Podišiel som pomaly k Tebe...postavil som sa za Teba, a moje roztvorené dlane som podložil pod tvoje zápästia...
...hlavu si si nechala klesnúť na rameno...a ja som dostal strašnú chuť Ťa pobozkať...
Na odhalené pleco...na krk...nosom sa dotknúť tvojho ucha...privoňať Ti k vlasom.
Neviem prečo si tam stála...polonahá...ticho. Vedela si, že som za Tebou, no neobzrela si sa - asi si sa bála...bála toho, že tam naozaj stojím ja. Nevidel som tvoju krásnu tvár...a ja som aj tak vedel, že máš zavreté oči.
Nevedel som, čo mám spraviť...teda nie - vedel...
Nevedel som, či smiem, môžem, musím...
Vedel som len, že chcem.
Bol som blízko tvojej kože, no začali ma ťahať...Ťahajú ma preč...Nechcem! Musí ich byť aspoň tisíc...a nie je tam nikto...Zmenšuješ sa...strácaš sa...Prečo sa neotočíš? Chyť ma!
Nedovoľ im...len stojíš...s roztiahnutými rukami...a zavretými očami...
...a po tvári Ti steká slza...ktorú už nevidím...v ktorú len dúfam...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
holaritka
4. 7.júla 2008 00:47
no pekné mohol si to ešte viac natiahnuť
2
to si človek normálne začne predstavovať celú tú situáciu.. cítiť toho túžbu po zakázanom.. (do toho sa teraz viem celkom vžiť, už týždeň jem len 2 sucháre denne a všade vidím fatamorgány pudingových buchiet a vyprážaných syrov..ale viem, ty si asi nemyslel na buchtu..
Napíš svoj komentár