Smutna kvpaocka, plna otazok, vyliala sa z oka, zgulala sa po lici, a ked dopadla na zem, zvolala , , Preco? "
Ona tam stala a sledovala ako pada slza za slzou. Kazda mala v sebe inu otazku. Plakala este dlho no ziadna zo slz jej nedala dovod a odpoved, aby prestala plakat. Kazda vyronena slza, ju nutila vyronit dalsiu. Kazda nezodpovedana otazka, ju nutila opytat sa dalsiu. Stala tam sama, sledujuc odchadzajuci autobus. Bol plny odpovedi na jej otazky. On, ktory tie odpovede vedel, odpovedal otazkami. No, uz to nemohol napravit, bol presvedceny o tom ze nezodpovedane otazky sa daju lahsie zniest ako odpovede na ne. Ona to vedela tiez, no neverila tomu, nechcela tomu verit, chcela pocut odpovede. Jeho slzy vsak kricali , , Ako to mozem zmenit? " , , Ako to napravim? " , , Ked som jej nechcel ublizit, preco som to spravil? " Na tieto zas vedela odpovede ona. Oni dvaja kedysi boli ako lano, no niekto ho roztrhol a jednu cast poslal velmi daleko. Dakej a dalej az kym autbus nebolo vidno. Ona sa pomaly pobrala domov, vidiac malo cez zaslzene oci. Videla najma pohlady ludi na uplakane dievca. Nikto z tolkych sa neunuval opytat sa ci sa jej nieco stalo. Ani by to nechcela, dalsie otazky by nezvladla a vysvetlovat by nemala sil. Nedokazala to, chybali jej nato odpovede, jeho slzy. A vlastne, jej chybal jeho usmev. Pretoze ked ho pred casom videla sa usmievat nenapadali jej otazky. Mozno iba jedna , , Ako je mozne ze mam take stastie, ze mam pri sebe osobu, ktoru naozaj potrebujem? " A teraz je prec...
S autobusom pred tymi rokmi odisli spolu s nim aj odpovede na jej otazky. Niektore sice zodpovedal cas, no tie najhlavnejsie nevedel. Ked nad tym obcas rozmysla, pada slza v tvare srdiecka, ktore jej zavesil na krk , , Preco? "
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Len ukáž prstom a polámem ho!
To kopyto? Ubližil ti kokot?!
MOJEJ DIANE?!