Nič do seba nezapadá, ako keby to naschvál nechcelo dávať žiadny zmysel. Veď ani nedáva...
Zmier sa s tým, že život sa s tebou maznať nebude a drvivá väčšina vecí nikdy nebude podľa tvojich predstáv a očakávaní."
"Tak potom načo sa pokúšam o nemožné...?"
"Myslíš naozaj "žiť"?...nuž, neviem...snáď preto, aby si raz pochopil, že sa to vlastne ani vôbec nedalo.
Na, vezmi si to..."
"Čo s tým mám...
A čo moje ciele, predsavzatia, túžby...?"
"Na čo sa klameš...veď vieš, že žiadne vlastne ani nemáš...
A keby aj hej...sú ti zbytočné. Na nič..."
"Hm..."
Trvalo to len okamih...zlomok sekundy...bolesť bola zanedbateľná voči tej úlave, ktorá nasledovala...ľahkosť...jednoduchosť...bezstarostnosť.
Nebolo už viac trápenia.
Som zbabelý.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
frxxx
14. 11.novembra 2007 13:55
beres drogy?
6
fajinove komentáre..hehh
vladinooooooooooooooooo co tototto...jaky pesimista z teba...neroooooob
raz dva tri styri...dva dva tri styri
vladinooooooooooooooooo co tototto...jaky pesimista z teba...neroooooob
raz dva tri styri...dva dva tri styri
Napíš svoj komentár