keď nikto tu nie je svoj
každý je kópiou poskladaných častí iných
pán tvorstva
najdokonalejší tvor
jedinečné DNA
neskutočné sračky
vraj sme z hviezd
možno
verím, že raz sa tam vrátim
a zakývam žltým listom jesene
že pošlem odkaz na snehovej vločke
a vôňou noci sa pripomeniem lesu
kde som vtedy v marci jedla jahody
nie som nič viac
než zopár v správnom poradí uložených buniek
nie som nič viac
než výsledkom vesmírnej náhody
nie som nič viac
než spadnutá hviezda
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
suivante
23. 9.sept. 2007 13:58
nie som nic viac...nez tvoj velky fanusik....viem sa celkom vcitit do pocitov vychadzajucich z medziriadkoveho priestoru...
Napíš svoj komentár