A tak to znelo...
A až keď zbadal krv na svojich rukách pochopil, že je to vážne.
A zistil, že to bolelo.
A potom sa postavil - reflexívne.
A nevedel čo skôr.
A zamyslel sa hlboko.
A povedal si, že tentokrát sa už poučí.
A vedel, že sám seba klame.
A rany sa zahojia, časom, možno...
A život ide aj tak ďalej.
A on kráča zas.
A bolesť sprevádza ho trpkým životom.
A domčeky z karát sa rucajú každodenne, neustále...
...a ja stále nie som zvyknutý na ich náhle padanie.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
punk_rock_girl
20. 6.júna 2007 21:20
mne sa to paci
Napíš svoj komentár