Moj nos zacítil, moje oči uvideli - vidím ťa...teda ju. Veď ma ani nepozná..nikdy nepoznala...a ktožvie či ešte spozná. Sedí tam a ja som ju nevidel už roky. Moja láska..ktorá ma nikdy nemilovala a ja som ju celý ten čas zbožňoval. Zbožňujem aj dnes a asi navždy budem. Pozerám sa len zozadu...nenápadne a hanblivo. Nikdy som sa jej nedokázal prihovoriť, prehodiť pár slov bez toho, aby sa mi žalúdok neobrátil naruby.
Dovolil som sa pozrieť len na chvíľku. Bolo by to veľmi smutné. Príliš veľa citov, spomienok, strachu, plaču... Ale asi tuším prečo prišla.
Zabudol som, že som toľko sníval, predstavoval si ako držím svoj osud v rukách a mlátim s ním o chodník, pretože som nad ním vyhral. Toľko vecí ma nezaujímalo, toľko vecí mi bolo ukradnutých. Behal som so sluchadlami na ušiach a klapkami na očiach. Počúval som tie najkrajšie zvuky a premietal som si tie najkrajšie filmy. A bolo to fain...
Tak preto prišla. A ani netuší, čo svojou prítomnosťou dokázala... Vystúpila len o jednu zastávku ďalej ako ja. Neviem to naisto, len si to myslím...ale čo na tom.
Skoro som na ňu zabudol...ako som len mohol. Prišla s posledným závanom leta...a takých závanov je len málo...za rok, za život. No vždy vieš kedy je to on, lebo to cítiš.
Bože, tak ju milujem,
Vždy som ju miloval,
teraz mám pred ňou strach,
A ktožvie či ju niekedy uvidím...
Ale...ďakujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
basawell
11. 9.sept. 2008 19:53
svetlá chvíľka vvZv.. trebalo by ich častejšie.. ehm.
Napíš svoj komentár