K slovu sa dostávam ja...pretože ja som skutočné JA.
Schválne, s tým človekom sa to už nedá vydržať, stále len úsmevy, srandičky, vtipy...o čo mu to vlastne ide.
Nepočúva ma...ako každý iný. Len sa ženie a ženie, no nežení(e), a sám nevie kam to dotiahne.
Škoda, no. Toľko "potenciálu"...(mohol som použiť to cudzie slovo? ? )...pre nič za nič...len tak do rieky.
A že si nechá od toľkých ľudí kecať do života...veď im preboha už niečo povedz...ale na to si mäkký...mäkký mäkkýš z mäkkých vankúšov ľudskej slušnosti.
Ty si hlúpy, a ty už za mnou nedoliezaj, a ty si kamarát len keď niečo potrebuješ...každý je nejaký...aký...ký...irena.
A že nepíše...nepíše...? To on nepíše, pretože je hluchý a slepý. Vo mne to vrie...ale o tom pssst...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár