Topfest 2008 - po dlhej dobe report a seriózny blog

Už dlhšiu dobu som nepridal žiaden skutočne hodnotný blog, čo sa teraz pokúsim napraviť. Keďže som podľa Zeminy hudobne degenerovaný, pretože jej po nejakom kvalitnom metale pustím Ibiho Majgu, tak moje slová neberte príliš vážne. Ako vždy.

Keď som vyberal vhodnú témičku na blog, okrem nejakých vtipných ptákovin, ktoré by však nikto nepochopil, som videl jediný zaujímavý námet v festivalom reporte zo Zelenej Vody. Ak neviete, čo za festival sa tam konal, tak pozdvihnite zraky svoje na nadpis.

Takže festival sa konal už pred pekným mesiacom, v posledný školský piatok. Po príchode zo školy sa ma zmocnila panika, že som hladný, nezbalený a vlak mi ide za hodinu a pol. Našťastie pohotovo zareagovali moji rodičia, ktorí ma nakojili, zbalili a odviezli na stanicu. Ď.

Naša TopParta čítala týchto členov: Zemina, Lukáš, Fragile., Vlado, Ja a na mieste festivalu sme sa spojili s Mimiho sebrankou, ktorá okrem neho obsahovala aj punkáčov Mira a Riša. Vo vlaku som sa od Zeminy dozvedel hodne vtipnú správu, a síce, že mi nekúpila lístok na Topfest a že nemáme stan ani kde spať, čiže som si ho musel kúpiť na mieste za o 200 sk vyššiu cenu. To trošku zmenilo moje finančné pomery, keďže Mimi, ktorý bol na mieste festivalu o deň skôr, mi volal, nech donesiem nejaké bubáky, lebo on má zo sebou až dve kilá, ktoré boli vlastne už minuté.

Neveril som, koľko ľudí sa tam zišlo. Neskôr som sa dozvedel o čísle 20 000, čo je slušné. Ani sa nedivím, že sme sa s Gabikiným bratom Marekom hľadali asi hodinu.

Ako ste si možno domysleli, tak my sme to s naším stanom moc nedomysleli, takže sa Rišo prejavil ako kamoš a žičol nám svoj stánešek, kde sme sa s Gabikou tlačili spolu s našimi batožinami. Veľa sme toho však nenaspali, takže to vlastne ani nevadilo.

Ale ku hudobnému festivalu patrí muzička, takže ideme recenzovať koncerty: na prvých som sa dostal na HT, ktorí hrali krátko pred siedmou. Už som ich raz zhliadol tak z diaľky keď boli v PKO spolu s Karpinou a Sližami. Jedena z tých inteligentnejších punkových skupín ma nesklamala. Len basista si mohol dať svoj nástroj trošku vyššie a nie ho vláčiť po pódiu. Určite by mu to pomohlo podať lepší výkon. Takéto vsuvky týkajúce sa basy tu nájdete častejšie, jelikož som sám basák.

Po konci ich setu sa spustil prvý Toplejak, čiže som sa odobral do stanu pre svoje pršipončo, ktoré mi závideli ostatní návštevníci krčiaci sa pod stromami. O ôsmej začínal set slovenskej grindovej stálice Pathology Stench, ktorý som si ako správny tvrďák nemohol nechať ujsť. Koncert za utíchajúceho dažďa začal príhovorom speváka ešte zo zákulisia: „Prší na vás?“ „Áno!“ „Tak vám treba!“ Koncert som si náramne užil polovične z recesie, ktorú tento typ hudby u mňa vyvoláva a polovične z kvalitných riffov. Najviac ma asi potešila (čo sa týka smiechu) pieseň 666, ktorá bola uvedená slovami „Toto by mali hrávať v nedeľu v kostole,“ vtedy som sa skoro potrhal smiechom nad samoúčelnosťou kapely. Ďalšie pomerne vtipné vsuvky robil pár spevák, ktorý pri ostrejších pasážach zareval: „Sekačky!!!“, čo sa vlastne stal pokrik celého festu. Spolu s ostatnými sme parafrázovali typu „Sedačky!!!“ atď.

Po PS nastupujú na Finlandia Stage, na ktorom som sa mimochodom veľmi často nachádzal, Dogma Inc. Hardcore s prvkami metalu ma veľmi bavil. Nič viac k tomu čo povedať nemám. Len to, že po ukončení ich setu zahlásil holohlavý horebez gitarista: „Ide sa na Slayer!“ a ja som ho s radosťou počúvol.

