malý mužík masturmbuje.
Či je zima a či mráz,
maník skáče s kríkov zas.
Tasí ten svoj inštrument,
cez týždeň aj cez víkend.
Raz keď svoju obeť zočil,
bez váhania pred ňu skočil.
Myslela si že len močil,
klobásku však na ňu stočil.
S krikom beží na zastávku,
v snahe zohnať pomoc dáku.
Skáče ona jedným skokom,
ponad lávku ponad plotom,
pod lopatkou už ju durí,
úchylákov koniec rúry.
Je to ešte hodný kus,
stojí tam však autobus,
dvere syčia,deva vbehne
myslí že ju nedobehne.
Nedobehol,krv mu vrie.
Vo dverách má potrubie.
Darmo búcha,darmo bľačí,
darmo oči na sklo tlačí.
Autobusár bez váhania
spustil proces rozbiehania.
V snahe zostať v jednom kuse,
beží popri autobuse.
Kto vie či on doskáče
na zastávku do Rače.
Keďže nieje maratónec,
kričí ako Braňo Hronec.
Márnu snahu toho chlapa,
ukončila prvá lampa.
Je to veru príbeh smutný,
zostal mu len pohľad mútny.
Na idúci autobus ,
čo mu vezie jeho kus.......................................
V parku, tam kde rastú tuje,
malý mužík na zem pľuje.
S hadicou už nemetá.
Od tých čias tam zametá.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kvapalinka
19. 4.apríla 2008 20:41
Parádny zveršovaný príbeh Na základe skutočných udalostí?
Napíš svoj komentár