Hej...na ňu sa asi najviac podobá...raz ste hore...a raz dole...veď by to nebolo predsa "žiadne vzrúšo", keby ste sa mali viesť malým vágonom po dlhej rovnej ceste do neznáma. Takto to dodáva to patričné korenie, ktoré tomu chýba.
Zažijete napätie...strach...plač...potom výbuch obrovskej eufórie a šťastie. Hej, hej...pestré pocity..skoro ako dúha...vystriedajú sa všetky farby.
Len potom si človek možno povie...a čoho bolo viac? Tých vrcholov alebo...?
Už keď sa raz dostaneme úplne hore...tak chceme ísť ešte vyššie. To viete...človek nikdy nie je spokojný s tým, čo má (M. Princ).A chceme si ten pocit čo najviac udržať...nabažiť sa ho. Lenže čím vyššie sa človek dostane, tým prudší a tvrdší je pád naspäť na zem...
A keď sa už dostaneme na samé dno, tak si povieme, že hlbšie už klesnúť ani nevieme...no častokrát príde "pani situácia" a dá nám takú facku a milo povie: "..nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie..".
Má to niekto spočítané? Vážená matematika dnešných čias a nevymyslela ešte vzorec na ľudské šťastie...len samé haky-baky, ktoré sú dobré akurát tak...k ničomu...
Keby som mohol...tak strávim asi zvyšok života s tým, čo mám najradšej...alebo skôr...s tým, koho mám najradšej.
Ale ja...
...ale ja môžem.
..."v"...
*smajl*
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lencilicious
20. 2.febuára 2008 20:47
2
"Lenže čím vyššie sa človek dostane, tým prudší a tvrdší je pád naspäť na zem"...-pekne povedane
3
vlado vela rozmyslas
hehe ale nie...len rozmyslaj...minule som kukal v telke ze si mame kazdodenne namahat mozog...potom na nas v starobe neskor pride demencia
hehe ale nie...len rozmyslaj...minule som kukal v telke ze si mame kazdodenne namahat mozog...potom na nas v starobe neskor pride demencia
Napíš svoj komentár