Spolu s Lukášom sme sa motali okolo hlavného stageu za doznievajúcich Desmodov, ktorý mali ku podivu veľkú divácku základňu. Kúpili sme nejaké pitie, vypiškali sme sa, a pretlačili sa dopredu.

Niekedy okolo trištvrte na 11 sa na scéne objavilo asi 30 Marshall bední a obrovská vlajka s motívom jedného z najkultovejších albumov metalu, roku Páně 1986 vydaného Reign In Blood. Ako zvučili gitary, počul som tam podladenie na cis, čiže som si domyslel, že budú začínať nejakou peckou z posledných 2 albumov, pretože tu je väčšina songov v tomto ladení. Staršia tvorba je v dis.

Nemýlil som sa a svoju stávku s Lukášom som vyhral. Niekedy po jedenástej sa za zvukov Darkness of Christ, intra z predposledného albumu God Hates Us All sa na pódium vyrútili ONI aby spustili neuveriteľnú pecku Disciple. Trvalo mi dlho, kým som sa spamätal, že to sú vlastne Slayer. Prepadol som do absolútnej eufórie. Skákal som ako zmyslov zbavený. Reval som každý veršík spolu so spievajúcim basgitaristom chilského pôvodu Tomom Arayom, ktorý po pár príhovoroch pochopil, že angličtina nie je najsilnejšia stránka slovenského publika. Na jeho ľubovoľnú hlášku ľudia reagovali typickým „Aaaa!!!“

Nasledovali dve hitovice z poslednej fošny: Cult a Jihad, ktorými skupina definitívne ukončila prezentáciu svojho pôsobenia v 00-tych a aj väčšine 90-tych rokov. Úplne sa vyhli albumom Diabolus In Musica (98) a Divine Intervention (94) a vrhli sa na Expendable Youth z nezabudnuteľného Seassons in the Abyss (90).

Aby som zhodnotil aj zvukovú stránku, tak napriek tomu, že Filip-fragile. mi neustále prízvukuje o nekvalitnom zvuku, okrem príliš vytiahnutého kopáku Davea Lombarda nebolo moc čo vytýkať. Slayer si doviezli vlastného zvukára, ktorý odviedol profícku prácu.

Pokračujeme Ghosts Of War a nasleduje môj osobný hudobný orgazmus – War Ensemble. Som v absolútnom vytržení, moja air guitar dostáva poriadne zabrať. Našiel som si tam dve spriaznené duše s ktorými sme si s radosťou zasólovali. Teraz si poradím piesní niesom na stopro istý, ale myslím, že nasledovali Dead Skin Mask, Chemical Warfare a za nimi neuveriteľná titulná pieseň z albumu South Of Heaven (88). Skvelé.

Mám tucha (ale neistého), že potom bez varovania spustili Raining Blood, pieseň, ktorou zvyknú končiť svoje koncerty. Po nej zavítali až do dôb ich debutu Show No Mercy (82) songom Die By The Sword, ktorá sa mi práve tu začala neskutočne páčiť. Nasledovali Captor of Sin, Hell Awaits a koniec.

Nekonečné ovácie však ako vždy privolali kapelu späť. „Two more songs,“ zahlásil Tom a pre istotu to ešte ukázal na prstoch. Pecka peciek Angel Of Death odštartovala prídavok a koncert zakončila Mandatory Suicide, pieseň, ktorú Fragile. neviem prečo nemá rád.

Plný dojmov sme sa pobrali načerpať sily do stanu. Na Konflikt sa mi nechcelo ísť, lebo som ich ani nie dva týždne pred tým videl a bohvieako ma nenadchli, ale v stane sme nevydržali. Ešte sme si dali kofolu od takej mrte dobrej výčapníčky a s Fragilom zhliadli už sobotňajší koncert The Heavy. Neuveriteľná sila ich punk/rock/indie hudby ma úplne strhla. Čierny spevák behal po pódiu ako zmyslov zbavený, poprípade skákal do davu. Neskorá noc a strašne prehúlený zvuk im veľmi pristal.

Neviem ako a kedy som sa dostal do stanu, kde sme chrnili asi tak 4/5 hodiniek, viac sa kvôli hluku ani nedalo.

