Obliekam si pyžamo - moje obnosené tričko.
V ušiach mi hrá niečo dobré...tentokrát Radiohead a ich Lucky.
Nie tak celkom v ušiach. Iba na krku, aby som mohol premýšlať.
Premýšlať o všetkom...to je moje.
Miznúce slová, miznúce tváre z fotiek...
Ospravedlnenia za "slová", ktoré som nechal zmiznúť z tohto sveta. Nesmel som.
Boli také prázdne a úbohé, ale predsa...
Karhám ťa! Ako si mohla, moje obľúbené..pamiatka. Asi som si to teda zaslúžil...."veď ty vieš".
Rád by som ešte aspoň raz čítal...
Mrzia ma ľudia okolo seba, mňa. Chudák sirupson, miznúci pred očami...Priateľstvá zo školy nie sú tým, čím boli...je mu jedno, či som Leov brat alebo nie (aj mne), rozjebeme ma jak špinu. Prekvapený nad ľudskou hlúposťou. Slečna B. z V.n.T., ktorá na mňa zanevrela...
Nedal mi šancu, bolo to narýchlo...
Potom keď stratíš všetky zmysly...aj zmyseľ, príď za mnou a ja ti to prezradím...alebo... Viem ako sa budeš cítiť.
Žiť ako náramkové hodinky...
Zívajúce ústa, škvŕkajúce brucho. Vyťahujem si gumičku z vlasov. Prehrabnem si nimi a pár ich ostane medzi prstami.
Lucky dohráva už asi štvrtýkrát.
..I feel my luck could change...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Kolotoč dívania sa či lepšie - autovoyerizmu.
A nezaoberať sa, v čom stojíš, ale prečo.
Prezerám si môj dvojmenný zoznam ľudí, na ktorých som zanevrela, ale neviem ťa tam nájsť.