fúkol a uniesol mi z ruky vytrhnutý vlas letí vo svojej nepodstatnej existencii mi vyráža dych a núti ma zastaviť minulosť stojím v jedinej kaluži noc sa zhmotnila do mojej slepoty estetické steny kostola sú vytapetované tieňmi túlavých tvorov.. aj ja si tam nájdem ten svoj obklopený svätožiarou pouličnej lampy dvíha obe ruky do polohy meta ..kríž vlas dopadol na zem čas znova začal požierať prítomnosť a ja zmoknutá bežím domov na večeru Blog 0 0 0 0 0 Komentuj
take...zvlastne alebo ake pekne