Chcel by som ich proste len tak skončiť...len tak...len...
Niekedy si predstavujem, že idem po zničenej a zdemolovanej ulici... Všade sú tehly a drevené trámy budov...niekde horí oheň. Vidím rozbité predmety, ktoré vypadli z domov, bytov... Pomaly prechádzam ďalej...ulica je prázdna...a ja zbadám tú malú vec zahrabanú v kope špiny a smetí. Podídem k nej, zdvihnem ju...pamätám si na ňu. Pohľadnica, ktorú som posielal ako malý chlapec, z tábora, rodičom... A aj na tamtú vec si spomínam...môj plyšový slon... Je tam kopa ďaľších predmetov, všetky také známe...fotky, bicykel, plastoví vojačikovia...môj drevený prak...a keď som sa spýtal starého otca, či mi pomôže ho vytvoriť, tak si dal tú námahu a odložil svoju robotu, len aby mi pomohol s tou "sprostou zbraňou nezbedných deciek", ktorá mi bola dobrá akurát tak k ostreľovaniu susedových sliepok...
Mal by som odtiaľto odísť...skôr než nájdem iné spomienky...tie, ktoré ma premieňajú na to zvláštne stvorenie.
Viem, že tam niekde na mňa čaká iný svet...nový. Ktožvie či lepší, horší. "Vraj je taký, akým si ho spravíme"...vraj, vraj, vraj...
Tie najhlúpejšie slová. Nikdy nebude nič také, aké si to spravíme... To by som tu musel byť sám, bez vás všetkých, bez...
Ide len o to, či mám šťastie...
Nový svet...možno ho objavím náhodou, ako Kolumbus. Alebo ho nebudem hľadať, možno si nájde on mňa.
Verím, že tam niekde je...a dúfam, že s ním čoskoro splyniem...
A ak tam predsa len nie je...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ciernaruzicka
18. 7.júla 2008 00:38
pekny blog..spomienky su krasne,tie si nechaj..alebo ich uloz niekde do suflika a ked budes stary opat vytiahni ale nezabudni na ne,nech nezapadnu prachom..a nech ich nezozeru cervotoce..vraj ked si ich potom v starobe vytiahnes,budes stastny..vraj
2
Príde všetko čo má prísť, nájdeš cestu ktorou ísť...
Predtým ty mne, teraz ja tebe
Predtým ty mne, teraz ja tebe
Napíš svoj komentár