vždy to bolo len o abstraktných záležitostiach
až raz
vybral z tašky bonboniéru
a ponúkol ju
hmmm
horúca čokoládová chuť
zostávala v ústach dlho potom ako prehltla
a nedávala jej spať
v noci ležala na posteli s očami dokorán
a na jazyku prevaľovala neviditeľný cukrík
vychutnávala každú naivnú sladkú sekundu
s pôžitkom nechávala topiť kúsky čokolády
tešila sa až jej chuť zaplaví hrdlo a celé telo
a ona vtedy labužnícky privrie oči
presne ako keď mača poškrabkáte na brade
namotal si ju na bonboniéry
každy raz ju ponúkol
a ona s vidinou ďalšej privretej noci brala a jedla
a jedla
a jedla
a brala
a jedla
raz však zobral hrudku sklamania
zalial ho do čokolády ktorú tak milovala
obalil do lesklého papierika ktorý sa jej vždy tak páčil
a zamiešal medzi ostatné cukríky
lebo vedel že skôr či neskôr si ho vyberie
a ona si ho vybrala
nastavila mu svoje hrdlo
čakala toľkokrát ochutnané sladké šťastie ktoré podlamuje kolená
a namiesto toho
aby sa ako vžy rospustil do pocitu blaženosti
zaskočil jej v hrdle
a ona sa udusila
a on sa smial
a potom odišiel
Blog
10 komentov k blogu
1
black_soul
16. 9.sept. 2007 12:19
ooch..
7
j ai peur de penser que ca vient de ta propre vie...que tu est morte morallement a cause d un bonbon de monsieur qui etait si bon....si j ai bien compris......c est le momment ou je prie d avoir tort.....si c est vrai....on va faire du regime...pas de chocolat...on va bouffer des baguettes- je t aime...tu sais------
8
Anka.. Myslim si, ze som celkom pochopil co si tymto chcela povedat.. Namotala si sa na bombonieru.. Ale z bomboniery clovek nevyzije.. Dufam ze najdes niekoho, kto ti ponukne viac nez len bombonieru..
9
doslaka, ked ja mam tak rada cokoladu...
si mi chute narobila
no ine som chcela... akurat dnes som pochopila lepsie nez kedykolvek predtym, ze hrudku sklamania zalievaju do cokolady ludia, ktorym som vzdy verila uplne najviac... lebo mi cely zivot nosily bonboniery...
si mi chute narobila
no ine som chcela... akurat dnes som pochopila lepsie nez kedykolvek predtym, ze hrudku sklamania zalievaju do cokolady ludia, ktorym som vzdy verila uplne najviac... lebo mi cely zivot nosily bonboniery...
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia