kofeínu, ktorú si dávkuješ ty sám...či ho prežiješ na plno...alebo ho budeš prežívať zo dňa na deň....
Ale pozri s avonku, na slniečko, modré nebo, zelené stromy..prečo by si mal tak mrhať časom...
skús si ho vychutnávať, kávu si nedávaj ráno o 2..je to neprirodzené pre ľudský organizmus...
Daj si ju pred prechádzkou do lesa...
Skús vnímať ten tvoj čiernobileý svet trochu inač, nehľadaj len to zdanlivo nepodstatné, bolestivé...skús to pretrhnť a nájsť to čo je za tým plotom ťažkého života...teda tu jeho jednoduchú a zároveň najmocnejšiu silu, aká vôbec existuje niekde v našom podvedomí..len ju treba objaviť....
Tak ti držím prsty..myslím to úprimne...lebo vážne, žiť sa oplatí,(to osm pochopila ked´ som si tú skladačku (zdanlivo nepodstatnú)pozrela z pohľadu, na ktorý som čakala dlho..no ten pohľad stál za to čakanie...
...myslím si, že si na dobrej ceste...ked´ si začneš vážiť samého seba, svoj život....myslím si, že takéto úvahy budú uberať na ťažobe, bolesti, ktorú v sebe majú..a nie len úvahy..
K Tvojej úvahe: Veľa ľudí si myslelo, že je samo vo veku 15 rokov a Ty potrebuješ niekoho ... je jedno koho, niekoho koho už asi aj máš len o tom ešte nevieš ... Ja som si na život siaho a keď chceš tak si prečítaj jeden blog na mojej webke a mám tam aj jeden link a pouvažuj ... je to na Tebe ... Prajem Ti krásny LAJF, aj keď on krásny je len nejako divným spôsobom, ktorý je dosť ťažké pochopiť
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
podla mna je cely zivot tiez taka nezmyselnost a nechapem k comu to vsetko je
vsetko mi pripada take banalne takisto ako tebe
skus si polozit taketo otazky: co ta robi stastnym,robis preto nieco, preco to nerobis, preco si myslis ze si sam,
ja sa citim niekedy aj medzi najlepsimi kamosmi sam a tak ma napadlo ze clovek je vlastne stale len sam a zalezi len na jeho vlastnych pocitoch ako co vnima