Nič...
Nič sa nezmenilo na tom, že som vo vykachličkovanej prázdnej izbe s jedinou neónovou lampou. A tak už len sedím, a pokúšam sa premýšľať, pokúšam sa zmieriť s tým, čo príde.
Ani neviem ako som sa sem dostala. Spomínam si len, že toho bolo na mňa veľa. Už som ďalej nemohla znášať to kvantum pocitov, absolútne domiešaných pocitov. Láska s nenávisťou, hnev s pokojom, radosť s beznádejou...nejako mi to prerástlo cez „hlavu“ a ja som sa zrazu ocitla Tu. Na krk mi zavesili štítok, ale nemám sily ho prečítať, ani ho nechcem čítať. Veď načo aj...
Cítim sa strašne osamelá. Nikdy, za celú svoju existenciu som nebola takto sama. Myslela som, že to tak aj navždy ostane, teda, navždy je relatívny pojem...
ale takto sa to rozhodne skončiť nemalo! Mala som predsa vyletieť do neba, a tam navždy dohliadať na svet! To je ten Správny koniec! A nie tu...tu...tu!
Tak tu je to! Toto je to miesto, kde končia všetci, čo nevydržia, všetci, do ktorých sa už nezmestí jediný pocit, jediná myšlienka, všetci, ktorý jednoducho radšej stlačia Off.
S obavami a strachom trasúcimi rukami chytám štítok, ktorý na mňa zavesili.
PREPRACOVANÁ, ĎALEJ NEPOUŽITEĽNÁ!
Ooo nie...Takýto koniec si duša, akou som bola ja, naozaj nezaslúži...
ďalej nepoužiteľná Duša Duvilaxa2, 22.7.06
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
a-delka
22. 7.júla 2006 22:16
je to az neuveritelne, ze sa citim presne rovnako...vaaazne...dufam, ze ten koniec bude cisto len vykonstruovany a nie realny, lebo by mi bolo luto..tvojej aj mojej vlastnej duse.. mas super blog
Napíš svoj komentár