Ráno sme zhliadli všade na vôkol areálu strašný bordel, vykúpali sa v priľahlom jazere a snažili sa dačo kúpiť na jedenie. Tu sa vám musím pochváliť so svojim krásnym kukuričným obchodom: kkrc stála 35 korún, ja som jej dal 50tku a ona mi vydala 65 a dala kukuricu. Viete, ja sa teším z drobností.

O jednej začínali trápni mladíci The Paranoid, nasledovali okukaní, ale vcelku príjemní Hex a na Metalindu nepôjdem spáchať samovraždu. Radšej som sa vypravil na Vlnky Stage na Apendix a bol som neskutočne príjemne prekvapený. Výborná hudba na pomedzí jazzu, rocku až metalu ma absolútne dostala. Aj keď by som si kapelu predstavoval skôr v klubovom prostredí, ich set ma absolútne uchvátil. Škoda, že hrali tak skoro a bolo na nich asi 20/30 ľudí, ktorí si to však užili. Jedno z naj vystúpení.

Neuveriteľne som sa tešil na o piatej hrajúcich Kontrafakt. Neviem prečo vystupovala táto rapová superskupina na takmer čisto rockovom festivale, ale budiž. Neviem odkiaľ sa tam vyrojilo asi 200 hoperov, medzi ktorých som sa efektne zamiešal.

Na pódium zavítal ako prvý Aneš, Dj Djov. Stlačil play a koncert sa mohol začať. Veril som Egovi a Rytmusovi každé slovo, keď vraveli, že Kontrafakt je nahovno skupina a som debil, že som na nich prišiel. Užil som si linguistický pôžitok behom kompozícii typu Piču o Mne Víš, alebo najnovšieho hitu – Ujeb Tomu.

KF mali nádherne poprepájané songy a mapovali celé pôsobenie skupiny rovnako ako aj Rytmusove (Nech Vidia) a Egove (Potrebujem Tvoju Nenávisť) bočné featuringy a skladby s výborného Rytmusovho albumu Bengoro, ako moja obľúbená Temeraf. Koncert spríjemnil pohár plný chchľov, ktorý pristál na Rytmusovom Lacoste tričku. Tričko po zbytok koncertu zdobil krásny fľak. Rko to však nenechalo tak a dalo si doviesť dopredu toho hriešnika, čo to hodil a dalo mu pár výchovných.

Ako perlu uvediem záder, jedného hopera stojaceho pri mne: „Páni, toto je žijúca legenda!“ To som fakt nemohol. Koniec.

Plný dojmov som sa pobral na Horkýže Slížov, ktorý zahrali zase raz taký istý set so všetkými „vtípkami“ ako už pred 2 či 3 rokmi. Ale nebolo to až také zlé, ale už asi 5 ich koncertov čakám na Kožky Perie a oni tam hrajú také debilny ako Já Žeru Kvítí, alebo maximálne opočúvaný Vlak. Mám však pekné fotky, lebo som bol úplne vpredu.

Následne som zhliadol mladučkých Until to die, ktorý ma svojim Hard n Heavy rockom dosť nudili, ale našlo sa zopár ľudí, ktorí si ich koncert veľmi pochvaľovali. No neviem, spevákovi to miestami veľmi neladilo. Ale zase, čo mám čo pindať, ja som ešte nikde nevystupoval.

S veľkými obavami som sa odniesol na Kabát, kde sa moje obavy naplnili. Nuda, nuda, nuda. Stereotypné „hospodské“ vyrevávačky ma nedokázali nadchnúť. Obrovský dav sa však neskutočne bavil. Nezahrali mi ani vynikajúceho Dr. Bambusa z debutového albumu Má Ji Motorovou, ani Láďu, na ktorého som sa tešil najviac.

Znechutený som sa vyparil ešte pred koncom na Lunatic Gods, ktorí môj hudobný apetít viac ako uspokojili. Polnočná atmosféra ich death/doomu veľmi sedela. Musím si od nich niečo zadovážiť.

Po ránu sme sa vybrali pešo na vlak domenko. Jeden nám ušiel, lebo sme nestihli kúpiť tikety (poučenie na ďalší rok), tak sme tam čakali. Dvojhodinové čakanie nám spríjemnil pripitý chalan, ktorý tam odpaľoval pomyselné rakety dlhého doletu. Na požiadanie predvediem.

Domov som došiel niekedy poobede, celý spotený a špinavý. Stálo to za to.

 Recenzia

3 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu